Cassini sa narodil pred 385 rokmi, 8. júna 1625.
Giovanni Domenico Cassini
Slávny astronóm pochádzal z Talianska, presnejšie z Perinaldu vo vtedajšej Janovskej republike. Druhú časť života prežil v Paríži, kde ho poznali pod menom Jean-Dominique Cassini.
Keď mal devätnásť, stal sa asistentom na observatóriu v Panzane.
Potom tam dlho pracoval ako astronóm, hoci v mladosti ho najviac zaujímala astrológia, ktorá hľadá súvislosti pozemských udalostí s pohybmi hviezd.
Vtedy to nebolo nič nezvyčajné, astrológiou sa často živil aj jeden zo zakladateľov modernej vedy Johannes Kepler.
Chcel vedieť viac
Cassini síce získal väčšinu svojich znalostí vďaka astrológii, no snaha vedieť o hviezdach viac ho nakoniec priviedla k ich sústavnému pozorovaniu a štúdiu. Keď sa v polovičke 17. storočia stal profesorom Univerzity v Bologni, Kráľ Slnko - Ľudovít XIV. - ho už ako váženého astronóma v roku 1669 poveril založením a neskôr vedením Parížskeho observatória.
V tom čase už mal Cassini za sebou objav Veľkej červenej škvrny na Jupiteri. Podieľal sa na ňom aj britský fyzik Robert Hooke, známy aj pre kontroverznú, no plodnú spoluprácu s Newtonom. V Paríži Cassini síce pracoval pre kráľa aj ako astrológ, no úspešnejší bol ako astronóm: objavil štyri Saturnove mesiace: Rheu, Japetus, Dione a Tethys.
Veľká štvorka
Ľadová Dione je zaujímavá tým, že jej povrch, zvrásnený jemnými pruhmi a krátermi, vzdialene pripomína horúcu planétu Merkúr. Najzáhadnejší z Cassiniho veľkej štvorky je však Japetus. Jedna jeho pologuľa je jasná a druhá, z neznámeho dôvodu tmavá, odráža iba 5 percent svetla, čím tento zvláštny mesiac pripomína symbol jin-jang.
Na počesť objaviteľa nazvali tmavú stranu Cassini Regio. Je možné, že za jej vznik mesiac vďačí materiálu dopadajúcemu z vonkajších prstencov Saturna.
V roku 1672 Cassini spolu s kolegom Jeanom Richerom odhadli na základe tretieho Keplerovho zákona relatívne presnú hodnotu astronomickej jednotky, čiže priemernej vzdialenosti Zeme od Slnka. Ich odhad bol 140 miliónov kilometrov, dnešná hodnota je 149,6 milióna kilometrov. Neskôr sa Cassini na želanie pápeža Klementa IX. uplatnil ako inžinier pri výstavbe opevnenia rieky Pád. Podieľal sa aj na regulácii jej koryta ako ochrany pred záplavami.
Zakladateľ dynastie
Cassini, ktorý až do konca života (1712) pracoval na Parížskom observatóriu, založil úspešnú astronomickú dynastiu, ktorá svedčí o tom, že láska k hviezdam môže byť dedičná.
Astronómom bol jeho syn Jacques, vnuk César-François k astronómii pridal ešte kartografiu, a tieto povolania po ňom zdedil aj jeho syn Jean-Dominique. Až najmladší syn Jeana-Dominiqua, Henri Gabriel, presedlal na botaniku.
Stopy tohto významného vedca dnes nájdeme na mnohých miestach vesmíru. V hlavnom páse planétok poznáme asteroid 24101 Cassini, Cassiniho kráter je na Marse aj na Mesiaci, v prstencoch Saturna je Cassiniho medzera, ktorú on objavil.
K Saturnu, jeho prstencom a mesiacom sa niekoľkokrát priblížila aj sonda Cassini, vypustená v roku 1997. Spolu so sondou Huygens, ktorá preskúmala Titan, patrí k najúspešnejším projektom amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír a Európskej vesmírnej agentúry. Misia sondy Cassini pritom stále pokračuje.
