ĽUDIA A UDALOSTI

Buď bol nový Newton, alebo blázon

Nemeckého fyzika Maxa Plancka poznáme ako otca kvantovej teórie. Svoju prevratnú hypotézu o kvantách prvý raz verejne sformuloval pred 110 rokmi.

Kvantová teória pretvorila fyziku.Kvantová teória pretvorila fyziku.(Zdroj: QUANTUMTHEORIES.COM)

Nemeckého fyzika Maxa Plancka poznáme ako otca kvantovej teórie. Svoju prevratnú hypotézu o kvantách prvý raz verejne sformuloval pred 110 rokmi, 14. decembra 1900, na zasadnutí Berlínskej fyzikálnej spoločnosti.

Uznávaný teoretický fyzik Max Planck vo vystúpení pred nemeckou fyzikálnou elitou povedal: „Energiu chápeme - a toto je kľúčový bod celého výpočtu - ako zloženú z jasne určeného počtu rovnako veľkých, konečných dávok.“

Prelomové zistenie

Bola to jedna z tých prelomových viet, význam ktorej si poslucháči uvedomili až po rokoch. Natoľko sa „konečné dávky energie“ vymykali vtedajším predstavám o tom, ako by mala príroda fungovať. Fyzici vrátane Plancka boli presvedčení, že príroda nerobí skoky.

Planck preto vypracoval, oznámil a zverejnil výpočty až po vnútornom zúfalom boji. Jeho syn neskôr povedal, že v tom období boli s otcom na dlhej prechádzke Grunewaldom. Rozprával mu, že buď urobil objav na úrovni Newtona, alebo sa úplne zmýlil.

Dôležitú úlohu pri tom zohral aj iný nemecký fyzik, experimentátor Heinrich Rubens. Tento dnes už zabudnutý vedec sa podieľal na veľmi presných meraniach spektra tepelného žiarenia. Keďže ten istý problém riešil aj Planck, pokúsil sa merania znázorniť matematicky.

Keď sa v lete 1900 obaja fyzici stretli pri čaji, ukázalo sa, že matematická formulka, ktorá vznikla metódou pokusov a omylov, presne vysvetľuje to, čo Rubens nameral. No ani jeden z vedcov netušil, prečo to tak je. Aj preto neskôr Planck hovoril, že na svoju rovnicu prišiel vlastne iba vďaka šťastnej náhode.

V porovnaní s Einsteinovým relativistickým „E rovná sa m krát c na druhú“ je Planckova rovnica menej známa, no rovnako základná. Hovorí: „E rovná sa h krát ný“, pričom h je Planckova konštanta a grécke písmenko ný znamená frekvenciu svetla, znižujúcu sa s pribúdajúcou vlnovou dĺžkou.

Planckova rovnica tiež platí v celom vesmíre a obrazne povedané, signalizuje hranicu prechodu medzi einsteinovským makrosvetom a Planckovým mikrosvetom.

Váhavý revolucionár

Planck bol revolucionárom proti svojej vôli. Dnes je jasné, že fyziku pred ním a po ňom sotva možno považovať za tú istú vedeckú disciplínu. No vtedy bola úplne iná situácia. Okrem toho Planck bol potomkom starobylého nemeckého rodu učencov, právnikov a teológov.

Pripojil sa na stranu tých, ktorí túžili zachovať staré dobré poriadky klasickej fyziky, kde vládne prehľadnosť, spojitosť a plynulosť, a náhoda je vylúčená z hry. Planck preto trval na tom, že kvantá nemôžu byť skutočné, ale ide iba o matematickú hypotézu. Táto hypotéza nemá oporu v realite a nehovorí nič o skutočnej povahe fyzikálneho sveta.

Na scéne Einstein

Ešte niekoľko rokov po tom, čo Planck vystúpil v Berlíne, vládlo medzi fyzikmi ticho. Aspoň v Nemecku. No vo Švajčiarsku sa našiel jeden patentový úradník tretej triedy, ktorý zobral Planckove výpočty veľmi vážne. Volal sa Albert Einstein.

Pochopil, že kvantová teória, ak je správna, znamená rozchod s klasickou fyzikou. „Všetky moje pokusy prispôsobiť teoretické základy fyziky tomuto poznatku sa skončili fiaskom,“ sťažoval sa. „Bolo to, ako keby nám zmizla pevná pôda pod nohami a nikde sa nevynárala opora.“

Einstein ako prvý využil Planckovu myšlienku na vlastnú prelomovú prácu. Bola o svetle, presnejšie o fotoelektrickom jave, a získal za ňu Nobelovu cenu za rok 1921 (Plancka ocenili Nobelovou cenou o tri roky skôr).

Po Einsteinovi prišiel Bohr nasledovaný Schrödingerom, Bornom, Heisenbergom a Diracom. Z kvantového sveta už nebolo úniku. Čím viac sa o paradoxoch kvantovej fyziky diskutovalo, tým sa prejavovali ostrejšie a znepokojivejšie.

Nie sú vyriešené dodnes a fyzici zatiaľ márne hľadajú bájnu teóriu všetkého, ktorá by oba rozdelené fyzikálne svety zasa spojila. Planck sa možno teraz kdesi hore ticho usmieva. Ešte nie je rozhodnuté, kto mal vlastne pravdu.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  2. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  3. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  4. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  5. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  6. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  7. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  8. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  9. Investment Advisory Guide for Slovakia
  10. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  1. Regionálne servisné centrum PwC
  2. Napredujeme vďaka zmenám
  3. Bezkonkurenčná rozmanitosť
  4. Rozvíjajte svoj potenciál s nami
  5. Staň sa súčasťou sveta pohybu
  6. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  7. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  8. Vypestujte si chutné a voňavé bylinky
  9. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  10. Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 27 083
  2. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 25 765
  3. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 24 190
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 19 542
  5. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 11 882
  6. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 10 228
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 084
  8. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 3 852
  9. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 3 648
  10. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 3 480

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.
Autorská strana Beaty Balogovej

Hovorme ešte o vražde, nie o Ficovej mediálnej tyranii

Odomykáme text, za ktorý šéfredaktorka SME získala nomináciu na prestížnu novinársku cenu.

Robert Fico.
Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež