Deň nezávislosti

Pred 225 rokmi sa Amerika začala meniť na skutočnú Ameriku. 4. júla 1776 prijali vo Filadelfii zástupcovia 13 kolónií Deklaráciu nezávislosti. Dlhšie trvajúce úsilie zbaviť sa anglickej nadvlády získalo konkrétnu podobu. Text Thomasa Jeffersona dal vznika


Thomas Jefferson. FOTO – ARCHÍV



júcim Spojeným štátom slobodu. „Boh, ktorý nám dal svetlo, nám v tom istom čase dal aj slobodu,“ napísal Jefferson.

Deň nezávislosti je každoročne skutočnou oslavou. Na deň, keď Amerika vyhlásila nezávislosť, sa spomína v celej krajine: „slávnostné svetlá budú žiariť z jedného konca kontinentu na druhý. Odteraz navždy“, predpovedal pred 225 rokmi neskorší prezident John Adams. Nemýlil sa. Symbolom osláv sa od začiatku stali ohňostroje.

Začiatkom druhej polovice 18. storočia bola dnešná Amerika, presnejšie jej východné pobrežie, britskou kolóniou. Spojené štáty tvorilo trinásť kolónií. Jej obyvatelia boli z roka na rok stále menej spokojní. Hnevali ich najmä dane a clo, ktoré museli platiť kráľovi Jurajovi III. Hoci poslušne prispievali do pokladnice, nemohli sedieť v anglickom parlamente a rozhodovalo sa bez nich.

Obyvatelia kolónií si to uvedomovali a začali sa spájať.

V roku 1774 sa stretli vo Filadelfii na prvom kontinentálnom kongrese. O nezávislosti sa ešte nehovorilo. Kongres však vyzval kolónie, aby bojkotovali všetok britský tovar. Obyvatelia Nového Anglicka mali v tom čase takéto argumenty: kolónie nie sú podriadené parlamentu, ale len kráľovi. Každá kolónia je rovnako ako Anglicko samostatným kráľovstvom.

To sa kráľovi nepáčilo. Svojmu predsedovi vlády napísal, že „novoanglické kolónie sa nachádzajú v stave povstania“ a „úder musí rozhodnúť, či sa podriadia našej zemi, alebo budú nezávislé“. Nešlo len o boj s kolóniami. Šlo aj o boj dvoch odlišných pohľadov na svet. Novoangličania boli pre Staroangličanov jednoducho príliš liberálni.

O pár mesiacov neskôr sa v čele s neskorším prvým americkým prezidentom Georgeom Washingtonom pustili do britských jednotiek. Za skutočný začiatok boja za nezávislosť sa považujú bitky pri Lexingtone a Concorde. Britský major John Pitcairn, ktorého Američania prekvapili na lexingtonských lúkach, údajne kričal: „Rozíďte sa, prekliati povstalci! Utekajte, psi!“ Potom svojim mužom povedal: „Ak chcú vojnu, nech sa začne hneď.“ A ona sa začala.

V máji 1775 sa opäť zišiel Kongres. Po mesiacoch neúspešných snáh rokovať s Londýnom a stále nových a nových bitkách sa zástupcovia kolónií predsa len odhodlali aj formálne vyhlásiť nezávislosť. Rozhodujúcu úlohu pravdepodobne zohral pamflet Thomasa Paina Zdravý rozum. Dovtedy sa Američania sústreďovali len na odpor proti parlamentu. Až Paine zaútočil priamo na monarchiu. Zdravý rozum podľa neho napovedal, že za zlou situáciou kolónií stojí samotný kráľ Juraj III. „Krv zabitých, plačúci hlas prírody volá - JE ČAS ODTRHNÚŤ SA.“

Veľmi rýchlo zareagovali aj kongresmani. Aj keď niektorí boli proti odtrhnutiu od monarchie, mierne pozmenený text, ktorý pripravil Jefferson, 2. júla odsúhlasili. Deklaráciu však prijali až o dva dni neskôr. Do histórie sa tak zapísal 4. júl 1776. Jeden zo signatárov deklarácie John Hancock sa pod text podpisoval nezvyčajne veľkými písmenami. „Teraz to kráľ Juraj bude môcť prečítať aj bez okuliarov,“ vysvetľoval spokojný.

Deň nezávislosti sa stal niečím ako americkým osudom. Jeho význam do dejín definitívne zapísali svojou smrťou 4. júla 1826 dvaja muži. Vtedy, v deň 50. výročia nezávislosti zomreli dvaja muži, ktorí sa o nezávislosť výrazne zaslúžili: prezidenti Thomas Jefferson, autor deklarácie, a John Adams, jej najväčší obhajca.

V čase, keď ju prijímali, asi len málokto predpokladal, že odvážni revolucionári budú môcť súperiť s najväčšou ríšou sveta. Američania však svoju vojnu o nezávislosť vyhrali. 4. júla 1776 sa v Amerike začala rodiť skutočná Amerika. Tá Amerika, ktorú aj dnes väčšina sveta spája so slobodou a demokraciou.

MATÚŠ KOSTOLNÝ

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hovoriaci prekladač reči do vrecka Langie - až 52 jazykov!
  2. Najužitočnejšia appka
  3. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách
  4. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej
  5. V O2 to s dátami poriadne prehnali
  6. Zužitkovaním biologického odpadu šetríme prírodu aj náklady
  7. Vozidlá Kia ekologickej budúcnosti
  8. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  9. Nasledujúci týždeň budeme cestovať za polovicu
  10. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur
  1. Stavebná fakulta hostila medzinárodnú konferenciu CSASC
  2. Cestárske kariérne dni 2018 na SvF
  3. Najužitočnejšia appka
  4. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách
  5. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej
  6. Otvorenie akademického roka 2018/2019 na EU v Bratislave
  7. V O2 to s dátami poriadne prehnali
  8. Zužitkovaním biologického odpadu šetríme prírodu aj náklady
  9. Vozidlá Kia ekologickej budúcnosti
  10. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  1. Do boja s plastovým odpadom na Slovensku vstúpil prvý reťazec 28 773
  2. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 12 395
  3. Čerstvosť je o správnom skladovaní. Reportáž zo skladu Kauflandu 10 367
  4. Najužitočnejšia appka 10 276
  5. V O2 to s dátami poriadne prehnali 8 587
  6. Nasledujúci týždeň budeme cestovať za polovicu 6 276
  7. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 5 557
  8. Osem dovolenkových destinácii, kde leto ešte nekončí 3 726
  9. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 3 708
  10. Zmenky a dlhopisy s fixným výnosom 5 – 6,6 % p.a. 2 634

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Za zostrelenie lietadla viní Rusko Izrael. Čo bude ďalej

Prinášame scenáre vývoja v Sýrii.

ŠPORT

Sagan a boj o celkové poradie? V rozhovore to jasne vysvetlil

Peter Sagan poskytol zaujímavý rozhovor.

SVET

Sýria zostrelila ruské lietadlo, Moskva obviňuje Izrael

Moskva si vyhradzuje právo na odvetu.

Neprehliadnite tiež