Z rozprávky sa stala základná teória

Nemecký meteorológ Alfred Wegener prišiel začiatkom uplynulého storočia s kacírskou myšlienkou: kontinenty sa pohybujú. Vedci tomu dlho neverili, no dnes sa o tento preukázaný jav opiera celá veda o Zemi.

Wegener (vľavo) s Villumsenom v Grónsku.⋌Wegener (vľavo) s Villumsenom v Grónsku.⋌(Zdroj: Alfred Wegener Institute)

Wegener zomrel uväznený v grónskom snehu pred 80 rokmi, 2. alebo 3. novembra 1930.

Alfred Lothar Wegener bol jedným z vedcov, ktorí hájili skutočne originálnu myšlienku. Nemecký bádateľ si dovolil spochybniť fakt, že chodíme po pevnej zemi. Jeho súčasníci sa nazdávali, že keby hypotézu o pohybujúcich sa kontinentoch zobrali vážne, znamenalo by to krok do stredoveku.

Pôda pod našimi nohami by sa začala podobať na plávajúcu dosku na chrbte korytnačky, ako si to predstavovali naši dávni predkovia. Ešte v roku 1944 napísal americký geológ B. Willis: „Wegenerova teória je absolútna rozprávka. Musíme ju ignorovať, aby nemala zlý vplyv na študentov.“

Wegener sa narodil v Berlíne 1. novembra 1880. Na strednej škole ho zaujali prírodné vedy a na Berlínskej univerzite (dnes Humboldtova) získal doktorát z astronómie. Potom sa však už venoval „prízemnejším“ vedám, meteorológii a geofyzike. Tieto odbory prednášal aj na univerzitách v nemeckom Marburge a rakúskom Grazi.

Odmietli ho rýchlo

Wegener mal veľký rozhľad a prichádzal s mnohými zaujímavými nápadmi. Okrem myšlienky o pohybe kontinentov navrhol využívať v meteorológii balóny, vytvoril mechanickú teóriu vzniku tornád a ako jeden z prvých vedcov študoval klímu Grónska.

V ľade tohto najväčšieho ostrova sveta, kam pravidelne chodil od roku 1906, vyhĺbil výskumnú stanicu, v ktorej raz strávil celé leto. Tu našiel aj prvý dôkaz pre pohyb kontinentov: miesto, ktoré sa v rokoch 1823 – 1907 posunulo o stovky metrov.

V roku 1912 upozornil na pravdepodobnosť pohybu kontinentov po prvý raz. Tvrdil, že kedysi musel existovať jediný prakontinent, ktorý nazval Pangea. Ten sa počas miliónov rokov rozlomil a jeho časti sa dali do pohybu rýchlosťou niekoľko milimetrov ročne.

Odmietnutie vedeckej obce bolo rýchle. Po prvé, Wegener nebol geológ, a po druhé, pohyb kontinentov podľa jeho predstáv stál skutočne na vode. Tvrdil totiž, že kontinenty tvorené pevným materiálom „plávajú“ po nestabilnom oceánskom dne.

Aby vysvetlil silu, ktorá za to môže, použil znalosti meteorológie a určil za jej pôvodcu zemskú rotáciu. No tá naozaj nemá dosť sily, aby mohla rozhýbať mohutné litosférické dosky. Oceánske sú hrubé asi 60 kilometrov, priemerná hrúbka kontinentálnych je približne 100 kilometrov, no môže dosahovať až 250 kilometrov.

Dnes poznáme deväť malých a 14 veľkých litosférických dosiek.

Až vyše tridsať rokov po Wegenerovej smrti vedci zistili, že dosky sa pohybujú vplyvom konvekčného prúdenia, ktoré vzniká pri rozdielnych teplotách vnútri Zeme a na jej povrchu.

Kontinentmi teda nehýbe rotácia Zeme, ale horúci materiál, ktorý sa sústavne derie zo žeravých útrob. Bez „tanga“ kontinentov by bola naša Zem mŕtva a je jediným známym vesmírnym telesom s doskovou tektonikou.

Dva centimetre

Merania lasermi a GPS ukazujú, že kontinenty sa pohybujú rýchlosťou asi 15 centimetrov za rok. Niektoré sa približujú, iné vzďaľujú; cesta z Európy do Ameriky sa nám každý rok predĺži o dva centimetre.

Čo by na to asi povedal Wegener? So svojím nápadom neprišiel síce ako prvý (tvar niektorých kontinentov hovorí tak jasne, že o ich spojení uvažovali mnohí pred ním), no bol prvý, kto na ňom trval tak zaťato aj vtedy, keď ho ostatní zosmiešňovali.

Osud mu nedoprial nielen uznanie, ale ani dlhý život. Ako päťdesiatročný zahynul pri jednej z výprav do Grónska. Jeho srdce, oslabené nikotínom a nepochopením, nevydržalo ťažké podmienky. Zmrznuté telo nemeckého meteorológa našli až o niekoľko dní po jeho smrti.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  2. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  3. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  4. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  5. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  6. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  7. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  8. Investment Advisory Guide for Slovakia
  9. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  10. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  1. Vypestujte si chutné a voňavé bylinky
  2. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  3. Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje
  4. Noerr appoints a new national counsel starting from 2019
  5. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  6. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  7. Vaše umenie bude hýbať Tatrami. Zapojte sa do súťaže ZSSK
  8. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  9. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  10. Recenze youtubera JeezyJ: jak dopadla autokamera Mio MiVue 785 ?
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 26 297
  2. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 23 474
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 21 706
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 18 843
  5. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 12 592
  6. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 12 132
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 002
  8. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 4 144
  9. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 4 018
  10. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov 3 813

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Sama Marca

Kočner je nová Gorila, ktorá pozýva na námestia (píše Samo Marec)

Nejde o Fica ani Šefčoviča. Pravdepodobne sa toho dozvieme ešte omnoho viac.

Ilustračné foto
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Skupina Penta je minoritným vlastníkom vydavateľa denníka SME. Na snímke spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák.
Klinický psychológ a súdny znalec Dušan Kešický.

Neprehliadnite tiež