Bombardovanie Guernica y Luno

Španielska občianska vojna je doteraz háklivou témou nielen domácich, ale aj zahraničných historikov. O jej pozadí sa už napísalo veľa. Menej sa však spomína jej „baskická“ verzia. To, že bola rovnako krutá aj pre nešpanielske národy, u ktorých okrem ...


FOTO – ARCHÍV



Španielska občianska vojna je doteraz háklivou témou nielen domácich, ale aj zahraničných historikov. O jej pozadí sa už napísalo veľa. Menej sa však spomína jej „baskická“ verzia. To, že bola rovnako krutá aj pre nešpanielske národy, u ktorých okrem toho protifrankovského obsahovala i protišpanielsky náboj, dokazuje aj príbeh malého historického mesta Guernica y Luno (po baskicky Gernika). Presne pred 65 rokmi – 26. apríla 1937, toto pre Baskov posvätné mesto nemecká Luftwaffe zrovnala so zemou. Tak dali nacisti známemu maliarovi Pablovi Picassovi príležitosť, aby príbeh Guernicy zvečnil na svojom vari najznámejšom obraze o skaze vojny.

Guernica sa vraj stala predzvesťou toho, čo malo o niekoľko rokov postihnúť iné európske mestá. Najlepšie by to vedeli azda porozprávať pamätníci z anglického Coventry, holandského Rotterdamu, nemeckých Drážďan, či japonských Hirošimy a Nagasaki. Osud malého baskického mesta akoby predpovedal, že vojna budúcnosti je vojna vo vzduchu.

Prečo si nemecká Légia Kondor pomáhajúca generálovi Franciscovi Frankovi vybrala za svoj cieľ Guernicu? Nemecké velenie sa vraj riadilo tak vojenskými, ako aj politickými dôvodmi. V prípade Guernicy to však neplatí. Historici vravia, že mestečko nemalo prakticky žiadny vojenský význam. Bola tam iba jedna zbrojárska fabrika, slúžiaca baskickým protifrankovským bojovníkom. Tú však Nemci nezasiahli. Nezničili ani pre Baskov posvätný strom, pri ktorom baskický „lehendakari“ (prezident) doteraz prisahá vernosť svojim ľuďom. Bomby nespadli ani na Baskickú radu – budovu, kde sa doteraz zhromažďujú predstavitelia baskických krajov. Nezbúrali ani malú, no dôležitú železničnú stanicu. Na ruiny však premenili viac ako 70 percent mesta, bomby zhadzovali na civilistov a na tých, ktorí sa snažili utekať, dokonca strieľali.

Písal sa pondelok 26. apríla 1937, v okolitých baskických mestách už prebiehali boje a ozveny explózií bolo počuť až na tržnici v Guernice. O pol piatej popoludní sa nad mesto zo severu dorútili prvé lietadlá. Začali hádzať bomby, čo 7-tisíc Guerničanov prekvapilo, pretože boli zvyknutí iba na prelety.

Prvé lietadlá však väčšie škody nespôsobili. Vyvolali iba reakciu u obyvateľov. Tí sa rozutekali do úkrytov, okolitých fariem či lesov. Cieľom prvej misie mal byť pôvodne most, aby Frankove sily zablokovali odchod svojich protivníkov z mesta. Neskôr však prišli ďalšie vlny náletov. Ten najväčší Guernica zažila o pol šiestej a nemecká Légia „Kondor“ v nej prvýkrát použila bombardéry Junkers. Kalvária Guerničanov trvala hodinu aj štvrť, pričom okrem veľkých bombardérov ešte menšie lietadlá strieľali priamo na civilistov, dokonca aj na cestách mimo mesta.

Keď sa lietadlá z Guernicy stiahli, zostala fabrika na výrobu zbraní – Unceta – neporušená. Niektorí historici tvrdia, že Nemci nebombardovali továreň, pretože mohla neskôr pomôcť Frankovým vojskám. Rovnako sa vyhli zničeniu baskického symbolu, aby nevyvolali ešte väčší hnev a odpor Baskov. Samotný nálet na symbol všetkého baskického mal ale aj iným národom Španielska – Kataláncom či Galícijčanom – ukázať, že za Franca sa štát bude riadiť z Madridu. To je jediný rozumný dôvod, prečo nemeckí spojenci generála Franca zbombardovali práve Guernicu.

Bilancia bombardovania Guernicy? 1654 mŕtvych a niekoľko stovák zranených. Nemecký „testovací“ nálet tak dokázal, že v meste väčších rozmerov, ako Moskva či Londýn by dosiahli v prepočte milióny obetí. Guernica sa tak pre Nemcov stala lacnou a bezbrannou strelnicou, čo na norimberskom procese v roku 1946 potvrdil aj maršal Göring. „Španielsko mi dalo príležitosť vyskúšať Luftwaffe,“ povedal.

Guernica sa neskôr skutočne zopakovala, napríklad vo Varšave či už spomínanom Rotterdame alebo Coventry. Spojencom ani v Kolíne či Drážďanoch škody podobných rozmerov nikdy nevyšli. Iste, iné smutné čísla prišli z japonských miest Hirošima či Nagasaki. To je však iný príbeh, ktorý sa chvalabohu na Guernicu doteraz nepremenil.

A ako malé baskické mesto vyzerá dnes? Guernica – univerzálny symbol Baskov – má teraz asi 18-tisíc obyvateľov, a nie je žiadnou baskickou metropolou.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  2. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  3. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  4. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  5. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  6. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  9. Investment Advisory Guide for Slovakia
  10. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  1. Regionálne servisné centrum PwC
  2. Napredujeme vďaka zmenám
  3. Bezkonkurenčná rozmanitosť
  4. Rozvíjajte svoj potenciál s nami
  5. Staň sa súčasťou sveta pohybu
  6. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  7. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  8. Vypestujte si chutné a voňavé bylinky
  9. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  10. Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 27 083
  2. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 25 765
  3. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 24 190
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 19 542
  5. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 11 882
  6. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 10 228
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 084
  8. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 3 852
  9. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 3 648
  10. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 3 480

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.
Autorská strana Beaty Balogovej

Hovorme ešte o vražde, nie o Ficovej mediálnej tyranii

Odomykáme text, za ktorý šéfredaktorka SME získala nomináciu na prestížnu novinársku cenu.

Robert Fico.
Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež