Leningradská blokáda

Mesto pri ústí Nevy do Fínskeho zálivu postavil Peter Veľký ako symbolické ruské okno na Západ. O mnoho rokov neskôr sa Leningrad (už pomenovaný po vodcovi boľševickej revolúcie) stal dejiskom nebývalej drámy. Adolf Hitler nariadil druhé najdôležitejšie .


Ubránime mesto Lenina – hlása propagandistický dobový plagát počas blokády Leningradu. FOTO – ARCHÍV



Mesto pri ústí Nevy do Fínskeho zálivu postavil Peter Veľký ako symbolické ruské okno na Západ. O mnoho rokov neskôr sa Leningrad (už pomenovaný po vodcovi boľševickej revolúcie) stal dejiskom nebývalej drámy. Adolf Hitler nariadil druhé najdôležitejšie ruské mesto, klenotnicu umeleckých skvostov, ale aj sídlo zbrojného priemyslu – zničiť. Pred 60 rokmi, 8. septembra 1941, nemecká armáda Leningrad obkľúčila. Blokáda trvala 872 dní – až do januára 1944. Na následky hladu, chorôb a vyčerpania zomrelo najmenej 600-tisíc ľudí, ale podľa niektorých odhadov bolo obetí – civilistov i vojakov – dohromady až 1,7 milióna.

Od útoku Nemecka na ZSSR neuplynuli ani tri mesiace. Bleskový postup Hitlerovej armády bol šokujúci. Ukrajinou a Bieloruskom prešla ako nôž maslom. Za sebou zanechávala spálenú zem. Nálety na Leningradskú oblasť sa začali zároveň so začiatkom vojny. V septembri bol Leningrad obkľúčený zo všetkých strán – s výnimkou Ladožského jazera, nad ktorým však hliadkovali nemecké stíhačky. Leningrad mal v tom čase 3,2 milióna obyvateľov.

Najkrušnejšia bola prvá zima. Potravinové zásoby sa prudko zmenšovali. Mesto navyše postihli kruté mrazy – teplota klesla až na mínus 40 stupňov Celzia. Prídel jedinej pravidelne rozdeľovanej potraviny, chleba, na dennú dávku 125 gramov. V tú zimu zomrelo vraj takmer milión ľudí. Mráz mal však jednu svetlú stránku – na zamrznutom Ladožskom jazere vznikla „Cesta slobody“. Desiatkam tisíc ľudí sa podarilo z mesta utiecť. A z vnútrozemia na nákladných autách dorazila aspoň najnutnejšia pomoc hladujúcemu mestu.

Nezlomnosť Leningradčanov sa stala predmetom legiend. Mesto sa snažilo žiť podľa možnosti „normálne“. Poklady Petrodvorca, bývalého cárskeho paláca, ukryli v pivniciach Ermitáže a Isakovského chrámu. Niektoré podniky fungovali ďalej, študenti chodili do škôl a skladali skúšky. Leningradský filharmonický orchester uviedol premiéru 7. leningradskej symfónie D. Šostakoviča.

Existuje však aj temná stránka blokádneho života. Jedna z pamätníčok – pani Lia Naumovna – pred blokádou študentka histórie, spomína na ľudí, čo priamo na ulici padali ako muchy od hladu a zimy. Na plačúce dieťa pri mŕtvej matke ležiacej na chodníku. „V dedinke Levašovo (na predmestí Leningradu) býval sklad, v ktorom sme mali v lete tanečné zábavy. V tú zimu tu bola márnica. Ľudia jednoducho privliekli svojich mŕtvych blízkych a nechali ich tam. A čo bolo najhoršie – niekedy sa tam našli telá s odrezanými časťami. Líca alebo stehná… ľudia vyrezávali ľudské mäso a predávali ho na trhu, alebo sa ním živili.“

Zrejme nikdy nebude možné s určitosťou zistiť počet obetí blokády. Neexistujú nijaké záznamy napríklad o počte utečencov zo širšej oblasti Leningradu a Pobaltia, ktorí vlastne „uviazli“ v cudzom meste (očakávalo sa totiž, že nepriateľ zaútočí zo severu). Ťažko tiež určiť, koľko ľudí – a boli ich nepochybne tisíce – zomrelo na následky útrap a hladu po úteku a evakuácii kdesi na Urale.

Denník Izvestija publikoval v roku 1994 historickú štúdiu, ktorá ukázala úplný nezáujem vedenia štátu o civilistov. Uznesenie vojenskej rady severného frontu z roku 1941 napríklad nariadilo evakuovať v prvom rade priemyselné zariadenia, surovinové zdroje aj obilie – až potom obyvateľov. Ale len „robotníkov, inžinierov a úradníkov premiestňovaných podnikov, mládež spôsobilú vojenskej služby a straníkov“. Teda nijaké „ženy, deti a starí ľudia najprv“…

V roku 1990 Leningradčanom časy pripomenuli prežité príkoria znovu – keď tu bol nakrátko zavedený prídelový systém základných potravín. Ekonomická situácia Gorbačovovho Sovietskeho zväzu sa skomplikovala. Potravinová pomoc prišla z Nemecka.

„Prežila som blokádu a nikdy som si nemyslela, že tak ešte niekedy budeme žiť,“ spomínala 79-ročná Marija Tichomirovová. „Teraz nám pomáhajú tí, ktorých sme porazili,“ dodala s trpkosťou.

BAŠA JAVŮRKOVÁ

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  2. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  3. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  4. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  5. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  6. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Investment Advisory Guide for Slovakia
  9. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  10. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  1. Vypestujte si chutné a voňavé bylinky
  2. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  3. Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje
  4. Noerr appoints a new national counsel starting from 2019
  5. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  6. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  7. Vaše umenie bude hýbať Tatrami. Zapojte sa do súťaže ZSSK
  8. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  9. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  10. Recenze youtubera JeezyJ: jak dopadla autokamera Mio MiVue 785 ?
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 26 297
  2. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 23 474
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 21 706
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 18 843
  5. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 12 592
  6. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 12 132
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 002
  8. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 4 144
  9. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 4 018
  10. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov 3 813

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Sama Marca

Kočner je nová Gorila, ktorá pozýva na námestia (píše Samo Marec)

Nejde o Fica ani Šefčoviča. Pravdepodobne sa toho dozvieme ešte omnoho viac.

Ilustračné foto
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Skupina Penta je minoritným vlastníkom vydavateľa denníka SME. Na snímke spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák.
Klinický psychológ a súdny znalec Dušan Kešický.

Neprehliadnite tiež