Prvé papierové peniaze v Európe

Hoci peniaze sú dnes neodmysliteľnou súčasťou nášho života, ich história sa začala písať len nedávno. Na starom kontinente sa papierové peniaze objavili „len“ pred 340 rokmi. Niesli meno Bank of Stockholm a prvé kusy vytlačili 16. júla 1661.


FOTO – ARCHÍV



Vznik peňazí si „vynútil“ rozvoj obchodu. Kým jeho počiatky sa niesli v znamení barteru, teda výmeny tovaru za tovar, takýto systém platieb čoskoro narazil na svoje limity. Pre ďalší rozvoj obchodu bolo treba „vynájsť“ prostriedok, ktorý by na rozdiel od kožušín či kusov dobytka akceptovali aj ostatní obchodníci. Svetlo sveta tak uzreli peniaze.

Prvenstvo v používaní papierových peňazí drží Čína, v ktorej sa papier začal používať už okolo roku 100 po narodení Krista. Papierové peniaze sa tam objavili na začiatku siedmeho storočia. Najskôr to bolo len východisko z núdze. Čínsky cisár sa k vydávaniu peňazí uchýlil z jednoduchého dôvodu - na tlačenie dovtedy používaných kovových mincí už došli zásoby medenej rudy. Vlastníkom papierových peňazí čínsky cisár garantoval, že kedykoľvek ich môžu rozmeniť za dovtedy používané kovové mince.

Najstaršia existujúca bankovka mala rozmer 22,5 x 34 centimetrov. Na jednej strane bolo číslo s kresbou mince, aby tak aj ľudia, ktorí nevedia čítať, vedeli, koľko mincí môžu za túto bankovku dostať.

Čínska realita bola pre Európanov veľkým prekvapením. Keď sa Marco Polo po svojich cestách v Číne (1275 - 1292) vrátil na starý kontinent, Európa nedokázala pochopiť, že Čína používala na výrobu peňazí papier. Na čínske skúsenosti nadviazala až o tristo rokov neskôr.

Podobne ako v čínskom cisárstve, aj starý kontinent začal peniaze v papierovej podobe používať ako núdzovú náhradu dovtedy používaných kovových mincí. Po tridsaťročnej vojne (1618 - 1648) Švédsko ustúpilo z razenia medených mincí, ktorých hodnota bola - slovníkom dnešnej ekonómie - devalvovaná práve dôsledkami vojny.

Východisko navrhol Johan Palmstruch, ktorý v roku 1657 založil banku Stockholms Banco. Jeho riešením boli dočasné „Kreditvsedlar“ - úverové papiere. Prvé kusy vytlačili 16. júla 1661.

Napriek sľubnému štartu sa Palmstruch dočkal trpkého sklamania. Jeho banka veľmi rýchlo doplatila na to, že do obehu pustila príliš veľa bankoviek. Samotného Palmstrucha za jeho skutok predvolali pred súd, kde musel uznať svoj krach a zodpovednosť za vzniknuté škody. Prvé papierové peniaze v Európe mu vyniesli väzenie. Dnes sú bankovky, nesúce názov Stockholms Banco, veľkou zberateľskou raritou.

K oživeniu papierových peňazí neskôr prispeli rozbroje medzi anglickým kráľovským dvorom a obchodníkmi. Vývoj sa však pohol vpred až s príchodom Viliama III. Oranžského, ktorý pod vplyvom silnej kupeckej loby pomohol k naplneniu ich túžby po nezávislej kreditnej inštitúcii. Výsledkom tohto snaženia bolo založenie Bank of England v roku 1694.

Anglická centrálna banka začala s tlačeným tzv. „Goldsmithnotes“, ktoré boli v praxi jej prísľubom vymeniť bankovky za vopred určené množstvo zlata. Svoju exkluzivitu získala výhodným obchodom so štátom, ktorý banke za poskytnutie pôžičky garantoval výhradné právo na tlačenie peňazí.

Len rok po založení Bank of England bol založený ďalší peňažný monopol - Bank of Scotland, ktorý si výhradné postavenie pri tlačení papierových peňazí udržal až do roku 1717. Každý ďalší podobný krok sa vždy dial výhradne s povolením štátnej moci.

Do jej priazne sa dostal v roku 1695 v Nórsku (vtedy ešte dánskej kolónie) aj Thor Mohlen, ktorý získal ďalší monopol na emisiu peňazí. Jeho pokus sa však skončil neúspechom. Po rozšírení „jeho“ bankoviek sa majitelia dožadovali ich výmeny za vtedy bežné mince, čo Mohlena priviedlo na mizinu. Dánsko pristúpilo k obnoveniu tlačenia papierových peňazí až v roku 1713 počas vojny so Severným Írskom. História sa v tomto prípade zopakovala - aj tu mali byť papierové peniaze len núdzovou náhradou nedostatku kovových zásob na tlačenie mincí.

Do ďalších častí Európy sa papierové peniaze dostali až s veľkým časovým odstupom v 19. storočí. Výnimkou bolo len Francúzsko, kde sa objavili za vlády Ľudovíta XIV. v roku 1703.

MICHAL NALEVANKO

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  2. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  3. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  4. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  5. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  6. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Investment Advisory Guide for Slovakia
  9. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  10. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  1. Vypestujte si chutné a voňavé bylinky
  2. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  3. Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje
  4. Noerr appoints a new national counsel starting from 2019
  5. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  6. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  7. Vaše umenie bude hýbať Tatrami. Zapojte sa do súťaže ZSSK
  8. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  9. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  10. Recenze youtubera JeezyJ: jak dopadla autokamera Mio MiVue 785 ?
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 26 297
  2. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 23 474
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 21 706
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 18 843
  5. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 12 592
  6. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 12 132
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 002
  8. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 4 144
  9. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 4 018
  10. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov 3 813

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Sama Marca

Kočner je nová Gorila, ktorá pozýva na námestia (píše Samo Marec)

Nejde o Fica ani Šefčoviča. Pravdepodobne sa toho dozvieme ešte omnoho viac.

Ilustračné foto
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Skupina Penta je minoritným vlastníkom vydavateľa denníka SME. Na snímke spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák.
Klinický psychológ a súdny znalec Dušan Kešický.

Neprehliadnite tiež