SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Leningradská blokáda

Mesto pri ústí Nevy do Fínskeho zálivu postavil Peter Veľký ako symbolické ruské okno na Západ. O mnoho rokov neskôr sa Leningrad (už pomenovaný po vodcovi boľševickej revolúcie) stal dejiskom nebývalej drámy. Adolf Hitler nariadil druhé najdôležitejšie .


Ubránime mesto Lenina – hlása propagandistický dobový plagát počas blokády Leningradu. FOTO – ARCHÍV



Mesto pri ústí Nevy do Fínskeho zálivu postavil Peter Veľký ako symbolické ruské okno na Západ. O mnoho rokov neskôr sa Leningrad (už pomenovaný po vodcovi boľševickej revolúcie) stal dejiskom nebývalej drámy. Adolf Hitler nariadil druhé najdôležitejšie ruské mesto, klenotnicu umeleckých skvostov, ale aj sídlo zbrojného priemyslu – zničiť. Pred 60 rokmi, 8. septembra 1941, nemecká armáda Leningrad obkľúčila. Blokáda trvala 872 dní – až do januára 1944. Na následky hladu, chorôb a vyčerpania zomrelo najmenej 600-tisíc ľudí, ale podľa niektorých odhadov bolo obetí – civilistov i vojakov – dohromady až 1,7 milióna.

Od útoku Nemecka na ZSSR neuplynuli ani tri mesiace. Bleskový postup Hitlerovej armády bol šokujúci. Ukrajinou a Bieloruskom prešla ako nôž maslom. Za sebou zanechávala spálenú zem. Nálety na Leningradskú oblasť sa začali zároveň so začiatkom vojny. V septembri bol Leningrad obkľúčený zo všetkých strán – s výnimkou Ladožského jazera, nad ktorým však hliadkovali nemecké stíhačky. Leningrad mal v tom čase 3,2 milióna obyvateľov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najkrušnejšia bola prvá zima. Potravinové zásoby sa prudko zmenšovali. Mesto navyše postihli kruté mrazy – teplota klesla až na mínus 40 stupňov Celzia. Prídel jedinej pravidelne rozdeľovanej potraviny, chleba, na dennú dávku 125 gramov. V tú zimu zomrelo vraj takmer milión ľudí. Mráz mal však jednu svetlú stránku – na zamrznutom Ladožskom jazere vznikla „Cesta slobody“. Desiatkam tisíc ľudí sa podarilo z mesta utiecť. A z vnútrozemia na nákladných autách dorazila aspoň najnutnejšia pomoc hladujúcemu mestu.

Nezlomnosť Leningradčanov sa stala predmetom legiend. Mesto sa snažilo žiť podľa možnosti „normálne“. Poklady Petrodvorca, bývalého cárskeho paláca, ukryli v pivniciach Ermitáže a Isakovského chrámu. Niektoré podniky fungovali ďalej, študenti chodili do škôl a skladali skúšky. Leningradský filharmonický orchester uviedol premiéru 7. leningradskej symfónie D. Šostakoviča.

Skryť Vypnúť reklamu

Existuje však aj temná stránka blokádneho života. Jedna z pamätníčok – pani Lia Naumovna – pred blokádou študentka histórie, spomína na ľudí, čo priamo na ulici padali ako muchy od hladu a zimy. Na plačúce dieťa pri mŕtvej matke ležiacej na chodníku. „V dedinke Levašovo (na predmestí Leningradu) býval sklad, v ktorom sme mali v lete tanečné zábavy. V tú zimu tu bola márnica. Ľudia jednoducho privliekli svojich mŕtvych blízkych a nechali ich tam. A čo bolo najhoršie – niekedy sa tam našli telá s odrezanými časťami. Líca alebo stehná… ľudia vyrezávali ľudské mäso a predávali ho na trhu, alebo sa ním živili.“

Zrejme nikdy nebude možné s určitosťou zistiť počet obetí blokády. Neexistujú nijaké záznamy napríklad o počte utečencov zo širšej oblasti Leningradu a Pobaltia, ktorí vlastne „uviazli“ v cudzom meste (očakávalo sa totiž, že nepriateľ zaútočí zo severu). Ťažko tiež určiť, koľko ľudí – a boli ich nepochybne tisíce – zomrelo na následky útrap a hladu po úteku a evakuácii kdesi na Urale.

Skryť Vypnúť reklamu

Denník Izvestija publikoval v roku 1994 historickú štúdiu, ktorá ukázala úplný nezáujem vedenia štátu o civilistov. Uznesenie vojenskej rady severného frontu z roku 1941 napríklad nariadilo evakuovať v prvom rade priemyselné zariadenia, surovinové zdroje aj obilie – až potom obyvateľov. Ale len „robotníkov, inžinierov a úradníkov premiestňovaných podnikov, mládež spôsobilú vojenskej služby a straníkov“. Teda nijaké „ženy, deti a starí ľudia najprv“…

V roku 1990 Leningradčanom časy pripomenuli prežité príkoria znovu – keď tu bol nakrátko zavedený prídelový systém základných potravín. Ekonomická situácia Gorbačovovho Sovietskeho zväzu sa skomplikovala. Potravinová pomoc prišla z Nemecka.

„Prežila som blokádu a nikdy som si nemyslela, že tak ešte niekedy budeme žiť,“ spomínala 79-ročná Marija Tichomirovová. „Teraz nám pomáhajú tí, ktorých sme porazili,“ dodala s trpkosťou.

Skryť Vypnúť reklamu

BAŠA JAVŮRKOVÁ

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Zelená Bratislava
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  5. Ruža zmeny
  6. Úpravy automobilov pre ZŤP
  7. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  8. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 405
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 065
  3. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 15 262
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 396
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 631
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 568
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 231
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 022
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 961
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 559
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Celoplošné testovanie bude pravdepodobne dobrovoľné (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 31 400. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 98 obetí.

Premiér Igor Matovič počas tlačovej konferencie.

Premiér hovorí o dobrovoľnosti. Kto však nebude mať test, hrozí mu karanténa

Na test stačí prísť na najbližšie odberné miesto.

Ilustračné foto
Peter Sagan na Giro d'Italia 2020.
V čínskom meste Čching-tao otestovali za päť dní viac ako desať miliónov ľudí.

Neprehliadnite tiež