ĽUDIA A UDALOSTI

Penny Black

V časoch internetu sa posielanie listu stáva romantickým prežitkom. No platiť za doručenie známkou má stále isté čaro. Prvá poštová známka – britská čierna penny.

Slávnej čiernej penny dal život Rowland Hill.(Zdroj: WIKIMEDIA)

V časoch internetu sa posielanie listu stáva romantickým prežitkom. No platiť za doručenie známkou má stále isté čaro. Prvá poštová známka – britská čierna penny – sa do obehu dostala 6. mája 1840.

Čierna penny

Považovaná je za prototyp známky.
Vydali ju k 1. máju 1840, do obehu sa dostala päť dní nato.
Známka nevydržala ani dva roky a nahradila ju červená penny.
Zrod modernej spoločnosti zvykneme spájať so vznikom písma. Zachytávanie slova však so sebou prinieslo aj potrebu tieto značky a písmená rozširovať. A spolu s týmto rozširovaním sa vynorila otázka posielania správ a ľudí, ktorí sa ako poslovia živia.

Už tam niekde, pred šiestimi tisíckami rokov, vznikli predchodcovia dnešnej pošty. V Číne a Egypte bola takáto „prapošta“ určená len panovníkom a ich dvoru, v Asýrii o stovky rokov neskôr si správy podobným spôsobom vymieňali aj obchodníci. Zrod prvej poštovej známky bol však ďaleko.

Väčšinou za zásielky platieval príjemca alebo v Európe napríklad kupecká gilda, pre ktorú poslovia správ pracovali. Platilo to až do 19. storočia, keď sa tento systém rozhodol zreformovať vynálezca a vážený britský džentlmen sir Rowland Hill.

Predplatia si službu

Fungovanie pošty v 19. storočí bolo zložité a neisté. Britská vláda sa preto rozhodla túto inštitúciu zmodernizovať.

Pristúpila tak na návrh Rowlanda Hilla, ktorý v roku 1837 prišiel s myšlienkou, že urobí celý poštový systém jednoduchším a prehľadnejším.

Stačilo vraj málo, zákazníci pošty by si predplácali jej služby, a to celkom jednoduchým spôsobom: kupovali by si akési nálepky, ktoré by potom nalepili na listy či iné zásielky.

Nebola to nová myšlienka, kolky pripájané na dokumenty už v niektorých krajinách fungovali stopäťdesiat rokov.

Nalepovacie štítky pritom používali aj lodné spoločnosti a platilo sa nimi aj za lieky.

Predtým však nikomu nenapadlo takýmto spôsobom financovať prepravu pošty. Myšlienka sa vláde zapáčila a Hill dostal dva roky na preukázanie, že naozaj funguje. Príprava sa mala skončiť súťažou, z ktorej by vzišiel víťazný návrh budúcej poštovej známky. V roku 1839 ju vyhlásilo britské ministerstvo financií.

Občanov Británie myšlienka nadchla. Do súťaže poslali skoro tri tisícky návrhov, no ministerstvu sa žiaden nepáčil. Systém tak bol síce hotový, no stále nejestvovala „prvá“ známka. Hill sa tak spolu so svojimi spolupracovníkmi rozhodol pre profil kráľovnej Viktórie na čiernom pozadí a 6. mája 1840 sa do obehu oficiálne dostala čierna penny, prvá poštová známka dnešného typu.

Krátky život

Nový nápad sa však medzi verejnosťou ujímal len pomaly. Známky spočiatku fungovali súbežne s hotovostnou platbou na pošte (tak, ako je to dodnes), pri ktorej sa listy opečiatkovali pečiatkou, ktorá symbolizovalo zaplatenie.

Mohli sa však posielať aj bez zaplatenia, no ich príjemca potom za službu zaplatil dvojnásobok.
Samotná čierna penny nebola v obehu ani dva roky. Problémom bola aj červená farba pečiatok, ktorou známky pečiatkovali.

Označenie nebolo na čiernej penny vidieť. Známku tak už v roku 1841 nahradila červená penny, ktorá sa používala najbližších tridsaťsedem rokov.

Pečiatky vtedy v Británii vymenili za čierne.

Aj za taký krátky čas však stihli vytlačiť skoro 70 miliónov čiernych známok. Dnes sa tak čierna penny predáva - podľa jej kvality a toho, či je, alebo nie je opečiatkovaná - od približne desiatich do tisícosemsto eur za kus.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  2. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  3. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  4. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  5. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  6. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  7. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  9. Dva rekordy na druhý pokus
  10. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  1. Prijatie delegácie z Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity
  2. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  3. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  4. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  5. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  6. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  7. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  8. Company´s autumn in the High Tatras
  9. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  10. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 32 996
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 28 366
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 019
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 470
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 651
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 573
  8. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 234
  9. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 120
  10. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy 4 073

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Posúvali mu operáciu, dal vraj lekárovi peniaze a išiel hneď

Lekár odmieta, že by od pacienta zobral peniaze za uprednostnenie.

EKONOMIKA

Ako kočnerovci ukradli Technopol a súd im pomáhal

Zo súdu zmizlo tristo strán súdneho spisu, bude to vyšetrovať polícia.

KULTÚRA

Tiso ako Najväčší Slovák? Nechceme pred ním zatvárať oči, vraví programový šéf RTVS

Televízia chystá šou Najväčší Slovák, už jej upútavka je polemická.

Neprehliadnite tiež