SME
Sobota, 31. júl, 2021 | Meniny má IgnácKrížovkyKrížovky

Z rozprávky sa stala základná teória

Nemecký meteorológ Alfred Wegener prišiel začiatkom uplynulého storočia s kacírskou myšlienkou: kontinenty sa pohybujú. Vedci tomu dlho neverili, no dnes sa o tento preukázaný jav opiera celá veda o Zemi.

Wegener (vľavo) s Villumsenom v Grónsku.⋌Wegener (vľavo) s Villumsenom v Grónsku.⋌ (Zdroj: Alfred Wegener Institute)

Wegener zomrel uväznený v grónskom snehu pred 80 rokmi, 2. alebo 3. novembra 1930.

Alfred Lothar Wegener bol jedným z vedcov, ktorí hájili skutočne originálnu myšlienku. Nemecký bádateľ si dovolil spochybniť fakt, že chodíme po pevnej zemi. Jeho súčasníci sa nazdávali, že keby hypotézu o pohybujúcich sa kontinentoch zobrali vážne, znamenalo by to krok do stredoveku.

Pôda pod našimi nohami by sa začala podobať na plávajúcu dosku na chrbte korytnačky, ako si to predstavovali naši dávni predkovia. Ešte v roku 1944 napísal americký geológ B. Willis: „Wegenerova teória je absolútna rozprávka. Musíme ju ignorovať, aby nemala zlý vplyv na študentov.“

Wegener sa narodil v Berlíne 1. novembra 1880. Na strednej škole ho zaujali prírodné vedy a na Berlínskej univerzite (dnes Humboldtova) získal doktorát z astronómie. Potom sa však už venoval „prízemnejším“ vedám, meteorológii a geofyzike. Tieto odbory prednášal aj na univerzitách v nemeckom Marburge a rakúskom Grazi.

Odmietli ho rýchlo

Wegener mal veľký rozhľad a prichádzal s mnohými zaujímavými nápadmi. Okrem myšlienky o pohybe kontinentov navrhol využívať v meteorológii balóny, vytvoril mechanickú teóriu vzniku tornád a ako jeden z prvých vedcov študoval klímu Grónska.

V ľade tohto najväčšieho ostrova sveta, kam pravidelne chodil od roku 1906, vyhĺbil výskumnú stanicu, v ktorej raz strávil celé leto. Tu našiel aj prvý dôkaz pre pohyb kontinentov: miesto, ktoré sa v rokoch 1823 – 1907 posunulo o stovky metrov.

V roku 1912 upozornil na pravdepodobnosť pohybu kontinentov po prvý raz. Tvrdil, že kedysi musel existovať jediný prakontinent, ktorý nazval Pangea. Ten sa počas miliónov rokov rozlomil a jeho časti sa dali do pohybu rýchlosťou niekoľko milimetrov ročne.

Odmietnutie vedeckej obce bolo rýchle. Po prvé, Wegener nebol geológ, a po druhé, pohyb kontinentov podľa jeho predstáv stál skutočne na vode. Tvrdil totiž, že kontinenty tvorené pevným materiálom „plávajú“ po nestabilnom oceánskom dne.

Aby vysvetlil silu, ktorá za to môže, použil znalosti meteorológie a určil za jej pôvodcu zemskú rotáciu. No tá naozaj nemá dosť sily, aby mohla rozhýbať mohutné litosférické dosky. Oceánske sú hrubé asi 60 kilometrov, priemerná hrúbka kontinentálnych je približne 100 kilometrov, no môže dosahovať až 250 kilometrov.

Dnes poznáme deväť malých a 14 veľkých litosférických dosiek.

Až vyše tridsať rokov po Wegenerovej smrti vedci zistili, že dosky sa pohybujú vplyvom konvekčného prúdenia, ktoré vzniká pri rozdielnych teplotách vnútri Zeme a na jej povrchu.

Kontinentmi teda nehýbe rotácia Zeme, ale horúci materiál, ktorý sa sústavne derie zo žeravých útrob. Bez „tanga“ kontinentov by bola naša Zem mŕtva a je jediným známym vesmírnym telesom s doskovou tektonikou.

Dva centimetre

Merania lasermi a GPS ukazujú, že kontinenty sa pohybujú rýchlosťou asi 15 centimetrov za rok. Niektoré sa približujú, iné vzďaľujú; cesta z Európy do Ameriky sa nám každý rok predĺži o dva centimetre.

Čo by na to asi povedal Wegener? So svojím nápadom neprišiel síce ako prvý (tvar niektorých kontinentov hovorí tak jasne, že o ich spojení uvažovali mnohí pred ním), no bol prvý, kto na ňom trval tak zaťato aj vtedy, keď ho ostatní zosmiešňovali.

Osud mu nedoprial nielen uznanie, ale ani dlhý život. Ako päťdesiatročný zahynul pri jednej z výprav do Grónska. Jeho srdce, oslabené nikotínom a nepochopením, nevydržalo ťažké podmienky. Zmrznuté telo nemeckého meteorológa našli až o niekoľko dní po jeho smrti.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  2. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  3. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  4. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  5. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  2. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  3. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  5. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  6. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  7. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  8. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 6 869
  2. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 4 388
  3. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 3 621
  4. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 427
  5. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 343
  6. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 225
  7. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 158
  8. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 2 745
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí 2 561
  10. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 2 400
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Účastníci protestného zhromaždenia proti opatreniam vlády.

Políciu nepriamo kritizoval aj Heger.


6 h
Zuzana Rehák Štefečeková na LOH Tokio 2020 / 2021.

Sledujte letnú olympiádu online.


Sportnet 5 h
Víkendový výber SME

Pravidelná dávka víkendového čítania.


5 h
Boris Kollár

Exekútori tvrdia, že ľudia sa k peniazom dostanú ešte ťažšie.


28. júl

Neprehliadnite tiež