SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky

Sinapius-Horčička, Daniel

Protireformačnými povstaniami a tureckými vpádmi zničený stredoeurópsky priestor nebol v druhej polovici 17. storočia príjemným územím. Naopak, barokový humanista sa musel viac ako kedykoľvek predtým vyrovnávať s dobovými rozpormi. Jeho typickým predstavi

teľom bol aj spisovateľ a evanjelický kňaz Daniel Sinapius-Horčička, ktorý sa narodil pred 370 rokmi, 3. augusta 1640.

Daniel Sinapius-Horčička
Narodil sa 3.augusta 1640 v Sučanoch.
Bol obratným básnikom a zbehlým prekladateľom.
Dielo Nový trh latinsko-slovenský vyšlo v roku 1678.
Zomrel 27. januára 1688 v Levoči.

Reformačná, ale čiastočne aj protireformačná náboženská literatúra vydávaná na území Horného Uhorska vychádzala okrem dobovej latinskej normy aj v starej češtine. Obzvlášť evanjelickí autori sa však postupne snažili do svojho literárneho jazyka posúvať namiesto neznámych slovníkových výrazov aj domáce slová. Horčička bol jedným z nich.

Napriek tomu, že veľa úsilia venoval latinskej tvorbe, bol to on, kto začal vo väčšej miere presadzovať slovenský jazyk a vyčítať nedostatok vlastenectva. V jeho prípade to bol dokonca zámer, pretože prostredníctvom starobylých reálií sa snažil poučovať slovenskú mládež. Ako kazateľ a pedagóg vlastne ani nemal na výber. Azda videl, že slovenčina sa rozširuje aj do ďalších oblastí spoločenského života a častejšie sa používa aj na vyjadrenie vyšších cieľov - umeleckých, rečníckych a úradných prejavov.

Barokový svetobežník

„Kdo v záhalce živút trávi, ten se rád ve zlosti baví,“ napísal raz Horčička do svojej zbierky prísloví. A podľa toho sa ako klasický svetobežník svojich čias riadil. Po štúdiách v Žiline sa premiestnil na známu univerzitu do Wittenbergu. Takto vyzbrojený sa pustil do svojho behu na dlhú trať, ešte netušiac, že sa nedožije ani päťdesiatich rokov. Najprv pôsobil ako rektor školy v Jelšave a evanjelický kazateľ v Radvani. Zrejme bol až priveľmi odvážnym a tak po desiatich rokoch zdanlivého pokoja musel do poľského vyhnanstva. Po návrate do Levoče, kde pôsobil ako korektor slovenských kníh v Brewerovej tlačiarni, už mal za sebou rozsiahle a pestré dielo.

V mladosti sa venoval príležitostnej poézii a predovšetkým českým gratulačným a kondolenčným básňam. Niekoľko dobovo rozšírených modlitbičiek spracoval v roku 1684, keď nimi významne zasiahol do štruktúry Tranovského spevníka Cithara sanctorum.

Sinapius tu prejavil silnú barokovú emocionalitu. Vychádzala zrejme z jeho osobných smútkov, no zvukomalebnou hrou s jazykom ukázal aj svoj výrazný talent. Pružnosť zase dokumentoval napísaním troch mravoučných divadelných hier pre študentov v Nowom Bojanówe.

Nový trh prísloví

Horčičkova fascinácia pedagogickým pôsobením vyvrcholila v jeho najvýznamnejšej práci nazvanej Nový trh latinsko-slovenský. Svetský kompilát sentencií, prísloví, porekadiel, povrávok a pranostík vydal preto, aby poučil svojich súčasníkov rôznymi odpozorovanými životnými situáciami.

Autor tu preložil alebo parafrázoval približne tisícdvesto latinských, slovenských, poľských, nemeckých aj českých fragmentov, pričom bez toho, aby jednotlivé motívy opakoval, pridal aj niektoré vlastné. Zhruba sedemdesiat rokov pred publikovaním Gavlovičovej Valaskej školy bola jeho kniha zjavením.

„Latinsko-slovenské príslovia, ktoré boli hádam bezpečne ukryté v svätyni Vesty, teraz vydávam na verejné svetlo a obetujem vášmu menu a úžitku, vedený vďačnou oddanosťou. Nestojí za námahu, aby som uvádzal dôvody činu,“ napísal Horčička v latinskom predhovore k tejto zbierke, ktorým obraňuje slovanský a slovenský národ a jazyk. Treba pripomenúť, že aj jemu tieto podobne znejúce pojmy splývali.

Niektoré príslovia

Chceš-li štestí v práci míti, hlediž od Boha začíti.

Lenivá ruka hotová brichu muka.

Žáden bez práce nejí koláče.

Spanie žebrácke kochanie.

Jakový človek, taková reč.

Kolik hlav, tolik klobukú.

Co hlava, to rozum.

Kdo komu jamu kopá, sám do ní upadá.

Paňská prosba za rozkázaní stojí.

Suchý marec, mokrý máj, bude humno jako háj.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 765
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 485
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 475
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 358
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 263
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 808
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 125
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 755
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 732
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 630
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.
Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.

Neprehliadnite tiež