Ferrari. Pre motoristických fanúšikov pôsobí toto slovo ako zaklínadlo. Všetkým pri ňom zíde na um to isté: rýchle autá, vzpínajúci sa kôň a sýtočervená farba. Už menej čierna viazanka a tmavé okuliare. Práve tie sa od istého času stali neodmysliteľnou súčasťou vizáže najslávnejšieho nositeľa tohto mena, Enza. Prezývali ho cavaliere - rytier. Odmalička mu vyrážala dych vôňa spáleného benzínu a odretých pneumatík. Túžil sa stať súčasťou pretekárskeho cirkusu. Nemohol tušiť, že raz sa mu to skutočne podarí. A nie len to. Vybudoval najslávnejšiu značku športových áut na svete. Enzo Ferrari sa narodil v talianskej Modene pred 105 rokmi - 20. februára 1898.
Škola ho nikdy veľmi nebavila. Radšej si predstavoval svoje vysnívané povolania. Hovorí sa, že mal tri: operný spevák, športový žurnalista a automobilový pretekár. Pre prvé nemal dosť talentu a o druhé sa nikdy neuchádzal. Budúcnosť preto patrila automobilovým súťažiam.
Spočiatku tomu nič nenasvedčovalo. Do života mu vstúpila prvá svetová vojna. V nej zomreli jeho najbližší - otec, ktorý bol dovtedy úspešným podnikateľom, a brat. Nevyhla sa ani Enzovi. Aj keď narukoval na jej sklonku, stihol sa nakaziť vírusom smrteľnej chrípky, ktorý šarapatil po celej Európe. Akoby zázrakom prežil.
Ani po vojne to pre Ferrariho nevyzeralo ružovo. Otcov obchod skrachoval, všade zúrila nezamestnanosť a nespokojnosť z nenaplnených vojnových ambícií. Bez školy boli šance na zamestnanie slabé.
Najskôr žiadal o prácu Fiat. Nepochodil. Podarilo sa mu však získať miesto testovacieho jazdca v menšej automobilovej firme v Turíne. Neskôr odišiel do Milána, kde k testovacej práci pridal pretekanie.
V roku 1919 si prvýkrát obliekol kombinézu s logom Alfy Romeo. Pre Alfu pracoval 20 rokov. Počas nich úspešne stúpal po firemnom rebríčku - od testovacieho jazdca k pretekárovi, asistentovi predaja až zakotvil na mieste riaditeľa pretekárskej divízie. Po deviatich rokoch v Alfe zatúžil navrhovať vlastné autá. Ako pripomínajú jeho vtedajší známi, bol síce dobrým jazdcom, ale väčší talent mal pre riadenie a organizovanie.
V roku 1929 preto v Modene založil Scuderiu Ferrari. Tá však sprvu zostávala len jednou zo súčastí Alfy. Jej cieľom bola organizácia motoristických súťaží. Neskôr sa zmenila na pretekársky tím. Vtedy už nejazdil. Prestal po narodení syna v roku 1932. Radšej sa plnými dúškami venoval rozvoju firmy. Pracoval naplno, vraj si nikdy nezobral dovolenku.
V rozlete ho pribrzdila vojna. Krátko po jej začiatku sa rozhodol ísť vlastnou cestou. Oddelil sa od Alfy, pričom sa zaviazal, že štyri roky nepodnikne nič pod vlastným menom. Vhod mu preto prišla ponuka od Mussoliniho vlády, aby vyrábal autá pre armádu. Z obavy pred bombardovaním presunul továreň do provinčného Maranella. A práve tam začal Enzo prepisovať históriu motorizmu.
Obrovskou mierou mu k tomu pomohol koniec vojny a následný ekonomický rozkvet Talianska.
V roku 1946 navrhol prvé auto s menom Ferrari. Na jeho znaku sa vzpínal čierny kôň. Tento nápad mu ešte ako jazdcovi vnukli rodičia letca Francesca Baraccu, ktorý mal koňa namaľovaného na svojom bombardéri. Napriek tomu, že Francesca v prvej svetovej vojne zostrelili, jeho matka Ferrarimu tvrdila, že kôň mu prinesie šťastie. Mala pravdu. Umiestnený na kanárikovožltom štíte (lebo žltá bola farbou Modeny) sa stal jedným z najznámejších reklamných značiek na svete.
Päťdesiate roky boli pre Ferrariho rozprávkové. Dopyt po autách bol veľký. Rástla výroba aj zisky. Osobný život mu však priniesol ďalšiu ranu. V roku 1956 zomrel jeho jediný syn Dino. Odvtedy nosil čiernu viazanku. Manželka Laura sa s tým nikdy nezmierila a Enza opustila. Ten sa však nepoddal.
Ešte viac sa ponoril do práce. Oddelil výrobu pretekárskych monopostov od áut na bežné použitie. Vrážal stále väčšie a väčšie prostriedky do vývoja motorov, dizajnu i bezpečnosti. Ani to mu nepomohlo vyhnúť sa ekonomickej kríze šesťdesiatych rokov. V roku 1969 ho prinútila predať polovicu podniku Fiatu. O devätnásť rokov neskôr získal turínsky koncern väčšinu. Toho sa už Enzo Ferrari nedožil. Zomrel 14. augusta 1988.
Počas takmer šesťdesiatročnej existencie sa značka Ferrari stala synonymom úspechu. Okrem miliónových ziskov dosiahla pod Enzovým vedením viac ako 5-tisíc víťazstiev v automobilových súťažiach po celom svete a 25 titulov majstra sveta.
