SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Zamenhof Ludvik Lejzer

Múdri páni tohto sveta vravia, že príčinou väčšiny konfliktov je nedostatok komunikácie medzi národmi. Iba máloktorí z nich si však uvedomili, že hlavnou prekážkou pri komunikácii je jazyk. Veľmi dobre to pochopil poľský očný lekár a jazykovedec Ludvik ..


FOTO – ARCHÍV



Múdri páni tohto sveta vravia, že príčinou väčšiny konfliktov je nedostatok komunikácie medzi národmi. Iba máloktorí z nich si však uvedomili, že hlavnou prekážkou pri komunikácii je jazyk. Veľmi dobre to pochopil poľský očný lekár a jazykovedec Ludvik Lejzer Zamenhof, ktorý sa snažil túto prekážku preskočiť vytvorením umelého medzinárodného a ľahkého jazyka, ktorému dal názov esperanto – nádej. V nedeľu 14. apríla si dva milióny esperantistov na svete pripomínajú 85 rokov od jeho úmrtia.

Zamenhof chcel dať svetu jazyk, ktorý mal podľa jeho slov slúžiť ako neutrálny komunikačný prostriedok medzi ľuďmi, čo nerozprávajú rovnakou rečou. Chcel tak dosiahnuť, aby sa rešpektovali kultúrne rozdiely medzi národmi. Tvrdil, že každý národný jazyk ľudí buď oslobodzuje, alebo zotročuje. Oslobodzuje tých, ktorých jazyk používajú aj inde vo svete (angličtina, španielčina) a zotročuje národy, ktorých jazyk sa používa napríklad iba v karpatskej kotline (slovenčina).

Skryť Vypnúť reklamu

Ludvik Zamenhof sa narodil 15. decembra 1859 v poľskom Bialystoku, ktorý vtedy patril cárskemu Rusku. Bolo to mesto štyroch národností - Rusov, Poliakov, Nemcov a Židov. Preto sa už od útleho veku naučil plynule písmom i slovom po rusky, poľsky, nemecky a jidiš.

Vyrastal v prostredí neustáleho národného a rasového konfliktu a znalci vravia, že to bol dôvod, prečo sa zamýšľal nad toleranciou. Už ako študent strednej školy vo Varšave sa snažil vytvoriť akúsi zmes medzinárodného jazyka, do ktorého okrem „rodnej“ nemčiny, poľštiny, ruštiny a jidiš vštepoval aj svoje znalosti angličtiny, francúzštiny, gréčtiny, latinčiny, taliančiny, španielčiny, hebrejčiny a litovčiny. Tvrdil, že na dosiahnutie jednoduchosti jazyka treba jednoduchú gramatiku a široké používanie prípon.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1878 bol projekt s názvom Linwe Uniwersala takmer hotový, ale Zamenhof bol príliš mladý na to, aby ho zverejnil. Ani po skončení štúdia medicíny ho však nezahodil a popri liečení slabozrakých stále písal knihu Lingvo Internacio, ktorú v roku 1887 podpísal pseudonymom Doktoro Esperanto - doktor Nádej. Podľa tohto pseudonymu nakoniec dostal umelý jazyk názov esperanto.

Svojím jazykom nechcel Zamenhof stlmiť úsilie o štúdium iných jazykov. Podaril sa mu presný opak, dnešné vedecké štúdie dokazujú, že deti, ktoré sa učili rok esperanto, zvládli akýkoľvek indoeurópsky jazyk ľahšie než deti, ktoré sa tri roky učili výhradne cudzí národný indoeurópsky jazyk.

Esperanto sa prejavilo ako skutočný most, v ktorom sa kombinuje jednoduchosť, pružnosť a fonetická príťažlivosť. Prečo? Esperanto je postavené na tom najľahšom, čo indoeurópske jazyky majú, a má logickú gramatiku bez výnimiek.

Skryť Vypnúť reklamu

Od čias Zamenhofa sa zrodili ďalšie umelé jazyky, ako je napríklad ido, interlingua alebo loglan. Iba esperanto však prerazilo hranicu milióna používateľov a dnes ho využívajú takmer 2 milióny ľudí. Záujem je o to pozoruhodnejší, že esperanto sa dostalo do povedomia bez akejkoľvek ekonomickej podpory, akú má napríklad angličtina.

Esperanto je postavené na šestnástich základných pravidlách. Ako príklad možno spomenúť, že sa v ňom píše tak, ako sa počuje. Platí teda pravidlo: jeden zvuk pre jedno písmeno a naopak. Existuje iba jeden člen - „la“ a prízvuk patrí na predposlednú slabiku. Podstatné mená sa končia na „o“, prídavné na „a“, slovesá v neurčitku na „i“. Časovanie je pravidelné.

Zamenhof ešte zažil preklad Biblie do esperanta, dnes sa v esperante píšu romány, básne, divadelné hry a dokonca aj niektoré rockové kapely majú pesničky v esperante. V esperante vysiela medzinárodný servis Poľsko, Čína, Vatikán alebo Rakúsko.

Skryť Vypnúť reklamu

Spoločnosti ako automobilka Fiat, holandské aerolínie KLM či turistické kancelárie majú svoje informácie v esperante. V Japonsku v ňom niektoré firmy školia svojich zamestnancov.

Esperanto však zatiaľ výraznejšie neuspelo práve tam, kde si to Zamenhof najviac želal - v politike. Angličtina, francúzština či španielčina boli úspešnejšie a iba malá skupina vplyvných zastáva názor, že by sa esperanto malo stať pracovným jazykom. Jedine UNESCO pri viacerých príležitostiach podporilo umelý jazyk.

Zamenhof môže byť napriek tomu spokojný. Jazyk síce neurobil dieru do sveta, ale stále šíri jeho myšlienky, že mierové spolužitie národov možno dosiahnuť lepšou komunikáciou. Možno aj preto sa Zamenhof ešte za svojho života stihol stať neformálnym lídrom esperantistického hnutia, kde ho oslovovali učiteľ, ktorému išlo iba o to, aby sa ľudia naučili medzi sebou rozprávať.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  2. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  3. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  4. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  5. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  6. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 037
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 271
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 20 500
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 963
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 699
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 665
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 857
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 764
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 627
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 8 957
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie nielen môže bolieť, ale možno sa pri čakaní naň nakaziť. Ilustračná fotografia.
Dobré ráno

Dobré ráno: Monika Jankovská sa chce dohodnúť s políciou

Štátna tajomníčka zrejme chce spolupracovať.

Podcast Dobré Ráno.
Stĺpček Zuzany Kepplovej

Vždy sa dá počítať s vypätím všetkých síl

Krajčí počas testovania videl "silného ducha slovenského národa".

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) počas návštevy odberného miesta. v obci Nižná v okrese Tvrdošín.
Minister obrany Jaroslav Naď.

Neprehliadnite tiež