Keď v roku 2000 stĺpčekár denníka The Australian Frank Devine označil Neda Kellyho za austrálskeho Pol Pota, vyvolal búrku vášní.
Akokoľvek bol Kelly kontroverzný, pre svojich krajanov bol aj bude ikonou a symbolom odporu proti britským kolonialistom. Stále žije v austrálskom folklóre, stal sa námetom niekoľkých románov, filmov a obrazov.
Pri zrode masmédií
Austrálsky historik Graham Seal tvrdí, že kontroverzia okolo Kellyho je spôsobená tým, že bol prvým zločincom masmediálneho veku.
Ľudia mali prvýkrát možnosť rozvíjať svoje špekulácie v reálnom čase, informácie sa do médií rýchle šírili vďaka telegrafu. Svojim krajanom sa aspoň posmrtne zavďačil tým, že turizmus zameraný na Kellyho gang je jednou z hlavných dojných kráv regiónu, v ktorom žil.
Ned Kelly sa narodil v Austrálii do rodiny írskych katolíkov. Jeho krajinu v tom čase spravovali britskí protestanti.
V detstve zachránil topiace sa dieťa, ktorého rodina mu z vďaky podarovala zelenú šerpu. Údajne ju mal pri sebe aj počas poslednej prestrelky s mužmi zákona.
Rodinu Kellyovcov oficiálne miesta viackrát podozrievali z krádeže dobytka, a hoci sa ich vina nepreukázala, musel si Nedov otec odpracovať pol roka nútených prác, čo sa podpísalo na jeho zdraví. Celkovo bolo voči nim vznesených osemnásť obvinení, z čoho sa len polovica ukázala ako odôvodnená.
Štvanec a jeho gang
Ned bol po prvý raz zatknutý ako štrnásťročný, nezaostávali za ním ani jeho dvaja mladší bratia – prvýkrát strávili noc za mrežami, keď mali desať a dvanásť rokov. V pätnástich Neda zadržali za to, že bezdetnej manželke miestneho obchodníka poslal odkaz, ku ktorému priložil odrezané teľacie semenníky. Zdôvodnil to ako akt pomsty jej mužovi.
V septembri 1877 sa Ned vyhrážal smrťou policajnému dôstojníkovi Loniganovi, ktorý ho pri zatýkaní za opilosť surovo schmatol za genitálie. Svoj sľub dodržal, dôstojník sa neskôr stal jednou z jeho prvých obetí.
Vážne problémy nastali, keď istý policajt obvinil hneď niekoľkých členov rodiny Kellyovcov z pokusu o vraždu.
V skutočnosti Kellyovci len bránili Nedovu sestru Kate, do ktorej sa policajt zaľúbil a opitý sa jej vybral dvoriť proti jej vôli.
Nedovi sa síce podarilo ujsť, no zatkli niekoľko chlapov z rodiny a s nimi aj Nedovu matku Ellen, po ktorej doma ostalo niekoľko malých detí.
Ned a jeho kumpáni vylúpili vo februári 1879 dve banky. Za ukradnuté peniaze si dali vyhotoviť slávne brnenie, ktoré sa stalo ich symbolom. Kým sa ich podarilo zastaviť, prišlo o život niekoľko policajtov a vojakov.
List verejnosti
Kelly na úteku spísal obšírny list určený verejnosti, v ktorom sa snažil zdôvodniť svoje konanie a v ktorom priamo obvinil britskú políciu z krutého a nespravodlivého zaobchádzania s írskymi katolíkmi. Hoci sa nedá povedať, že by Ned práve punktičkársky dodržiaval desatoro, tzv. Jerilderský list sa preslávil ako výzva k povstaniu írskych katolíkov voči protestantom.
V poslednej prestrelke Kellyho gangu s policajtmi zahynuli všetci Nedovi kumpáni. Sám bol len ranený a v rýchlom procese odsúdený na smrť obesením. Keď ho 11. novembra 1880 popravili, mal iba dvadsaťpäť rokov.
