Čitatelia chceli hrdinov. Či už to bol nebojácny prieskumník Marsu John Carter, alebo dieťa vychované opicami Tarzan. Ich tvorca tak dával publiku len to, o čom chceli čítať. Edgar Rice Burroughs zomrel 19. marca 1950, pred 60 rokmi.
Edgar Rice Burroughs
Tak to bolo aj v prípade Edgara Rica Burroughsa. Pre mnohých je synonymom „jedinej postavy“ – Tarzana – hrdinu, ktorý sa narodil takmer pred sto rokmi na stránkach časopisov venovaných populárnym žánrom.
V roku 1912 redaktor časopisu All Story porušil všetky svoje dovtedajšie zásady a namiesto niekoľkých westernových, kriminálnych či sci-fi poviedok na pokračovanie venoval celé jedno číslo príbehu s názvom Tarzan z rodu opíc.
Chlapec z džungle
Edgar R. Burroughs sa snažil presadiť ako spisovateľ, či skôr zapĺňač stránok žánrových magazínov, ktoré za 15 centov ponúkali svojim čitateľom únik z reality. Popularitu si získal sci-fi romancou Pod mesiacmi Marsu a šéfredaktorovi dokázal, že má zmysel pre akciu a vie písať rýchlo a veľa. Cesta ku kultúrnej ikone menom Tarzan však nebola jednoduchá. Po úspešnom seriáli o Marse prišla zákazka na historický román na pokračovanie, ktorý bol prepadákom a Burroughsovi načas zruinoval kariéru.
Zakrátko mu však peniaze a druhú šancu priniesol príbeh o malom chlapcovi, ktorému uprostred africkej džungle zahynú rodičia. Adoptuje si ho opica a vychová z neho náčelníka svojho kmeňa. Čitatelia sa postupne stali závislí od opisov exotického prostredia a Tarzanovho dobrodružného života. Zaujala ich však najmä jeho nešťastná láska ku krásnej Jane Porterovej, kvôli ktorej odišiel z džungle do USA, kde ju stratil. S takýmto koncom sa málokto vedel vyrovnať, a tak Burroughs napísal ešte 25 ďalších pokračovaní.
Za dva doláre
Povzbudený úspechom, Burroughs začal ponúkať Tarzanove príbehy knižným vydavateľstvám, ktoré ho vytrvalo odmietali. Až keď sa Tarzan stal seriálovým hitom v celoštátnych denníkoch, vyšiel v roku 1914 aj v knižnej podobe. Útla knižka stála približne dva doláre, dnes sa prvé vydanie Tarzana z rodu opíc draží za tisícnásobne vyššie sumy.
Akčný príbeh zaujal aj Hollywood, jeho filmové spracovanie však narazilo na niekoľko – predovšetkým finančných – problémov. Producenti sa snažili prísť na to, ako nakrúcať v džungli opice a divé zvieratá a nechať hercov preskakovať na lianách z jedného stromu na druhý bez toho, aby sa pozabíjali, a pritom úplne neskrachovať. V roku 1918 sa však Tarzan nafilmovaný v „divočine“ americkej Louisiany predsa len dostal na veľké plátno a hlavnú úlohu v ňom stvárnil Elmo Lincoln, ktorý podľa Burroughsa pôsobil viac ako zápasník než atlét. V niekoľkých desiatkach ďalších adaptácií si však úlohu Tarzana zahrali od operného speváka cez futbalistu až po gymnastu azda všetci hollywoodski športovci.
Po filme Tarzan zažil slávu ešte v komiksovej podobe a v rádiu, na ktorého vlnách sa dramatizácia románov objavovala takmer dvadsať rokov.
Nemorálny návrat
Edgar Rice Burroughs zomrel v roku 1950, práve v čase, keď Tarzanova popularita postupne upadala. Časy sa zmenili, magazíny pre populárne čítanie ako All Stories takmer prestali vychádzať a pulp nahradili nová žurnalistika a bulvár.
Tarzan sa do povedomia Američanov vrátil prostredníctvom malého mediálneho škandálu začiatkom 60. rokov. Dôvodom bol návrh na zákaz vydávania kníh o Tarzanovi za ich údajnú nemorálnosť, keďže Tarzan a Jane spolu žili bez toho, aby boli manželia.
Množstvo reakcií od čitateľov a fanúšikov kráľa džungle dokazujúcich opak však vydavateľov presvedčilo, že Tarzana čitatelia stále chcú a aj keď už nie je takým fenoménom ako v minulosti, stále sa na ňom dá dobre zarobiť.
