Spartakiády
Prezident Antonín Zápotocký nenechal nikoho na pochybách, o akú akciu pred päťdesiatimi piatimi rokmi vlastne ide: „Vážení spoluobčané, soudružky a soudruzi, účastníci první celostátní spartakiády. Zahajujeme dnes slavnostně naši největší celonárodní tělovýchovnou slavnost, naši první celostátní spartakiádu. Dovolte mi, abych při této příležitosti tlumočil vám všem (...) srdečný pozdrav Ústředního výboru naší Komunistické strany Československa i vlády Národní fronty.“
Nadviazať, ale prekonať
Rozšírený názor, že spartakiáda je komunistický výmysel, nie je celkom pravdivý.
Aj v dobových materiáloch sa priznávalo, že celoštátne spartakiády nadväzovali „po stránke politickej i po stránke ideovej“ na spartakiády Federácie robotníckych telovýchovných jednôt, ale aj na „národné tradície masovosti, ľudovosti a jednoty, na sokolské zlety, robotnícke olympiády a spartakiády.“
Stranícke špičky však prikladali akcii veľký význam.
Keď jej prípravu v roku 1953 prerokoval Štátny výbor pre telesnú kultúra a šport, musel ju schváliť aj politický sekretariát ÚV KSČ. Masové telovýchovné vystúpenia, ktoré sa od roku 1948 - od rozpustenia Sokola - nekonali, mali najnovšie dokumentovať „radostný život pri budovaní socializmu“. Prezident Zápotocký v marci roku 1954 priamo skonštatoval, že prvá celoštátna spartakiáda musí byť vedená myšlienkou prekonať všetko, čo tu bolo predtým.
Masová agitka
Podľa pôvodného plánu sa mala prvá spartakiáda konať už vo februári a jej súčasťou mali byť aj lyžiarske preteky či štafetové behy. V máji sa mali konať okresné a krajské spartakiády. Od tohto plánu sa však nakoniec upustilo.
Nácvik jednotlivých zostáv sa začal v septembri 1954. Bol povinný na školách i v armáde a nacvičovalo sa aj vo veľkých závodoch. Najlepší cvičenci - bolo ich dovedna viac ako 113-tisíc - z okresných a krajských spartakiád, ktoré sa konali na jar 1955, sa nakoniec na Strahovskom štadióne pod heslom „Připraven k práci a obraně vlasti“ predviedli pri 28 skladbách.
Od tradičných sokolských cvičení sa spartakiáda líšila budovateľskými a vojenskými motívmi. Žiaci a dorastenci cvičili s tehlami, učňovská mládež vytvárala obrazce ozubených kolies.
V predposledný deň spartakiády, 4. júla 1955, sa na Strahove konal deň Zväzarmu – cvičenci napríklad preliezali prekážky v plynových maskách, cvičili s puškou a vystúpenie zakončil zoskok parašutistov. Napochodovali dokonca aj príslušníci polície.
Sprevádzali ich verše „před námi hrdina a jeho čistý štít / sovětské země bezpečnostní sbor / jak Felix Dzeržinský chcem nepřítele bít / a jeho ČEKA zůstane náš vzor!“
Spomienka na Poupata
Akcie s názvom Celoštátna spartakiáda sa uskutočnili ešte dve – v roku 1960 a v roku 1965. V roku 1970, dva roky po okupácii, sa už pre obavy z veľkých zhromaždení nič podobné neuskutočnilo.
V tomto roku sa konali len miestne „telovýchovné slávnosti 1970“. O päť rokov neskôr na tradíciu nadviazali Československé spartakiády. Dnes sa dá povedať, že postupom času sa jednotlivé choreografie zlepšovali a otvorenej ideológie ubúdalo.
Najveľkolepejšia akcia sa mala uskutočniť v roku 1990, avšak po revolúcii sa uskutočnila len v obmedzenom rozsahu na pražskom štadióne Evžena Rošického. Nostalgikom tak musí stačiť spomienka na rok 1985: na opálených vojakov v bielych trenírkach skáčucich do rúk svojich spolubojovníkov a na pieseň Michala Davida Poupata, ktorú súdruhovia právom označili za „umelecky chudobnú“ a vhodnú pre „menej náročnú časť publika“.
Autor je redaktorom časopisu .týždeň.
