SME
Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Penny Black

V časoch internetu sa posielanie listu stáva romantickým prežitkom. No platiť za doručenie známkou má stále isté čaro. Prvá poštová známka – britská čierna penny.

Slávnej čiernej penny dal život Rowland  Hill.Slávnej čiernej penny dal život Rowland Hill. (Zdroj: WIKIMEDIA)

V časoch internetu sa posielanie listu stáva romantickým prežitkom. No platiť za doručenie známkou má stále isté čaro. Prvá poštová známka – britská čierna penny – sa do obehu dostala 6. mája 1840.

Čierna penny

Považovaná je za prototyp známky.
Vydali ju k 1. máju 1840, do obehu sa dostala päť dní nato.
Známka nevydržala ani dva roky a nahradila ju červená penny.
Zrod modernej spoločnosti zvykneme spájať so vznikom písma. Zachytávanie slova však so sebou prinieslo aj potrebu tieto značky a písmená rozširovať. A spolu s týmto rozširovaním sa vynorila otázka posielania správ a ľudí, ktorí sa ako poslovia živia.

Už tam niekde, pred šiestimi tisíckami rokov, vznikli predchodcovia dnešnej pošty. V Číne a Egypte bola takáto „prapošta“ určená len panovníkom a ich dvoru, v Asýrii o stovky rokov neskôr si správy podobným spôsobom vymieňali aj obchodníci. Zrod prvej poštovej známky bol však ďaleko.

Väčšinou za zásielky platieval príjemca alebo v Európe napríklad kupecká gilda, pre ktorú poslovia správ pracovali. Platilo to až do 19. storočia, keď sa tento systém rozhodol zreformovať vynálezca a vážený britský džentlmen sir Rowland Hill.

Predplatia si službu

Fungovanie pošty v 19. storočí bolo zložité a neisté. Britská vláda sa preto rozhodla túto inštitúciu zmodernizovať.

Pristúpila tak na návrh Rowlanda Hilla, ktorý v roku 1837 prišiel s myšlienkou, že urobí celý poštový systém jednoduchším a prehľadnejším.

Stačilo vraj málo, zákazníci pošty by si predplácali jej služby, a to celkom jednoduchým spôsobom: kupovali by si akési nálepky, ktoré by potom nalepili na listy či iné zásielky.

Nebola to nová myšlienka, kolky pripájané na dokumenty už v niektorých krajinách fungovali stopäťdesiat rokov.

Nalepovacie štítky pritom používali aj lodné spoločnosti a platilo sa nimi aj za lieky.

Predtým však nikomu nenapadlo takýmto spôsobom financovať prepravu pošty. Myšlienka sa vláde zapáčila a Hill dostal dva roky na preukázanie, že naozaj funguje. Príprava sa mala skončiť súťažou, z ktorej by vzišiel víťazný návrh budúcej poštovej známky. V roku 1839 ju vyhlásilo britské ministerstvo financií.

Občanov Británie myšlienka nadchla. Do súťaže poslali skoro tri tisícky návrhov, no ministerstvu sa žiaden nepáčil. Systém tak bol síce hotový, no stále nejestvovala „prvá“ známka. Hill sa tak spolu so svojimi spolupracovníkmi rozhodol pre profil kráľovnej Viktórie na čiernom pozadí a 6. mája 1840 sa do obehu oficiálne dostala čierna penny, prvá poštová známka dnešného typu.

Krátky život

Nový nápad sa však medzi verejnosťou ujímal len pomaly. Známky spočiatku fungovali súbežne s hotovostnou platbou na pošte (tak, ako je to dodnes), pri ktorej sa listy opečiatkovali pečiatkou, ktorá symbolizovalo zaplatenie.

Mohli sa však posielať aj bez zaplatenia, no ich príjemca potom za službu zaplatil dvojnásobok.
Samotná čierna penny nebola v obehu ani dva roky. Problémom bola aj červená farba pečiatok, ktorou známky pečiatkovali.

Označenie nebolo na čiernej penny vidieť. Známku tak už v roku 1841 nahradila červená penny, ktorá sa používala najbližších tridsaťsedem rokov.

Pečiatky vtedy v Británii vymenili za čierne.

Aj za taký krátky čas však stihli vytlačiť skoro 70 miliónov čiernych známok. Dnes sa tak čierna penny predáva - podľa jej kvality a toho, či je, alebo nie je opečiatkovaná - od približne desiatich do tisícosemsto eur za kus.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 917
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 744
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 11 414
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 326
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 197
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 622
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 780
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 716
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 686
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 119
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež