Istanbul

Nový Rím, Byzantium, mesto na siedmich pahorkoch, Carihrad, kráľovná miest, či Konštantínopol. To všetko je len niekoľko z mien a prívlastkov, pod ktorými bolo v minulosti známe osídlenie obmývané tmavými vlnami Bosporu. Všetci, ktorí do mesta na rozhraní

Metropola Turecka mala rôzne mená.(Zdroj: PRE SME– LENKA PEŤKOVÁ)

kontinentov vycestovali po 28. marci 1930, sa na konci svojej cesty neocitli ani v jednom z nich. Pred osemdesiatimi rokmi premenoval metropolu na Istanbul zakladateľ moderného Turecka, Mustafa Kemal Atatürk.

Istanbul mesto nazývali ľudia ešte za čias Osmanskej ríše. Jedna z legiend prezrádza, že slovo prevzali z navigačných tabúľ, ktoré oznamovali „Eis tin Poli“, čo v gréčtine znamená „do mesta“.

Odpoveďou na otázku, prečo otec Turkov Konštantínopol prekrstil, nie sú politické hry, ale niečo v zmysle slov piesne o Istanbule od The Four Lads: „Ľuďom sa to tak viac páčilo.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Atatürk popri premenovaní metropoly ubral na jej majestátnosti aj tým, že hoci Istanbul slúžil ako hlavné mesto troch mocných impérií, v rámci novozaloženého Turecka prevzala po ňom štafetu bezvýznamná Ankara.
Politický, ekonomický, no ani kultúrny život sa tam však presunúť nepodarilo. Napokon aj sám Atatürk zomrel v posteli v paláci Dolmabahče s výhľadom na tyrkysový Bospor.

Od osady k gigantovi

Dnešnú 13-miliónovú metropolu si je ťažké predstaviť ako miniatúrnu grécku osadu, ktorou bola v siedmom storočí pred Kristom. Strategická poloha medzi dvoma kontinentmi a dvoma moriami jej predurčovala pozoruhodnú budúcnosť.

V roku 330 odhalil potenciál osídlenia cisár Konštantín I. a spravil ho centrom východného kresťanstva, no dnes v ňom vedľa seba jestvuje niekoľko svetových náboženstiev. Úzke uličky tak zaplavuje okrem vyzváňania kostolných zvonov aj ezán z mešít či mystická mĺkvosť synagóg.

Jedno z najľudnatejších veľkomiest sveta sa preslávilo už počas stredoveku. Množstvo luxusného tovaru, ktorý ním zo všetkých svetových strán prechádzal, vytiahlo mesto medzi najbohatšie osídlenia Európy. Ak aj všetky cesty viedli do Ríma, viedli tam cez „nový Rím“. Práve preto boli bazáre neustále zapratané karavánami s priekupníkmi, ktorých neskôr vystriedali vagóny tajomného Orient Expresu.

To všetko lákalo dobyvateľov. Istanbul síce veľakrát obliehali, no vďaka pevným hradbám padol iba tri razy. Posledný raz v roku 1453, keď cez bránu Aya Kapisi vkročil do mesta sultán Mehmet II.

Byzantíncom vtedy nepomohlo ani to, že za jedinú noc postavili míľu dlhý podporný múr na vnútornej strane hradieb.

Na rozhraní kontinentov

Istanbul je jediným mestom, kde ľudia pri ceste do práce prekračujú hranice kontinentov. Hoci má Bosporský most - ktorý v noci mení farby - neodolateľný pôvab, príjemnejšou voľbou na prekonanie prielivu je plavba parníkom. Pri hádzaní sezamového pečiva čajkám zabudne človek na pätnásť minút – toľko trvá prechod z Ázie do Európy - na uponáhľanosť života vo veľkomeste.

Medzikontinentálnu dopravu má však uľahčiť aj nový, viac ako 70 kilometrov dlhý ambiciózny projekt Marmaray. Kedy však do tunela pod hladinou Marmarského mora vbehne prvý vlak, zatiaľ nie je jasné. Práce spomaľuje história a archeologické nálezy, na ktoré stavbári neustále narážajú.

Turistická všehochuť

Bývalý Konštantínopol ponúka však viac ako len magický výlet do histórie. V modernej metropole sa nasadnutím na električku odvezie človek za pár minút do sveta podľa vlastných predstáv.

Stačí si vybrať, či dať prednosť zjednávaniu zľavy na Grand Bazáre, alebo novopostaveným nákupným strediskám, či sa prejsť po pobreží pri upokojujúcom hukote Marmarského mora, alebo ísť obdivovať podmorský svet do najväčšieho akvária Európy, či zavítať do štvrte s vyblýskanými mrakodrapmi, alebo tam, kde sú malé domčeky nahustené tesne vedľa seba.

Pre túto rôznorodosť je Istanbul dodnes kráľovnou miest.

V poslednom čase však začína byť známy aj pod celkom novým prívlastkom – mesto, ktoré čoskoro postihne silné zemetrasenie. Keď sa Európa obtrie o Áziu.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  2. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  3. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  4. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  5. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  6. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  7. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  9. Dva rekordy na druhý pokus
  10. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  1. Prijatie delegácie z Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity
  2. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  3. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  4. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  5. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  6. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  7. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  8. Company´s autumn in the High Tatras
  9. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  10. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 32 996
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 28 366
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 019
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 470
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 651
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 573
  8. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 234
  9. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 120
  10. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy 4 073