SME
Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky

Prvé papierové peniaze v Európe

Hoci peniaze sú dnes neodmysliteľnou súčasťou nášho života, ich história sa začala písať len nedávno. Na starom kontinente sa papierové peniaze objavili „len“ pred 340 rokmi. Niesli meno Bank of Stockholm a prvé kusy vytlačili 16. júla 1661.


FOTO – ARCHÍV



Vznik peňazí si „vynútil“ rozvoj obchodu. Kým jeho počiatky sa niesli v znamení barteru, teda výmeny tovaru za tovar, takýto systém platieb čoskoro narazil na svoje limity. Pre ďalší rozvoj obchodu bolo treba „vynájsť“ prostriedok, ktorý by na rozdiel od kožušín či kusov dobytka akceptovali aj ostatní obchodníci. Svetlo sveta tak uzreli peniaze.

Prvenstvo v používaní papierových peňazí drží Čína, v ktorej sa papier začal používať už okolo roku 100 po narodení Krista. Papierové peniaze sa tam objavili na začiatku siedmeho storočia. Najskôr to bolo len východisko z núdze. Čínsky cisár sa k vydávaniu peňazí uchýlil z jednoduchého dôvodu - na tlačenie dovtedy používaných kovových mincí už došli zásoby medenej rudy. Vlastníkom papierových peňazí čínsky cisár garantoval, že kedykoľvek ich môžu rozmeniť za dovtedy používané kovové mince.

Skryť Vypnúť reklamu

Najstaršia existujúca bankovka mala rozmer 22,5 x 34 centimetrov. Na jednej strane bolo číslo s kresbou mince, aby tak aj ľudia, ktorí nevedia čítať, vedeli, koľko mincí môžu za túto bankovku dostať.

Čínska realita bola pre Európanov veľkým prekvapením. Keď sa Marco Polo po svojich cestách v Číne (1275 - 1292) vrátil na starý kontinent, Európa nedokázala pochopiť, že Čína používala na výrobu peňazí papier. Na čínske skúsenosti nadviazala až o tristo rokov neskôr.

Podobne ako v čínskom cisárstve, aj starý kontinent začal peniaze v papierovej podobe používať ako núdzovú náhradu dovtedy používaných kovových mincí. Po tridsaťročnej vojne (1618 - 1648) Švédsko ustúpilo z razenia medených mincí, ktorých hodnota bola - slovníkom dnešnej ekonómie - devalvovaná práve dôsledkami vojny.

Skryť Vypnúť reklamu

Východisko navrhol Johan Palmstruch, ktorý v roku 1657 založil banku Stockholms Banco. Jeho riešením boli dočasné „Kreditvsedlar“ - úverové papiere. Prvé kusy vytlačili 16. júla 1661.

Napriek sľubnému štartu sa Palmstruch dočkal trpkého sklamania. Jeho banka veľmi rýchlo doplatila na to, že do obehu pustila príliš veľa bankoviek. Samotného Palmstrucha za jeho skutok predvolali pred súd, kde musel uznať svoj krach a zodpovednosť za vzniknuté škody. Prvé papierové peniaze v Európe mu vyniesli väzenie. Dnes sú bankovky, nesúce názov Stockholms Banco, veľkou zberateľskou raritou.

K oživeniu papierových peňazí neskôr prispeli rozbroje medzi anglickým kráľovským dvorom a obchodníkmi. Vývoj sa však pohol vpred až s príchodom Viliama III. Oranžského, ktorý pod vplyvom silnej kupeckej loby pomohol k naplneniu ich túžby po nezávislej kreditnej inštitúcii. Výsledkom tohto snaženia bolo založenie Bank of England v roku 1694.

Skryť Vypnúť reklamu

Anglická centrálna banka začala s tlačeným tzv. „Goldsmithnotes“, ktoré boli v praxi jej prísľubom vymeniť bankovky za vopred určené množstvo zlata. Svoju exkluzivitu získala výhodným obchodom so štátom, ktorý banke za poskytnutie pôžičky garantoval výhradné právo na tlačenie peňazí.

Len rok po založení Bank of England bol založený ďalší peňažný monopol - Bank of Scotland, ktorý si výhradné postavenie pri tlačení papierových peňazí udržal až do roku 1717. Každý ďalší podobný krok sa vždy dial výhradne s povolením štátnej moci.

Do jej priazne sa dostal v roku 1695 v Nórsku (vtedy ešte dánskej kolónie) aj Thor Mohlen, ktorý získal ďalší monopol na emisiu peňazí. Jeho pokus sa však skončil neúspechom. Po rozšírení „jeho“ bankoviek sa majitelia dožadovali ich výmeny za vtedy bežné mince, čo Mohlena priviedlo na mizinu. Dánsko pristúpilo k obnoveniu tlačenia papierových peňazí až v roku 1713 počas vojny so Severným Írskom. História sa v tomto prípade zopakovala - aj tu mali byť papierové peniaze len núdzovou náhradou nedostatku kovových zásob na tlačenie mincí.

Skryť Vypnúť reklamu

Do ďalších častí Európy sa papierové peniaze dostali až s veľkým časovým odstupom v 19. storočí. Výnimkou bolo len Francúzsko, kde sa objavili za vlády Ľudovíta XIV. v roku 1703.

MICHAL NALEVANKO

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  5. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  6. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  7. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  9. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  10. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  1. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  2. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  3. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  4. Nechceli ich pustiť na pozemok
  5. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  6. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  7. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  8. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  9. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  10. Štart sezóny F1 je za dverami
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 28 059
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 26 793
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 215
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 16 693
  5. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 15 494
  6. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 337
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 662
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 984
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 715
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 878
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minúta po minúte: Kollára budú odvolávať, návrh podal on sám

Sme rodina avizuje, že v prípade odvolania Kollára odíde z vlády.

Predseda Národnej rady Boris Kollár.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kollárovi prešlo všetko, nechápe prečo by nemal aj plagiát

Koná ako najhoršia politická sorta.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
PÍŠE PATRIK MÁJOVSKÝ

Manipulátor, plagiátor a kardiológ

Kollár si odkopíroval aj reči o rodine a srdci.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár počas brífingu ohľadom svojej diplomovej práce.

Koronavírus: Ochorením Covid-19 údajne trpí aj Bolsonaro (minúta po minúte)

V pondelok otestovali na Slovensku 873 vzoriek, dve s pozitívnym výsledkom.

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro od začiatku ochorenie Covid-19 zľahčoval.
Cynická obluda

Krajčího dvojitá galiba

Fanatizmus a proputinovská užitočná idiocia sú ako sopel a kašeľ - takmer vždy sa u nositeľa vyskytujú zároveň.

Neprehliadnite tiež