na, ktorý sa narodil 6. júna 1875.
Thomas Mann
Thomas Mann si celý život udržiaval odstup. Pôsobil ako nesmierne komplikovaný človek s konzervatívnym vystupovaním a nejasnými politickými názormi.
Nejednoznačné a mnohotvárne sú aj jeho romány a najlepšie poviedky, v ktorých sa až obsesívne venuje smrti. Stránky Buddenbrookovcov, Čarovného vrchu, Doktora Fausta či Smrti v Benátkach sú naplnené pocitom zatratenia a rozkladu.
Denník a listy
Mann svet okolo seba pozorne sledoval a nedovolil, aby sa niektorý z významných momentov utopil v ľudskej pamäti. Od školských čias, ktoré strávil v rodnom Lübecku, až do svojej smrti v Zürichu v roku 1955 si písal denník.
Ako takmer každý začínajúci spisovateľ si do neho spočiatku zapisoval náčrty poviedok či listov. Neskôr, po úspechu jeho prvého románu Buddenbrookovci, sa aj obsah denníkov zmenil. Od zoznamov návštev cez reprodukcie rozhovorov až po analýzy vzťahov s manželkou Katiou a ich šiestimi deťmi si v nich Mann rekapituloval všetky svoje myšlienkové pochody. A bál sa, že sa dostanú do nesprávnych rúk.
Keď sa v Nemecku v roku 1933 dostal k moci Adolf Hitler, mal vtedy 59-ročný Thomas Mann nielen meno najváženejšieho nemeckého autora, ale aj Nobelovu cenu za literatúru z roku 1929.
Žil v obrovskom dome v Mníchove a užíval si pohodlie, ktoré mu priniesol úspech.
Na odchod z krajiny nebol pripravený. V jednom z listov napísal: „Som príliš dobrým Nemcom, spätým s kultúrnymi tradíciami a jazykom svojej krajiny na to, aby pre mňa predstava ročného či celoživotného exilu nemala krutý, zlovestný význam.“
Strach o majetok
Vtedy Mann netušil, že sa jeho výlet do Švajčiarska len mesiac nato, ako sa Hitler stal kancelárom, predĺži na celý život.
Napriek tomu, že Mann nacizmus odsúdil vo svojom berlínskom prejave v roku 1930, nezdieľal pred druhou svetovou vojnou zanietenie svojho syna Klausa a brata Heinricha pre zodpovednosť a povinnosť nemeckých spisovateľov bojovať proti režimu všetkými dostupnými prostriedkami.
Mann sa bál, že príde nielen o svojich nemeckých čitateľov, ale aj o nezanedbateľný majetok, ktorý doma vlastnil. Na druhej strane stál za jeho nerozhodnosťou aj rozpor v politických názoroch, ktorý mal so svojím bratom.
Už počas prvej svetovej vojny boli ich postoje ku konaniu Nemecka odlišné. Thomas mal pocit, že konflikt nemeckú dušu posilní a oslobodí. Heinrich bol od začiatku presvedčený, že Nemecko skončí porazené. Preto keď nacisti v máji 1933 pálili „antinemecké“ diela, knihy Heinricha Manna zhoreli, zatiaľ čo romány jeho brata
zostali nedotknuté.
Thomas Mann však nevydržal dlho mlčať a v roku 1936, keď prestali vychádzať jeho knihy, režim verejne odsúdil. Okrem odobratia čestného doktorátu z Univerzity v Bonne z neho jeho milované Nemecko spravilo aj človeka bez krajiny.
Posledný z románov
Popularita Mannových textov dosiahla vrchol krátko po vojne. Neskôr sa začali ozývať kritické hlasy označujúce jeho prózu za preceňovanú, ťažkopádnu a štylisticky vyprázdnenú.
Bez ohľadu na to však Thomas Mann napísal jeden z posledných veľkých tradičných románov. Román Buddenbrookovci je trpezlivo vyrozprávanou ságou o úpadku jednej rodiny. Napísal ho ako dvadsaťpäťročný, keď netušil, aký smutný osud čaká jeho vlastnú rodinu.
