SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Z rozprávky sa stala základná teória

Nemecký meteorológ Alfred Wegener prišiel začiatkom uplynulého storočia s kacírskou myšlienkou: kontinenty sa pohybujú. Vedci tomu dlho neverili, no dnes sa o tento preukázaný jav opiera celá veda o Zemi.

Wegener (vľavo) s Villumsenom v Grónsku.⋌Wegener (vľavo) s Villumsenom v Grónsku.⋌ (Zdroj: Alfred Wegener Institute)

Wegener zomrel uväznený v grónskom snehu pred 80 rokmi, 2. alebo 3. novembra 1930.

Alfred Lothar Wegener bol jedným z vedcov, ktorí hájili skutočne originálnu myšlienku. Nemecký bádateľ si dovolil spochybniť fakt, že chodíme po pevnej zemi. Jeho súčasníci sa nazdávali, že keby hypotézu o pohybujúcich sa kontinentoch zobrali vážne, znamenalo by to krok do stredoveku.

Pôda pod našimi nohami by sa začala podobať na plávajúcu dosku na chrbte korytnačky, ako si to predstavovali naši dávni predkovia. Ešte v roku 1944 napísal americký geológ B. Willis: „Wegenerova teória je absolútna rozprávka. Musíme ju ignorovať, aby nemala zlý vplyv na študentov.“

Wegener sa narodil v Berlíne 1. novembra 1880. Na strednej škole ho zaujali prírodné vedy a na Berlínskej univerzite (dnes Humboldtova) získal doktorát z astronómie. Potom sa však už venoval „prízemnejším“ vedám, meteorológii a geofyzike. Tieto odbory prednášal aj na univerzitách v nemeckom Marburge a rakúskom Grazi.

Odmietli ho rýchlo

Wegener mal veľký rozhľad a prichádzal s mnohými zaujímavými nápadmi. Okrem myšlienky o pohybe kontinentov navrhol využívať v meteorológii balóny, vytvoril mechanickú teóriu vzniku tornád a ako jeden z prvých vedcov študoval klímu Grónska.

V ľade tohto najväčšieho ostrova sveta, kam pravidelne chodil od roku 1906, vyhĺbil výskumnú stanicu, v ktorej raz strávil celé leto. Tu našiel aj prvý dôkaz pre pohyb kontinentov: miesto, ktoré sa v rokoch 1823 – 1907 posunulo o stovky metrov.

V roku 1912 upozornil na pravdepodobnosť pohybu kontinentov po prvý raz. Tvrdil, že kedysi musel existovať jediný prakontinent, ktorý nazval Pangea. Ten sa počas miliónov rokov rozlomil a jeho časti sa dali do pohybu rýchlosťou niekoľko milimetrov ročne.

Odmietnutie vedeckej obce bolo rýchle. Po prvé, Wegener nebol geológ, a po druhé, pohyb kontinentov podľa jeho predstáv stál skutočne na vode. Tvrdil totiž, že kontinenty tvorené pevným materiálom „plávajú“ po nestabilnom oceánskom dne.

Aby vysvetlil silu, ktorá za to môže, použil znalosti meteorológie a určil za jej pôvodcu zemskú rotáciu. No tá naozaj nemá dosť sily, aby mohla rozhýbať mohutné litosférické dosky. Oceánske sú hrubé asi 60 kilometrov, priemerná hrúbka kontinentálnych je približne 100 kilometrov, no môže dosahovať až 250 kilometrov.

Dnes poznáme deväť malých a 14 veľkých litosférických dosiek.

Až vyše tridsať rokov po Wegenerovej smrti vedci zistili, že dosky sa pohybujú vplyvom konvekčného prúdenia, ktoré vzniká pri rozdielnych teplotách vnútri Zeme a na jej povrchu.

Kontinentmi teda nehýbe rotácia Zeme, ale horúci materiál, ktorý sa sústavne derie zo žeravých útrob. Bez „tanga“ kontinentov by bola naša Zem mŕtva a je jediným známym vesmírnym telesom s doskovou tektonikou.

Dva centimetre

Merania lasermi a GPS ukazujú, že kontinenty sa pohybujú rýchlosťou asi 15 centimetrov za rok. Niektoré sa približujú, iné vzďaľujú; cesta z Európy do Ameriky sa nám každý rok predĺži o dva centimetre.

Čo by na to asi povedal Wegener? So svojím nápadom neprišiel síce ako prvý (tvar niektorých kontinentov hovorí tak jasne, že o ich spojení uvažovali mnohí pred ním), no bol prvý, kto na ňom trval tak zaťato aj vtedy, keď ho ostatní zosmiešňovali.

Osud mu nedoprial nielen uznanie, ale ani dlhý život. Ako päťdesiatročný zahynul pri jednej z výprav do Grónska. Jeho srdce, oslabené nikotínom a nepochopením, nevydržalo ťažké podmienky. Zmrznuté telo nemeckého meteorológa našli až o niekoľko dní po jeho smrti.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  3. Home (ale aj) Office
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Zelená Bratislava
  7. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  5. Ruža zmeny
  6. Úpravy automobilov pre ZŤP
  7. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  8. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 405
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 071
  3. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 15 314
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 396
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 635
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 560
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 238
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 028
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 964
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 563
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Celoplošné testovanie bude pravdepodobne dobrovoľné (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 31 400. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 98 obetí.

Premiér Igor Matovič počas tlačovej konferencie.

Premiér hovorí o dobrovoľnosti. Kto však nebude mať test, hrozí mu karanténa

Na test stačí prísť na najbližšie odberné miesto.

Ilustračné foto
Peter Sagan na Giro d'Italia 2020.
V čínskom meste Čching-tao otestovali za päť dní viac ako desať miliónov ľudí.

Neprehliadnite tiež