SME
Streda, 8. júl, 2020 | Meniny má IvanKrížovkyKrížovky

Chemická vojna

V júli 1917 sa na západnom fronte schyľovalo už k tretej bitke pri belgickom mestečku Ypres. Cieľom útoku britských a francúzskych vojsk mala byť neutralizácia belgických prístavov, z ktorých vyrážali nemecké ponorky na Atlantik. Nemci zhromažďujúce ...


Britskí vojaci pri Ypres: nepomohli im ani okuliare a rúška na ústach. FOTO - ARCHÍV

V júli 1917 sa na západnom fronte schyľovalo už k tretej bitke pri belgickom mestečku Ypres. Cieľom útoku britských a francúzskych vojsk mala byť neutralizácia belgických prístavov, z ktorých vyrážali nemecké ponorky na Atlantik. Nemci zhromažďujúce sa nepriateľské vojská bombardovali granátmi naplnenými pľuzgierotvornou kvapalinou - neskôr dostala názov horčičný plyn či podľa miesta prvého použitia - yperit. Prvýkrát ho použili 12. 7. 1917 - pred 85 rokmi.

Tretia bitka pri Ypres sa napokon skončila veľkým neúspechom mocností Dohody. Okrem premyslenej hĺbkovej nemeckej obrany k tomu prispel i yperit.

Jeho použitie považuje jeden z najuznávanejších vojenských teoretikov a historikov B. H. Liddel Hart za úspešný trik. Na použitie horčičného plynu ťažko doplatilo najmä britské delostrelectvo a oblasti s veľkým sústredením vojska.

Na rozdiel od dovtedy používaných dusivých plynov (hlavne chlóru a fosgénu) proti yperitu nestačila plynová maska. Istá sestrička Vera Brittainová napísala: „Želám si, aby tí, čo hovoria, že táto vojna musí pokračovať za každú cenu, videli vojakov s popáleninami spôsobenými yperitom. Veľké pľuzgiere farby horčice, nevidiace oči, celí zlepení a zmokvaní, stále lapajú po dychu, hovoria len šeptom, opisujú, ako sa im sťahujú hrdlá, a vedia, že sa zadusia.“

Yperit bol za vhodných podmienok schopný zamoriť zasiahnuté územie na celé dni. Výpary či aerosol, pôvodne olejovitej kvapaliny, spôsobovali na pokožke i slizniciach pľuzgiere omnoho horšie ako popáleniny. Liečiť sa dali len veľmi ťažko.

Bez ochranných oblekov však nemohla dopredu postupovať ani strana, ktorá yperit použila. Bol vhodný na obranné účely - obrana ale nebola problémom prvej svetovej vojny. Tanky sa len rodili a na zastavenie jazdy či pechoty stačilo spojenie guľomet-zákop-ostnatý drôt.

Ypres by sa stalo symbolom chemickej vojny pravdepodobne aj bez yperitu. Počas druhej bitky pri tomto mestečku 22. apríla 1915 uskutočnili Nemci prvý moderný chemický útok vôbec. Pri priaznivom vetre otvorili tisíce fliaš s chlórom a zelenožltý oblak sa plazil k francúzskym zákopom.

Účinky chlóru boli desivé - po chvíli zostal šesťkilometrový úsek frontu bez jediného živého vojaka. Tí, čo sa nepremenili na nemohúce a stenajúce trosky, zutekali. Nemci našli recept, ako prekonať zákopovú vojnu, nedokázali ho ale využiť. Nemali pripravené žiadne zálohy, ktoré by cez prielom zaútočili. Premárnili tak šancu opäť viesť pohyblivú vojnu, podobne, ako neskôr Briti, ktorí nedokázali naplno využiť svoj nový vynález - tank. „Na ochranu proti plynu je každý nemecký vojak vybavený balíčkom kúdele nasýteným kyslíkom,“ upozorňoval nemecký dezertér ešte pred útokom. Taký bol zrod plynovej masky - neskôr v oblastiach zamorených dusivými plynmi sa vojna nekončila - masky dostali napríklad i vojenské psy.

Brit Liddel Hart tvrdí, že práve nevyužitie, a teda istá samoúčelnosť prvého chlórového útoku, viedlo k presvedčeniu, že chlór je zákerná zbraň a takí sú aj jej prví používatelia Nemci. V skutočnosti bol podľa neho najmenej neľudským bojovým prostriedkom i v porovnaní s črepinami či bodákom.

Prečo boli chemické zbrane v prvej svetovej vojne vôbec použité? Ich nebezpečnosť si ľudstvo uvedomovalo už v 19. storočí, keď nastal prudký rozvoj chémie a začali vznikať prvé patenty na použitie otravných bojových látok. Pripravovalo i prijalo sa niekoľko dohôd, ktoré mali obmedziť použitie zbraní hromadného ničenia.

V čase vojny platila dohoda z Haagu z roku 1907, ktorá okrem iného zakazovala používať jedovaté či otrávené zbrane. Dohoda platila ale len pre signatárov a len v prípade, že by bojovali medzi sebou. Na vojne sa ale zúčastnili aj štáty, ktoré ju nepodpísali - Turecko, Srbsko, Čierna Hora. Ani USA na dohodu nepristúpili, dusivé plyny tiež považovali za humánnejšie a nechceli ani obmedzovať tvorivosť svojich vynálezcov pri výskume a výrobe.

Verejná mienka po vojne prinútila politikov podpísať ďalšie zmluvy o zákaze chemických zbraní. Po vzniku Spoločenstva národov bol v roku 1925 v Ženeve podpísaný protokol o zákaze vojnového použitia dusivých, jedovatých plynov a bakteriologických metód vedenia vojny. Štáty ho prijímali s výhradami, každopádne v druhej svetovej vojne sa súperi neodvážili chemické zbrane použiť. Určite aj preto, že plynové masky sa vyvíjali pomalšie ako nové druhy bojových plynov a ochrana civilného obyvateľstva by bola veľmi drahá. Výnimky, samozrejme, nastali, napríklad Taliani použili yperit v Etiópii.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako si správne vybrať akumulátorovú techniku?
  2. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  3. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  6. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  2. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  3. Garmin pridáva technológiu solárneho dobíjania
  4. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  5. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Nechceli ich pustiť na pozemok
  8. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  9. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  10. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 37 179
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 27 018
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 914
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 17 415
  5. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 285
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 12 931
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 12 470
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 954
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 600
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 734
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Chémia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Hygienik Mikas: Ťažko sa mi pracovalo za Pellegriniho aj Matoviča

Ján Mikas vraj netušil, že zo sanitárnych dní v nedeľu vznikne taký politický problém.

Hlavný hygienik SR, Ján Mikas
Dobré ráno

Dobré ráno: Sudca Truban pustil Bödöra, jeho rodina pritom tiež dostala dotáciu

Sudca kandiduje na šéfa Špecializovaného súdu.

Podcast Dobré Ráno.

Koalícia sa na Kollárovi pohádala, extrémisti tlieskali

Za odchod Kollára hlasovalo päť poslancov.

Boris Kollár
Komentár Zuzany Kepplovej

Malý odboj sa ráta

Boris Kollár sa prvýkrát v živote ocitol v prostredí, kde si to nevybaví.

Zuzana Kepplová

Neprehliadnite tiež