Richard III.

Celé generácie diskutovali o tom, aký v skutočnosti bol Richard III. Vrah či lojálny priateľ, nenásytný uzurpátor či znamenitý administrátor? Pre mnohých bude stále tým nehanebným, podlým a hriešnym monarchom, ktorý sa len zhodou okolností prepašoval ...


FOTO - ARCHÍV

Celé generácie diskutovali o tom, aký v skutočnosti bol Richard III. Vrah či lojálny priateľ, nenásytný uzurpátor či znamenitý administrátor? Pre mnohých bude stále tým nehanebným, podlým a hriešnym monarchom, ktorý sa len zhodou okolností prepašoval medzi anglických kráľov. Jeho vláda zostane pre nich len krátkou epizódou, ku ktorej sa netreba vracať. A už vôbec si netreba pripomínať 550. výročie jeho narodenia. Richard III. sa narodil 2. októbra 1452.

Je však tento postoj správny? Nekrivdí sa mu? Kde vôbec vznikol tento nelichotivý obraz Richarda III.?

Odpoveď možno hľadať v udalostiach, ktoré nasledovali po jeho smrti. Tú našiel v roku 1485 v bitke pri Bosworthe. Richardova armáda bojovala s Henrichom Tudorom, ktorý bol úspešnejší. Henrich sa na bitku dlho pripravoval, urobil všetko pre to, aby sa dostal na trón. A urobil aj všetko pre to, aby jeho úhlavný nepriateľ zostal v očiach anglického ľudu zbabelcom.

Ako ináč totiž nazvať kráľa, ktorý na bojovom poli po zrazení z koňa kričí: „Kráľovstvo za koňa!“ Lebo aj túto vetu Richardovi III. vložila do úst Henrichova propaganda v úsilí čo najdokonalejšie ho zdiskreditovať. Pritom zostáva hádankou, či niečo také vôbec vyslovil.

Takéto zobrazenie Richarda III. bolo v stredoveku spútanom tradíciami a predsudkami len ťažké zmeniť. Nesnažil sa o to ani William Shakespeare, ktorý ho v rovnomennej dráme vykreslil presne tak, ako si to pred niekoľkými desaťročiami želal kráľ Henrich VII. A neverili by ste majstrovi drámy, ktorého diela po stáročia citujú všetky divadlá sveta?

Richard sa narodil do doby, keď Anglicko vôbec nebolo bezproblémovým štátom. Na kráľovskom tróne sedel Henrich VI. A v krajine sa schyľovalo k občianskej vojne. Kráľovský predstaviteľ červenej ruže z rodu Lancasterovcov sa len s ťažkosťami bránil úpadku moci a silnejúcemu vplyvu rodu z Yorku. Riadiť krajinu však chcela Henrichova manželka Margaret z Anjou. S tým Yorkovci, ktorí mali vo svojom erbe bielu ružu, nesúhlasili a začala sa vojna dvoch ruží.

Na čele odboja proti kráľovi stál Richardov otec a neskôr jeho starší brat Eduard. Práve on sa po víťaznej bitke pri Towtone stal anglickým kráľom ako Eduard IV.

Na mladého Richarda sa tak konečne usmialo šťastie. Napriek tomu, že mal len osem rokov, zažil toho už pomerne dosť: odlúčenie od rodičov, skrývanie sa po celom Anglicku, exil vo Francúzsku. Po Eduardovej korunovácii sa pre neho situácia upokojila.

Brat mu postupne venoval rozsiahle majetky na severe Anglicka. Pri ich spravovaní mohol uplatniť znalosti v rozličných odboroch. Tie získal ešte v chlapčenských rokoch na panstve svojho bratranca Warwicka.

V roku 1475 sa oženil a o rok neskôr mu manželka porodila syna. Neustále však pomáhal bratovi proti stále aktívnym Lancasterovcom. Museli čeliť sprisahaniam, ktorých cieľom bolo opätovne nastoliť vládu červenej ruže. Dokonca sa do nich zapojil aj ich ďalší brat George. Ten žiarlil na Eduarda a Richarda. Georgea napokon popravili za zradu.

Všetko sa zmenilo v roku 1483. Richarda vtedy zastihla správa o Eduardovej smrti. Napriek tomu, že bol so svojím dovtedajším životom spokojný, nemienil sa vzdať trónu, ktorý sa mu ponúkal. Malo to však háčik. Eduard mal syna, ktorý mal byť dedičom kráľovského titulu ako Eduard V. Jeho vládu všemožne podporovala hlavne jeho matka.

Richard preto poslúchol svojho dôverníka lorda Hastingsa a ponáhľal sa do Londýna. Využil nezrovnalosti v manželskej politike svojho brata a vyhlásil pripravovanú korunováciu svojho synovca za protiprávnu. Pár dní po tom sa sám dal korunovať za kráľa.

Ako Richard III. však vládol len dva roky. Počas nich ho viackrát chceli zosadiť. Všetky takéto pokusy kruto trestal. Neušetril dokonca ani Hastingsa, ktorého dal tiež popraviť.

Nezodpovedanou otázkou zostáva, ako sa zbavil mladého Eduarda i jeho brata. Po ich zmiznutí sa rozšírili fámy, že ich dal zavraždiť v londýnskom Toweri. Ich telá sa tam však nikdy nenašli.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  2. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  3. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  4. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  5. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  6. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  9. Investment Advisory Guide for Slovakia
  10. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  1. Regionálne servisné centrum PwC
  2. Napredujeme vďaka zmenám
  3. Bezkonkurenčná rozmanitosť
  4. Rozvíjajte svoj potenciál s nami
  5. Staň sa súčasťou sveta pohybu
  6. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  7. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  8. Vypestujte si chutné a voňavé bylinky
  9. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  10. Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 27 083
  2. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 25 765
  3. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 24 190
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 19 542
  5. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 11 882
  6. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 10 228
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 084
  8. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 3 852
  9. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 3 648
  10. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 3 480

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.
Autorská strana Beaty Balogovej

Hovorme ešte o vražde, nie o Ficovej mediálnej tyranii

Odomykáme text, za ktorý šéfredaktorka SME získala nomináciu na prestížnu novinársku cenu.

Robert Fico.
Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež