SME
Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Sartre, J. P.

Keď sa skončila vojna, bol pre Francúzov závanom čerstvého vzduchu. Keď sa končil na Východe socializmus, bol Sartre aj pre mnohých Slovákov len nepoučiteľným dogmatikom.

Sartre a de Beauvoirová na Ruzynskom letisku.Sartre a de Beauvoirová na Ruzynskom letisku. (Zdroj: ČTK)

Keď sa skončila vojna, bol pre Francúzov závanom čerstvého vzduchu, jeho existencializmus sa stal módou. Keď sa končil na Východe socializmus, bol aj pre mnohých Slovákov len nepoučiteľným dogmatikom. Od smrti Jeana­-Paula Sartra uplynulo 15. apríla 30 rokov.

Jean -Paul Sartre

Narodil sa 21. júna 1905.
Študoval filozofiu na École Normale Supérieure.
Na začiatku vojny ho mobilizovali do meteorologickej služby, po porážke Francúzska bol deväť mesiacov v zajatí.
V roku 1943 vydal Bytie a ničotu.
V roku 1963 navštívil Prahu
a Bratislavu.
V roku 1964 odmietol Nobelovu cenu za literatúru.
Zomrel 15. apríla 1980.

Z dnešného pohľadu je to neuveriteľné. Za rečníckym pultom stál filozof, ale klub Maintenant bol úplne natrieskaný. Poslucháči aj poslucháčky om?dlievali, ovácie sa opakovali. Prednáške Jeana­-Paula Sartra Existencializmus je humanizmus sa v nasledujúcich dňoch venovali všetky veľké noviny.

Písal sa október 1945, vojna sa skončila len pred pár mesiacmi. „Bol to závan čerstvého vzduchu z dvora,“ vyhlásil po 20 rokoch jeho kritický kolega z odboru Gilles Deleuze. Vtedy Sartra čakali ešte tri desaťročia kariéry angažovaného filozofa. Na jej konci bol radikálom, ktorý Maovmu hladomoru v Číne len „nerozumel“.

Socializmus bránil aj po tom, čo ho v Československu držali už len tanky.

Aká je sláva filozofa

V roku 1945 bol však Sartre na vrchole svojej slávy a z existencializmu sa stávala móda ako z džínsov v 60. rokoch. Neprekáža, že Sartrova životná partnerka Simone de Beauvoirová to neskôr označila za nedorozumenie. Masy buržujov podľa nej filozofiu odcudzenia nepochopili, po vojne však bolo myslenie jedna z posledných vecí, čo dávali Francúzsku titul veľmoci. Sartrov jazyk nebol ľudový, hovoril však o každodenných dilemách ľudí a to mu zaručilo popularitu.

Poslucháčom zhromaždeným v klube Maintenant napríklad porozprával príbeh svojho študenta, ktorý si musel počas vojny vybrať medzi vernosťou vlasti a matke. Jeho starší brat zahynul na fronte, otec rodinu opustil a kolaboroval. Syn dostal príležitosť vstúpiť do odboja v Anglicku, jeho matka však na ňom lipla. „Aké rozhodnutie by bolo morálne?“ opýtal sa Sartre.

Človek nie je pero

Išlo mu o to ukázať, že Biblia ani tradičná morálka v takýchto situáciách človeku nepomôžu. „Človek je odsúdený na slobodu,“ tvrdil Sartre. Na rozdiel od vecí a zvierat sa narodí a až potom si vyberá, čím sa stane.

Pero vzniklo s tým, že bude vždy určené na písanie. Človek si však sám vyberie, či bude slúžiť vlasti, alebo utešovať matku. Vo svojej prednáške a predtým aj v biblii existencializmu Bytie a ničota to Sartre povedal svojou slávnou vetou, že u človeka „existencia predchádza podstatu“. Pri pere je to presne naopak.

Sartre bol prototyp kaviarenského intelektuála, ktorý v živote okrem písania a cestovania nerobil mnoho iného. V slávnej kaviarni Liberté a inde toho však napísal veľa. Nielen filozofické spisy, ale aj romány (Hnus) a divadelné hry (Muchy).

