Piranesi

Temné väzenia aj vyobrazenia Ríma, založené na archeologickom prieskume. Medirytec a architekt Giovanni Battista Piranesi sa narodil 4. októbra 1720.

Ak sa chcete dozvedieť niečo o dávnej minulosti, musíte sa hrabať v zemi, listovať v starých knihách, listinách či pergamenoch, obdivovať sochy alebo dávne mozaiky. Niekedy však takúto možnosť nemáte. Staré budovy sú dávno rozpadnuté, jestvujú nanajvýš ich základy, na ktorých však stoja nové vrstvy ľudských obydlí.

Vtedy môže pomôcť aj práca umelca. Ak náhodou pozná podklady a pamiatky, ktoré sa aj od jeho čias stratili. Ak svojimi kresbami a medirytinami zachytáva stavby okolo seba, občas niečo uberie a občas čosi pridá, ale nahrádza prácu archeológa.

Tak ako v prípade Giovanniho Battistu Piranesiho, ktorý sa preslávil nielen svojimi väzeniami (Carceri), ale aj pohľadmi na okolie a monumenty (Vedutes).

Neúspešný architekt

Benátsky architekt, rytec a (proto)archeológ Piranesi sa narodil 4. októbra v roku 1720 v rodine známeho kamenára. U strýka sa učil práci s kameňom, no pochytil tam aj základy architektúry a inžinierstva. Údajne sa tam naučil stavať lešenie, s ktorými si rád vypomáhal až do konca svojho života. Základy sa pritom učil aj zo slávnych Palladiových kníh I Quattro Libri dell'Architettura.

V roku 1740 odcestoval Piranesi ako projektant a kreslič s delegáciou benátskeho vyslanca Marca Foscariniho do Ríma. Mesto ho očarilo svojimi stavbami, no najmä históriou. Tam sa talentovaný mladík zoznámil aj s technikami rytia a leptania.

Keďže následne nenašiel prácu ako architekt, venoval sa práve vytváraniu kníh so svojimi obrázkami. Spočiatku neúspešne.

V polovici štyridsiatych rokov mal Piranesi šťastie. Vytvoril šestnásť platní s vyobrazeniami nejestvujúcich väzení, takzvané Carceri d'invenzione. Bol to pre vtedajšiu spoločnosť šok. Rytci zvykli zobrazovať najmä príjemné pohľady, Piranesi však prišiel s temnými, ťaživými miestnosťami plnými schodov a zvláštnych zariadení.

Rímske pamiatky

Následne sa rozhodol, že oživí ruiny antického Ríma. Pristúpil k tomu poctivo, najskôr sa roky venoval niečomu, čo by sme dnes nazvali archeologickým prieskumom. Až potom publikoval svoje štvorzväzkové Antichita Romane. Piranesi sa okamžite stal slávnym, dokonca mu ponúkli čestné členstvo v londýnskej Spoločnosti starožitníkov.