Otec modernej scifi zomrel 24. marca 1905.
História človeka je príbeh. Aj keď niektoré teórie tvrdia, že časy príbehov sú dávno za nami, nie je to pravda. Príbehy sú veci, ktorými sa denne obklopujeme, príbehom veríme a správame sa podľa nich. A príbehy - hocako jednoduché - si vždy a s radosťou pozrieme v kine či prečítame v knihách.
Vo svojej najčistejšej forme sú takéto príbehy literárnou fantastikou. Kedysi to boli ľudové mýty a rozprávky, dnes horory, fantasy alebo sci-fi. Na začiatku cesty k takýmto moderným fantastickým príbehom však stáli dvaja ľudia: Brit Herbert George Wells a Francúz Jules Gabriel Verne.
Nový svet
Antické mýty sú plné nadprirodzených udalostí. Takéto rozprávania však neboli vždy len prepisom ľudových bájí, Lukianos zo Samosaty už v druhom storočí uvažoval o ceste na Mesiac. No sci-fi, kombinácia vedy a výmyslov, mohla vzniknúť až vtedy, keď sa prirodzenou súčasťou spoločnosti stalo novoveké poznanie.
Zrazu platila Newtonova mechanika, príroda prestávala byť čímsi posvätným, Darwin prišiel s teóriou prírodného výberu a o zjavených pravdách náboženstva sa otvorene diskutovalo. Vtedy sa objavil aj mladík z prístavného mesta Nantes, najstarší z piatich súrodencov, ktorého už od malička fascinovalo cestovanie a objavy, ďaleké plavby loďami i fantáziou. Volal sa Jules Verne.
Cesta pod morskou hladinou
„Rok 1866 poznačila zvláštna udalosť. (...) Od istého času sa totiž viacero lodí stretlo na mori s čímsi obrovským, s dlhým, vretenovitým, niekedy aj svetielkujúcim predmetom, väčším a rýchlejším ako veľryba.“ Takýmito slovami sa začína Dvadsaťtisíc míľ pod morom, asi najznámejší a najobľúbenejší vedecko-fantastický román Jula Verna. Putovanie profesora Aronnaxa v ponorke Nautilus kapitána Nema opisuje fascinujúcu cestu v komplikovanom podmorskom stroji.
V devätnástom storočí pritom nik netušil, že podmorské pevnosti sa raz stanú bežnou súčasťou armád vyspelých štátov.
Verne si však ponorku úplne nevymyslel. Keď navštevoval školu Petit séminaire de Saint-Donatien, pravdepodobne sa stretol aj s vynálezcom Brutusom de Villeroi. Tento francúzsky inžinier už v roku 1833 zostrojil svoju prvú malú ponorku a pravdepodobne ju rovnako ako Robert Fulton o tri desiatky rokov skôr nazval Nautilus. Práve tá zrejme Jula inšpirovala k predstave stroja, ktorý desil námorníkov v jeho slávnej knihe.
Napokon, práve spájanie známeho s vymysleným a domýšľanie známych vedeckých poznatkov bolo typickým Verneho postupom. Zvykol študovať odborné i popularizačné magazíny, zaujímala ho geológia i inžinierstvo. Dokázal tak z primitívnej ponorky urobiť veľkolepý podmorský stroj či z vojenského dela prostriedok na cestu na Mesiac.
Dôležitý vydavateľ
Verne mal byť pôvodne právnikom. Viac ako právo ho však zaujímali literárne dobrodružstvá. Spoznal sa so spisovateľmi ako Victor Hugo či Alexander Dumas, spočiatku sa mu však neveľmi darilo. Vydavatelia jeho knihy odmietali ako odvážne, neuveriteľné a niekedy aj príliš nudné či vedecké.
V roku 1862 však mal šťastie. Zoznámil sa s vydavateľom Pierrom-Julom Hetzelom. Ten už vydával Huga, ale aj Charlesa Baudelaira či Emila Zolu.
Aj on spočiatku Verneho rukopisy, podobne ako mnohí vydavatelia pred ním, odmietol. Vraj Jules v nich ešte nedosiahol potrebnú autorskú úroveň a mal by na nich popracovať. Hetzel sa mu však rozhodol pomôcť a spolu doladili román Päť týždňov v balóne.
Ten sa potom stal takým úspechom, že vydavateľ ponúkol Vernemu exkluzívnu zmluvu na dvadsať rokov, v ktorej sa Verne zaviazal napísať dve knihy ročne. To ho zabezpečilo na zvyšok života. Nasledovať tak mohli ďalšie populárne knihy ako Cesta do stredu Zeme, Dvadsaťtisíc míľ pod morom či Cesta okolo sveta za osemdesiat dní.
Predpovedal techniku
Jules Verne však nebol len šikovným autorom textov na pobavenie francúzskej mondénnej spoločnosti.
Podobne ako neskôr napríklad Arthur C. Clarke predpovedal mnohé budúce objavy. V jeho knihách sa objavuje tank i skafander, uvažuje o diaľkových letoch balónmi či kozmických výpravách, jeho postavy používajú rôzne komunikačné zariadenia.
Paradoxne, titul zakladateľa modernej sci-fi mu mohol vziať náš autor. Deväť rokov pred Verneho Cestou na Mesiac napísal Gustáv Reuss Hviezdovedu alebo Životopis Krutohlava. Gemerský učenec Krutohlav v ňom na Mesiac putoval v balóne a neskôr začal stavať šarkana, na ktorom precestoval slnečnú sústavu.
Text - napísaný v gemerskom nárečí, keďže Reuss neuznával štúrovskú slovenčinu - však spisovateľ nepublikoval a zverejnenia sa dočkal až v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Otcom modernej literárnej fantastiky sa tak stal Jules Verne.
