SME
Štvrtok, 21. november, 2019 | Meniny má Elvíra

Okinawa

Japonský ostrov Okinawa zostáva dodnes zvláštnym symbolom v americko-japonských vzťahoch. Ak sa niekde ešte v krajine konajú občas protiamerické demonštrácie, tak práve tu. Dodnes tu totiž zostávajú americkí vojaci. Po druhej svetovej vojne Okinawa Američ


FOTO – ARCHÍV



anom patrila. Pred tridsiatimi rokmi, presne 15. mája 1972 sa znovu dostala pod japonskú vlajku. Znovu patrí japonskému cisárovi. A prítomnosť amerických vojakov je iba nechceným výsledkom druhej svetovej vojny.

Na Okinawe sa odohrala posledná veľká bitka druhej svetovej vojny medzi japonskými a americkými vojakmi. Nešlo o žiadnu náhodu, že práve na tomto súostroví ešte v apríli roku 1945 dokázali Japonci vzdorovať mohutnej americkej presile. Akoby zabudli, že Američania im nikdy neodpustia tragédiu Pearl Harboru. Že nezabudnú na rok 1941, keď Japonsko potupilo Ameriku, keď zaútočilo na Američanov sústredených práve na Havaji a uštedrilo im najhroznejší úder v dejinách.

Američania sa spamätali a Pearl Harbor sa stal pre nich nielen signálom na vstup do najstrašnejšej tragédie ľudskej histórie, no najmä otvoril šancu o jej zvrat a o konečnú porážku nemeckého nacizmu a japonského militarizmu.

Japonci však stále mali dojem, že budú môcť svoje najmocnejšie vojenské bašty chrániť a jedného dňa stratené územia späť od Američanov dobyť. Tak ako sa pomýlili v prípade Perl Harboru, tak neodhadli ani americkú silu v bitke o Midway, podobne súboj o Iwodžima a napokon ani boj o Okinawu.

Odhaduje sa, že Američania stratili takmer trinásťtisíc vojakov. Japonci prišli na ostrove o vyše sedemdesiattisíc po zuby vyzbrojených a na všetko odhodlaných a sfanatizovaných vojakov.

Bob Doktor, jeden z amerických vojakov, ktorý stále žije a pravidelne aj so svojou japonskou manželkou navštevuje ostrov, aby si zaspomínal na zašlé a neľahké časy, nedávno v denníku Los Angeles Times spomínal na záverečný deň boja: „Keď sme prežili útok kamikadze na našu lietadlovú loď Missouri a nechápal som, ako sa to stalo a dokonca nikto z našich vtedy neumrel, o pár hodín neskôr sme videli Japoncov na vysokých pobrežných skalách ako skákali sami do mora. Všeličo som počul o fanatizme, o viere v cisára, ktorý bol pre nich Bohom, ale vidieť stovky vojakov ako sa dobrovoľne hádžu z veľkej výšky do mora, vtedy sa mi rozum zastavil. Niečo podobné som zažil aj v boji o dedinu Kadena. Tam sa nám vrhali Japonci rovno do striel, akoby už nechceli ďalej bojovať, ale iba masovo umierať. Ale taká bola taktika ich boja. Padali v stovkách a nám trvalo veľmi dlho, kým sme dobyli Nago Wan a napokon najmä Naha-Šuri.“

Možno aj preto, že Japonci tak tvrdo odolávali na Okinawe, sa napokon prezident Harry Truman rozhodol použiť atómové bomby, ktoré v auguste 1945 dopadli na Hirošimu a Nagasaki. Až potom cisárska armáda kapitulovala.

Ak neskôr po vojne Američania Japoncom vracali postupne ostrov za ostrovom, Okinawa zostávala tvrdým orieškom. Prezident Dwight Eisenhower mal aj akýsi osobný záväzok, že Okinawu Japoncom nikdy neodovzdá. V roku 1956 na spoločnom zasadaní Kongresu, kde sa už diskutovalo o možnom odovzdaní ostrova Japonsku, vyhlásil: „Naši vojaci nikdy z Okinawy neodídu!“

Japonci však chceli ostrov späť a príprava na jeho odovzdanie sa diala postupne. Tak ako sa zlepšovali japonsko-americké vzťahy. Príprava prebiehala najmä v politickej oblasti. Pri celej akcii asistovala prezidentovi Richardovi Nixonovi jeho pravá zahraničnopolitická ruka, minister zahraničia Henry Kissinger. Ten vybavil osobné stretnutie medzi Nixonom a vtedajším japonským premiérom Eisakó Satoóm a obaja títo muži podpísali v kalifornskom San Clemente napokon zmluvu o odovzdaní Okinawy Japonsku.

Američania však na ostrove vojensky zostávajú. Ich počet je do päťdesiattisíc, ale už v rámci strategickej americko-japonskej aliancie. Treba otvorene povedať, že aj keď nie sú veľmi vítaní a svoju povesť si pred časom poškodili aj tým, že americký vojak znásilnil japonské dievča, na fakte potreby americkej vojenskej prítomnosti na ostrove nemožno nič meniť. Geopolitika má totiž jasné princípy.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prečo študovať techniku na Slovensku?
  2. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou
  3. Zoznámte sa: Filozoficko-přírodovědecká fakulta v Opavě
  4. EkF TUKE – výzva pre tvoju budúcnosť
  5. Zažite svoj vlastný úspech
  6. Vyberte si z ponuky Black Friday, ktorý trvá až dva týždne
  7. Tipy na lyžovačku v Rakúsku
  8. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  9. Pozrite sa, ako fungujú asistenčné systémy Volkswagenu
  10. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  1. Radšej škola ako metla
  2. Prečo študovať techniku na Slovensku?
  3. Zažite svoj vlastný úspech
  4. EkF TUKE – výzva pre tvoju budúcnosť
  5. Zoznámte sa: Filozoficko-přírodovědecká fakulta v Opavě
  6. Vyberte si z ponuky Black Friday, ktorý trvá až dva týždne
  7. Slováci sa najčastejšie stretávajú pri spoločnom stole na večeru
  8. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  9. Tipy na lyžovačku v Rakúsku
  10. SEAT predstavil e-Scooter
  1. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 12 611
  2. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku? 12 414
  3. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou 7 431
  4. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme 7 068
  5. Tipy na lyžovačku v Rakúsku 7 016
  6. Známe osobnosti prezradili, do ktorej krajiny sa nechcú vrátiť 6 624
  7. Dokážu dávať škôlkári pozor na ceste? Otestovali sme ich 6 288
  8. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 6 181
  9. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček 5 689
  10. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 5 575

Téma: Japonsko


Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Beaty Balogovej

Ako sme prestali byť súdružkami a súdruhmi

Sloboda nie je dedičné právo. Žiadna generácia ju nedostáva hotovú a dokonanú: pripravenú na konzumáciu.

Protestné zhromaždenie Za slušné Slovensko na Námestí SNP v Bratislave.
Marian Kočner a jeho obhajcovia Michal Mandzák (vľavo) a Marek Para.
Dobré ráno

Dobré ráno: Schválili 80-tisíc, čudný galavečer stál viac ako polmilión

Ako ministerstvo kultúry dokázalo minúť oveľa viac, ako mu dovolili.

Podcast Dobré Ráno
Stĺpček Petra Schutza

Súd v kauze vraždy ani nemôže prísť dosť skoro

Ján Kuciak a Martina Kušnírová si zaslúžia ešte jeden symbol.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež