SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Španielska krvavá občianska vojna

Zlé jazyky hovoria, že posledným európskym mestom na juhozápade starého kontinentu je Barcelona. Zvyšok Španielska je podľa nich charakterom Afrikou. V kľúčovej udalosti španielskej histórie tohto storočia majú pravdu. Krvavá trojročná občianska vojna ...


Francisco Franco. FOTO – ARCHÍV



Zlé jazyky hovoria, že posledným európskym mestom na juhozápade starého kontinentu je Barcelona. Zvyšok Španielska je podľa nich charakterom Afrikou. V kľúčovej udalosti španielskej histórie tohto storočia majú pravdu. Krvavá trojročná občianska vojna vtedy jednej z najchudobnejších krajín Európy odštartovala práve v severoafrickej španielskej dŕžave - Melilla. Pred 75 rokmi - 17. júla 1936 o piatej hodine večer sa tam začalo vojenské povstanie, ktorým sa datuje začiatok bratovražedenej vojny.

Svetoznámy španielsky maliar Francisco de Goya viac ako sto rokov pred vypuknutím občianskej vojny namaľoval obraz, v ktorom ešte netušiac budúci konflikt vystihol vojnu Španielov, Baskov, Galícijčanov a Kataláncov. Na malom plátne nakreslil dve postavy. Obe majú v rukách tyče a mlátia sa. Sú ale až po pás ponorené v bahne a nemôžu sa pohnúť. Ide o dve „Španielska“, ktoré sa nenávidia, no musia žiť na tej istej piadi zeme. Hoci historici hovoria, že kontext španielskej občianskej vojny je oveľa širší, v podstate sa v trojročnej občianskej vojne stretli ľavicoví republikáni a pravicoví nacionalisti.

Skryť Vypnúť reklamu

Išlo o konflikt medzi „Španielskom“ ľavicových intelektuálov, mestského proletariátu so „Španielskom“ starej oligarchie, cirkvi a podnikateľov. Tých prvých podporovali dobrovoľníci z Európy a Spojených štátov. Neskôr mu významnou mierou materiálne i personálne pomohli sovieti. Druhú stranu zase podporovalo nacistické Nemecko a fašistické Taliansko, ktoré v nacionalistoch videli spolubojovníkov v prichádzajúcej druhej svetovej vojne. Vojenské povstanie 17. júla podporovali práve konzervatívne kruhy španielskej spoločnosti, pričom malo prebehnúť v celej krajine naraz. To, že sa tak nestalo, napokon vojnu spustilo.

Vynikajúcou vojenskou stratégiou sa nacionalistom podarilo už 21. júla dostať pod kontrolu celé Maroko, Kanárske ostrovy a časť kontinentálneho Španielska na sever od rieky Ebro. Násilie sa stupňovalo spolu so zväčšujúcim sa dobytým územím. Na čele nacionalistov stál generál Francisco Franco - „El Caudillo“ (vodca). Práve on viedol jednotky, ktoré do Španielska vstúpili z Maroka. V októbri 1936 ustanovil vládu sídliacu v Burgose. Na čele republikánov spočiatku stál Francisco Largo Caballero. V tomto „španielskom Leninovi“ videla Moskva nádej na inštalovanie komunizmu na Iberskom polostrove. S prichádzajúcim rozščesnutím republikánov na komunistov, anarchistov, socialistov či odborárov ale postupne strácali silu. Koncom marca 1939 nacionalisti dobyli Madrid a Franco mohol podpísať posledné vojnové komuniké.

Skryť Vypnúť reklamu

Tak Moskva, ako aj Berlín v Španielsku chladnokrvne získali vojnovú prax, ktorú neskôr naplno využili v najkrvavejšom konflikte histórie ľudstva. Iba čas môže dokázať, koho víťazstvo bolo v občianskej vojne menším zlom. Winston Churchill ale už za svojich čias povedal, že keby bol Španielom, bojoval by na strane generála Franca. Diktatúra proletariátu v krajine prehrala, no „El Caudillo“ na druhej strane fašizmus nikdy nedotiahol do „nemeckého štádia“. „Pravoverným“ španielskym fašis-tom, ktorým sa žiadalo bojovať proti sovietom, Franco inteligentne vyhovel. Na dobrovoľníckej báze im vytvoril tzv. modrú divíziu, s ktorou mohli svoje vášne v sovietskych zákopoch pod nemeckým velením naplno prežívať.

Počet obetí občianskej vojny sa iba odhaduje. Nacionalistické jednotky hovorili o jednom milióne vrátane obetí bombardovania, popráv a vrážd. Nedávne výskumy hovoria o menej ako pol milióne mŕtvych. Toto číslo ale nezahŕňa tých, ktorí podľahli hladu či chorobám počas nešťastného konfliktu dvoch symbolicky sa mlátiacich postáv.

Skryť Vypnúť reklamu

JURAJ TOMAGA

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Zelená Bratislava
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  5. Ruža zmeny
  6. Úpravy automobilov pre ZŤP
  7. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  8. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 405
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 065
  3. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 15 262
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 396
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 631
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 568
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 231
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 022
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 961
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 559
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Celoplošné testovanie bude pravdepodobne dobrovoľné (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 31 400. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 98 obetí.

Premiér Igor Matovič počas tlačovej konferencie.

Premiér hovorí o dobrovoľnosti. Kto však nebude mať test, hrozí mu karanténa

Na test stačí prísť na najbližšie odberné miesto.

Ilustračné foto
Peter Sagan na Giro d'Italia 2020.
V čínskom meste Čching-tao otestovali za päť dní viac ako desať miliónov ľudí.

Neprehliadnite tiež