Friedrich Engels
Friedrich Engels sa narodil 28. novembra 1820 v západonemeckom Barmene (dnes časť Wuppertalu, Severné Porýnie – Vestfálsko). Bol synom majiteľa prosperujúcich textilných tovární a do rodinnej firmy nastúpil už ako sedemnásťročný.
V roku 1842, medzičasom stihol nedokončiť strednú školu aj slúžiť v pruskej armáde, ho poslali do Manchestru, kde sídlila pobočka otcovej firmy. Jedným z výsledkov tejto návštevy bola jeho prvá dôležitá kniha Podmienky robotníckej triedy v Anglicku, údajne jediná kniha, z ktorej Karol Marx čerpal svoje prvé poznatky o pracovných podmienkach proletariátu.
Komunistický manifest
Engels mal už v tom čase zrejme vytvorený pohľad na svet. Príklon k radikálnym myšlienkam bol u neho zjavný už na strednej škole a počas svojho pôsobenia v Anglicku prispieval do sociálne reformných novín Northern Star i stretával sa s príslušníkmi chartistického hnutia.
Najdôležitejšie však pre neho bolo stretnutie s o dva roky starším Karolom Marxom. Prvýkrát sa videli počas onej cesty do Anglicka, Engels sa zastavil v redakcii Rheinische Zeitung, ktorej vtedy Marx šéfoval. Hoci prvý dojem vraj nebol bohvieaký, práve tam sa začala spolupráca, ktorá trvala až do Marxovej smrti v roku 1883.
Od roku 1845 do roku 1848 žili obaja v Bruseli, kde napísali aj svoje prvé spoločné dielo. Ako uviedli v jednom z predhovorov k Manifestu komunistickej strany, k napísaniu tohto „teoretického a praktického programu, určeného pre verejnosť“ ich poverila medzinárodná robotnícka organizácia Zväz komunistov.
V Manifeste i v neskorších textoch pritom odmietli socializmus, ktorý je vraj buržoázny, kým komunizmus je robotnícky. Ako sa píše v závere knihy: „Komunistická strana však neprestáva ani na okamžik pestovať medzi robotníkmi pokiaľ možno najjasnejšie vedomie nepriateľského protikladu medzi buržoáziou a proletariátom.“
Mecenáš a teoretik
Nešlo však len o ideológiu. Prakticky bol Engels po celý čas hlavným zdrojom Marxových príjmov. Historici tvrdia, že vzťah oboch klasikov komunizmu bol nerovný, z Marxovej strany dokonca vykorisťovateľský a tyranizujúci. V roku 1863 sa ich spolupráca takmer rozpadla. Engelsovi sa totiž zdalo, že Marxovo žobronenie o peniaze zašlo príliš ďaleko. Keď v Manchestri (tam znovu žil po porážke ľudového povstania v Bádensku) zomrela Engelsova milenka, od Marxa, s ktorým si neustále dopisoval, dostal bezcitný list, v ktorom sa len krátko zmienil o jeho strate a hneď prešiel k dôležitejšej žiadosti o peniaze.
Nakoniec však Engels dospel k názoru, že Marx nebude nikdy schopný uživiť rodinu, zbavil sa svojich obchodov a zaistil si tak slušný príjem, z ktorého takmer polovica šla Marxovi. Engels zostal Marxovi verný aj po jeho smrti, keď na sklonku svojho života editoval druhý a tretí zväzok Kapitálu, ktorý už Marx nestihol dokončiť.
Vo vlastných teoretických prácach (najznámejšia je asi Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu z roku 1884) sa venoval napríklad postaveniu žien, ktorých podriadenosť mužom vysvetľoval ich vzťahom k výrobným prostriedkom, triednemu boju, permanentnej revolúcii či beztriednej spoločnosti, ku ktorej speje objektívny historický vývoj.
Friedrich Engels stál v roku 1864 pri zrode Prvej internacionály, nadnárodnej organizácie socialistických strán, ktorá však pre nezhody marxistov a anarchistov ukončila svoju činnosť už v roku 1876 a v roku 1889 aj pri zrode Druhej internacionály, v ktorej už mali prevahu ľudia nadväzujúci na spoločné dielo oboch nemeckých klasikov.
