ĽUDIA A UDALOSTI

Verne, Jules

„Bolo jasné, že nejde o obyčajné svetlo. Obluda, ponorená niekoľko metrov pod hladinou, vydávala intenzívnu, ale nevysvetliteľnú žiaru,“ predstavil Jules Verne čitateľom ponorku Nautilus kapitána Nema.

Jules Verne svojich hrdinov poslal na Mesiac aj pod hladinu mora.Jules Verne svojich hrdinov poslal na Mesiac aj pod hladinu mora.(Zdroj: WIKIMEDIA)

Otec modernej sci­fi zomrel 24. marca 1905.

História človeka je príbeh. Aj keď niektoré teórie tvrdia, že časy príbehov sú dávno za nami, nie je to pravda. Príbehy sú veci, ktorými sa denne obklopujeme, príbehom veríme a správame sa podľa nich. A príbehy - hocako jednoduché - si vždy a s radosťou pozrieme v kine či prečítame v knihách.

Vo svojej najčistejšej forme sú takéto príbehy literárnou fantastikou. Kedysi to boli ľudové mýty a rozprávky, dnes horory, fantasy alebo sci-fi. Na začiatku cesty k takýmto moderným fantastickým príbehom však stáli dvaja ľudia: Brit Herbert George Wells a Francúz Jules Gabriel Verne.

Nový svet

Antické mýty sú plné nadprirodzených udalostí. Takéto rozprávania však neboli vždy len prepisom ľudových bájí, Lukianos zo Samosaty už v druhom storočí uvažoval o ceste na Mesiac. No sci-fi, kombinácia vedy a výmyslov, mohla vzniknúť až vtedy, keď sa prirodzenou súčasťou spoločnosti stalo novoveké poznanie.

Zrazu platila Newtonova mechanika, príroda prestávala byť čímsi posvätným, Darwin prišiel s teóriou prírodného výberu a o zjavených pravdách náboženstva sa otvorene diskutovalo. Vtedy sa objavil aj mladík z prístavného mesta Nantes, najstarší z piatich súrodencov, ktorého už od malička fascinovalo cestovanie a objavy, ďaleké plavby loďami i fantáziou. Volal sa Jules Verne.

Cesta pod morskou hladinou

„Rok 1866 poznačila zvláštna udalosť. (...) Od istého času sa totiž viacero lodí stretlo na mori s čímsi obrovským, s dlhým, vretenovitým, niekedy aj svetielkujúcim predmetom, väčším a rýchlejším ako veľryba.“ Takýmito slovami sa začína Dvadsaťtisíc míľ pod morom, asi najznámejší a najobľúbenejší vedecko-fantastický román Jula Verna. Putovanie profesora Aronnaxa v ponorke Nautilus kapitána Nema opisuje fascinujúcu cestu v komplikovanom podmorskom stroji.

V devätnástom storočí pritom nik netušil, že podmorské pevnosti sa raz stanú bežnou súčasťou armád vyspelých štátov.

Verne si však ponorku úplne nevymyslel. Keď navštevoval školu Petit séminaire de Saint-Donatien, pravdepodobne sa stretol aj s vynálezcom Brutusom de Villeroi. Tento francúzsky inžinier už v roku 1833 zostrojil svoju prvú malú ponorku a pravdepodobne ju rovnako ako Robert Fulton o tri desiatky rokov skôr nazval Nautilus. Práve tá zrejme Jula inšpirovala k predstave stroja, ktorý desil námorníkov v jeho slávnej knihe.

Napokon, práve spájanie známeho s vymysleným a domýšľanie známych vedeckých poznatkov bolo typickým Verneho postupom. Zvykol študovať odborné i popularizačné magazíny, zaujímala ho geológia i inžinierstvo. Dokázal tak z primitívnej ponorky urobiť veľkolepý podmorský stroj či z vojenského dela prostriedok na cestu na Mesiac.

Dôležitý vydavateľ

Verne mal byť pôvodne právnikom. Viac ako právo ho však zaujímali literárne dobrodružstvá. Spoznal sa so spisovateľmi ako Victor Hugo či Alexander Dumas, spočiatku sa mu však neveľmi darilo. Vydavatelia jeho knihy odmietali ako odvážne, neuveriteľné a niekedy aj príliš nudné či vedecké.

V roku 1862 však mal šťastie. Zoznámil sa s vydavateľom Pierrom-Julom Hetzelom. Ten už vydával Huga, ale aj Charlesa Baudelaira či Emila Zolu.

Aj on spočiatku Verneho rukopisy, podobne ako mnohí vydavatelia pred ním, odmietol. Vraj Jules v nich ešte nedosiahol potrebnú autorskú úroveň a mal by na nich popracovať. Hetzel sa mu však rozhodol pomôcť a spolu doladili román Päť týždňov v balóne.

Ten sa potom stal takým úspechom, že vydavateľ ponúkol Vernemu exkluzívnu zmluvu na dvadsať rokov, v ktorej sa Verne zaviazal napísať dve knihy ročne. To ho zabezpečilo na zvyšok života. Nasledovať tak mohli ďalšie populárne knihy ako Cesta do stredu Zeme, Dvadsaťtisíc míľ pod morom či Cesta okolo sveta za osemdesiat dní.

Predpovedal techniku

Jules Verne však nebol len šikovným autorom textov na pobavenie francúzskej mondénnej spoločnosti.

Podobne ako neskôr napríklad Arthur C. Clarke predpovedal mnohé budúce objavy. V jeho knihách sa objavuje tank i skafander, uvažuje o diaľkových letoch balónmi či kozmických výpravách, jeho postavy používajú rôzne komunikačné zariadenia.

Paradoxne, titul zakladateľa modernej sci-fi mu mohol vziať náš autor. Deväť rokov pred Verneho Cestou na Mesiac napísal Gustáv Reuss Hviezdovedu alebo Životopis Krutohlava. Gemerský učenec Krutohlav v ňom na Mesiac putoval v balóne a neskôr začal stavať šarkana, na ktorom precestoval slnečnú sústavu.

Text - napísaný v gemerskom nárečí, keďže Reuss neuznával štúrovskú slovenčinu - však spisovateľ nepublikoval a zverejnenia sa dočkal až v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Otcom modernej literárnej fantastiky sa tak stal Jules Verne.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  2. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  3. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  4. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  5. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  6. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Investment Advisory Guide for Slovakia
  9. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  10. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  1. Vypestujte si chutné a voňavé bylinky
  2. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  3. Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje
  4. Noerr appoints a new national counsel starting from 2019
  5. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  6. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  7. Vaše umenie bude hýbať Tatrami. Zapojte sa do súťaže ZSSK
  8. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  9. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  10. Recenze youtubera JeezyJ: jak dopadla autokamera Mio MiVue 785 ?
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 26 308
  2. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 23 478
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 21 727
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 18 848
  5. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 12 507
  6. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 12 169
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 006
  8. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 4 132
  9. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 4 028
  10. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov 3 803

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Sama Marca

Kočner je nová Gorila, ktorá pozýva na námestia (píše Samo Marec)

Nejde o Fica ani Šefčoviča. Pravdepodobne sa toho dozvieme ešte omnoho viac.

Ilustračné foto
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Skupina Penta je minoritným vlastníkom vydavateľa denníka SME. Na snímke spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák.
Klinický psychológ a súdny znalec Dušan Kešický.

Neprehliadnite tiež