Rada vzájomnej hospodárskej pomoci

Presne pred desiatimi rokmi zanikla Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Súťaž „prehnitých“ kapitalistických krajín so socialistickým táborom sa skončila - Západ sa už nemal s kým porovnávať. S pádom totalitných režimov koncom osemdesiatych rokov ..


RVHP: boli to najmä tony ocele.



Presne pred desiatimi rokmi zanikla Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Súťaž „prehnitých“ kapitalistických krajín so socialistickým táborom sa skončila - Západ sa už nemal s kým porovnávať. S pádom totalitných režimov koncom osemdesiatych rokov sa zrútila aj RVHP. V roku 1991 tento pád príliš počuť nebolo - dôsledky socialistického hospodárenia pociťujú bývalé členské štáty dodnes.

Naplánujeme, skoordinujeme, prehĺbime. Dosiahli sme, inovovali sme. Výdobytky a vedeckotechnologická revolúcia. Vyprázdnený slovník súdruhov z RVHP verne odrážal, ako táto inštitúcia (ne)fungovala. RVHP bola v období pred svojím zánikom (najmä v osemdesiatych rokoch) prebyrokratizovanou inštitúciou.

Spôsob rozhodovania rady priblíži vtip o chlapíkovi, ktorý si po Prahe vykračuje s dáždnikom počas krásneho slnečného dňa. V Moskve totiž predpovedali dážď. Tak to bolo aj s touto inštitúciou - rozhodnutia sa robili v hlavnom meste Sovietskeho zväzu. Plánovači v Moskve kreslili krivky a súdruhovia v členských krajinách ich plnili, prípadne ani nie.

V tejto organizácii sa síce plány po neúspechoch menili celkom často (vždy potichu), jedna zásada však platila od začiatku až do konca - Moskva bola centrom, kde sa rozhodovalo o všetkom. Vzájomná spolupráca jednotlivých členských krajín nikdy nebola taká priama, ako sa obyvateľom členských štátov mohla zdať. Väzby sa budovali smerom na Moskvu a aj výmena akéhokoľvek tovaru bola najprv odobrená tam. Otcom myšlienky založiť RVHP bol Josif Stalin, preto takáto „deľba“ právomocí neprekvapuje.

Zakladajúcimi členmi RVHP boli v januári 1949 Sovietsky zväz a novovzniknuté ľudovodemokratické štáty - Československo, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko. Neskôr sa pridalo aj Albánsko (1949 - 1962) a NDR (1950 - až do svojho zániku 1990). Mongolsko sa pripojilo v roku 1962, Kuba o desať rokov neskôr a Vietnam v roku 1978.

V čase vzniku rady sa začínala studená vojna. Demokratické európske štáty a USA začali uplatňovať proti štátom, ktoré ovládli komunisti, prísne hospodárske embargo. Vznik RVHP bol odpoveďou. V päťdesiatych rokoch tak vznikli vedľa seba dva hospodárske priestory, ktoré sa riadili podľa úplne rozdielnych princípov.

Typická „success story“ z obdobia päťdesiatych rokov sa v štátoch RVHP takmer vždy odvíjala od elektrifikácie, otvorenia hute alebo závodu ťažkého strojárstva. Okrem Československa a NDR vstupovali do rady štáty, ktoré boli dovtedy najmä poľnohospodárske. Po desiatich rokoch sa dalo konštatovať, že sa premenili na štáty priemyselno-agrárne. Výrobu vždy sprevádzali obrovské nároky na dodávky energie.

V pretekoch so Západom sa síce náskok socialistickému táboru podarilo stiahnuť, ale ďalej sa už nikdy nedostal. Význam a vplyv RVHP s pribúdajúcimi rokmi stále klesal. Keď v roku 1968 sovietske tanky potlačili reformných komunistov v Československu, znamenalo to na desať rokov aj stop snahám o reformy v oblasti socialistických ekonomík.

Snahy o nové reformy na prelome sedemdesiatych rokov už prišli neskoro. Prebyrokratizovaná RVHP sa stala uzavretým svetom, ktorý existoval sám pre seba - len v období rokov 1970 až 1985 tu vzniklo tridsať ďalších orgánov, ktoré mali zhora riadiť zložité ekonomické procesy. Kvantita namiesto kvality - posledný sovietsky prezident Michail Gorbačov koncom osemdesiatych rokov prirovnal RVHP už len k smetisku nekvalitných výrobkov.

Zbrojné preteky začiatkom osemdesiatych rokov položili socialistické ekonomiky definitívne na lopatky. Obrovské sumy išli do zbrojárstva a na reformy nezvýšilo. Prišiel samovoľný rozpad socialistického tábora.

Koncom roku 1990 sa skončilo mnohostranné zúčtovanie v takzvaných prevoditeľných rubľoch (kolektívna mena štátov RVHP) a o pol roka neskôr táto organizácia ukončila existenciu. Nemal ju už kto držať pri živote - moskovský hlas v tom čase počuť nebolo.

MAREK CHORVATOVIČ

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  2. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  3. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  4. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  5. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  6. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Investment Advisory Guide for Slovakia
  9. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  10. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  1. Vypestujte si chutné a voňavé bylinky
  2. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  3. Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje
  4. Noerr appoints a new national counsel starting from 2019
  5. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  6. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  7. Vaše umenie bude hýbať Tatrami. Zapojte sa do súťaže ZSSK
  8. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  9. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  10. Recenze youtubera JeezyJ: jak dopadla autokamera Mio MiVue 785 ?
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 26 297
  2. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 23 474
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 21 706
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 18 843
  5. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 12 592
  6. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 12 132
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 002
  8. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 4 144
  9. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 4 018
  10. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov 3 813

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Sama Marca

Kočner je nová Gorila, ktorá pozýva na námestia (píše Samo Marec)

Nejde o Fica ani Šefčoviča. Pravdepodobne sa toho dozvieme ešte omnoho viac.

Ilustračné foto
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Skupina Penta je minoritným vlastníkom vydavateľa denníka SME. Na snímke spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák.
Klinický psychológ a súdny znalec Dušan Kešický.

Neprehliadnite tiež