Vespucci Amerigo

Niektorí historici hovoria, že to bol moreplavec, ktorý si uvedomil, že Amerika nie je Ázia. Iní vravia, že bol drzým obchodníkom, ktorý svoje meno daroval novému kontinentu vďaka podvodu. Reč je o Amerigovi Vespuccim. Zomrel presne pred 490 rokmi, 22.


FOTO – ARCHÍV



februára 1512.

Amerigo Vespucci sa narodil v bohatej florentskej rodine 9. marca 1454. Vyštudoval všetko, čo sa v tých časoch dalo, aby sa mohol naučiť čo najviac o mori. Preto študoval fyziku, geometriu, astronómiu a kozmografiu. Odbory, v ktorých talianski vedátori v pohnutých časoch 15. storočia vynikali.

K sláve mu pomohla bohatá rodina Mediciovcov. Tento klan v tom čase Florencii vládol a obchodoval s celou Európou. V roku 1491 sa Vespucci ako obchodný zástupca Mediciovcov dostal do španielskej Sevilly. Ako obchodník uspel, spoznal sa s moreplavcami, ich lodiam dodával všetko, čo na cesty do zámoria potrebovali. Medzi nimi bol aj Krištof Kolumbus…

Vespuccimu sa podarilo vybudovať výborné kontakty na španielskom a portugalskom kráľovskom dvore. Už nepotreboval nič viac, aby sa mohol vybrať na vysnívanú cestu na Západ. Nikto ale nevie, kedy svoju prvú cestu podnikol. Niektorí hovoria, že v roku 1496, iní spomínajú rok 1499. Rovnako nie je známe, koľkokrát plával k dnešnému americkému kontinentu. Hovorí sa o dvoch až štyroch výpravách.

Prvú výpravu viedol španielsky moreplavec Alonso de Ojeda. Podarilo sa im doraziť na ostrovy Trinidad a Margarita a odtiaľ až do zálivu Maracaibo. Vespucci vycítil možnosť zárobku. Na niektorých ostrovoch v Antilách pochytali domorodcov, aby ich potom v španielskom Cádize predali ako otrokov. Biznis je biznis a cestu bolo treba zaplatiť.

Niektorí historici vravia, že Vespucci sa na prvú cestu vybral ako bohatý turista. Iní tvrdia, že sa venoval pozorovaniu hviezd a že jediným cieľom jeho cesty bolo nájdenie hviezdy, o ktorej si myslel, že je nad južným pólom. Keby ju našiel, moreplavcom by uľahčil navigáciu.

Krátko po návrate z prvej cesty už presviedčal portugalského kráľa o potrebe druhej cesty. Uspel a dostal sa až k brehom dnešnej Argentíny. To však nebola pointa oboch výprav. Zatiaľ čo Kolumbus až do svojej smrti veril, že sa dostal do Ázie, Vespuccimu napadlo, že by mohlo ísť o iný kontinent. Možno ešte väčší, ako sa pôvodne predpokladalo. Nikdy neveril, že dorazil do Ázie.

Túto myšlienku zapísal a keď sa vrátil do Španielska, všetkým tvrdil, že objavil nový kontinent. List s takýmto „objavom“ poslal aj do rodnej Florencie, kde sa dostal do rúk nemeckému kartografovi Martinovi Waldseemüllerovi. Vespucci v liste, samozrejme, klamal, pretože veľmi dobre vedel, že na ostrovoch, ktoré pri svojich cestách navštívil, už zopár rokov viseli španielske vlajky. Tie tam nechali Kolumbovi námorníci.

Ľudia ale Vespuccimu uverili a práve Waldseemüller ako prvý na svojej mape v roku 1504 na počesť „objaviteľa“ nový kontinent označil hrubým nápisom „America“. Nemecký kartograf vraj miloval pomenúvanie nových krajín a Amerika sa mu pozdávala viac ako Amerigo. Na konci slova vraj chcel mať samohlásku „a“, aby sa názov podobal už objaveným kontinentom „Afrika“ či „Ázia“. Mapu vytlačil a tisíc kusov predal po celej Európe. Až o niekoľko rokov vraj prišiel na to, že Vespuccimu naletel. Bolo ale už neskoro. Názov „America“ sa ujal.

Vespucci sa stal vďaka podvodu slávnym. Zostal v Španielsku, kde prežil posledné roky svojho života. Zomrel 22. februára 1512 so všetkými poctami, pompami a kanonádami.

A čo sa stalo so skutočným objaviteľom Ameriky? Krištof Kolombus zomrel v zabudnutí. V hrobe sa ale nemusí až tak obracať. Jeho meno nosí aspoň juhoamerická Kolumbia či kanadská Britská Kolumbia.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  2. Keď Slováci krotia morský vietor
  3. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  4. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  5. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  6. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  7. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  8. Vizuálny smog je problém
  9. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  10. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou
  1. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  2. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  3. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  4. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  5. Keď Slováci krotia morský vietor
  6. Ochrana pred tropickou horúčavou
  7. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  8. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  9. Savills Investment Management kupuje Gdanski Business Center II
  10. Škôlka od srdca
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 17 159
  2. Vizuálny smog je problém 10 376
  3. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 4 703
  4. Reportáž: Hranolky z McDonald’s sú zložené z 5 ingrediencií 4 256
  5. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 3 720
  6. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 3 331
  7. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 3 206
  8. Spoznajte exotický Zanzibar od severu až po juh 2 991
  9. Prešovská Spinea tromfla Japoncov a spresnila roboty 2 617
  10. Historickým vláčikom sa prichádza previezť stále viac turistov 2 388

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTO

Vývojár palív v F1 pre SME: Niekedy vieme viac ako technici

Benoit Poulet už začína vyvíjať benzín na budúci rok.

Investigatíva Adama Valčeka

Kočner tentokrát svoj biznis nedokonal, od Unipharmy chcel 45 miliónov

Penta odmieta, že by sa spojila s Kočnerom, aby položili Unipharmu.

Neprehliadnite tiež