A tiež množstvo novinových článkov. Bol totiž angažovaným intelektuálom, ktorý obhajoval revolučné hnutia a obdivoval východný blok.

Renomé angažovaného intelektuála si však získal najmä bojom za alžírsku vec. História mu neskôr dala za pravdu, Alžírsko sa osamostatnilo v roku 1962.

Inak to bolo so socializmom. „Na prelome 50. a 60 rokov marxizmus považoval v podstate za neprekonateľnú filozofiu našej doby,“ napísal o Sartrovi slovenský filozof Ivan Buraj v časopise Kritika & kontext. Sartre vtedy nebol v západných intelektuálskych kruhoch nijakou výnimkou. Obdivoval však aj socialistické krajiny, a preto sa rozišiel s iným známym existencialistom Albertom Camusom, či odmietol Nobelovu cenu za literatúru. Kým marxizmus riešil osobnú morálku, marxizmus podľa Sartra človeka zbavoval samoty. V roku 1960 navštívil Castrovu Kubu a v roku 1963 pricestoval aj s de Beauvoirovou do Československa.

Aféra román

U nás vtedy už totalitný systém povoľoval. V roku 1963 sa rozbiehali rehabilitácie, za prvého tajomníka ÚV KSS zvolili Alexandra Dubčeka.

„Tá návšteva patrila naozaj medzi senzácie. Obaja boli už na Slovensku známi,“ spomínal v časopise Kritika & kontext literárny kritik Jozef Bžoch. „Tažko však označiť návštevu za signál novej éry: skôr za jej sprievodný jav,“ dodal Bžoch. To sa prejavilo aj tým, že Sartre otvorene nepodporil politické zmeny.

„Stretnutie s nimi v hoteli Carlton bolo pre väčšinu prítomných určitým sklamaním, keďže Sartre považoval za potrebné zdôrazňovať svoju marxistickú svetonázorovú orientáciu,“ napísal pre Kritiku & kontext filozof Ján Bodnár.

Asi najpamätnejší z tej návštevy bol výrok, že „jediný skutočný román, ktorý možno napísať o tomto storočí, je román zo socialistickej skúsenosti“. Sartre ho povedal v čase, keď sa československá literatúra už začínala zbavovať ideologického nánosu.

Svoje názory nezmenil.

Dogmatik až do konca?

Keď o päť rokov odsúdil sovietsku inváziu do Československa, išlo mu o to, kto bol väčší socialista. Neskôr zotrval na marxizme, len kritizoval štát. Priklonil sa tak k anarchizmu a velebil napríklad maoistov. „Francúzsko Sartrovi vypravilo skvelý pohreb,“ napísala poľská esejistka Ewa Bieńkowska.

„V 80. rokoch sa však začali demýtizovať jeho teórie, začali byť spochybňované opovržlivo.“

Sartra si napriek tomu mnohí stále cenia. Tvrdia, že si zachoval kritický pohľad – aj na marxizmus. A vyzdvihujú niečo iné z jeho diela. „Ak by som si už musel vybrať nálepku, radšej by som bol existencialista,“ povedal k tomu Sartre v jednom zo svojich posledných rozhovorov

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  6. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  7. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  9. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  10. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  1. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  2. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  3. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  4. Nechceli ich pustiť na pozemok
  5. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  6. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  7. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  8. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  9. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  10. Štart sezóny F1 je za dverami
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 27 415
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 26 767
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 190
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 16 664
  5. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 15 732
  6. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 355
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 639
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 984
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 735
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 903
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

Krajčího dvojitá galiba

Fanatizmus a proputinovská užitočná idiocia sú ako sopel a kašeľ - takmer vždy sa u nositeľa vyskytujú zároveň.

Minúta po minúte: Kollára budú odvolávať, návrh podal on sám

Sme rodina avizuje, že v prípade odvolania Kollára odíde z vlády.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kollárovi prešlo všetko, nechápe prečo by nemal aj plagiát

Koná ako najhoršia politická sorta.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
PÍŠE PATRIK MÁJOVSKÝ

Manipulátor, plagiátor a kardiológ

Kollár si odkopíroval aj reči o rodine a srdci.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár počas brífingu ohľadom svojej diplomovej práce.

Neprehliadnite tiež