SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Oppenheimer Julius

Miloval fyziku a nemal rád vojnu. Napriek tomu sa do dejín zapísal ako stvoriteľ najničivejšej zbrane a nie ako vedec. Julius Robert Oppenheimer stál na čele projektu Manhattan. Jeho výsledkom bola prvá atómová bomba. Priniesla mu slávu, ale aj obvinenia,


FOTO – ARCHÍV



že spolupracoval s komunistami. Stal sa hrdinom, ale aj vedcom, čo ukázal, že treba rozmýšľať o následkoch objavu. Pred 35 rokmi - 18. februára 1967 - Oppenheimer zomrel na rakovinu.

Julius Robert Oppenheimer sa narodil v New Yorku v rodine nemeckého imigranta. Výborne sa učil, mal nadanie na jazyky. Vynikal však najmä v chémii a fyzike.

Skončil Harvard, odišiel do Británie a potom na univerzitu v Nemecku. V tom čase už vedel, že sa celý život bude venovať atómu. Lákala ho energia, ktorú v sebe má. Oppenheimer sa narodil do atómovej doby. Vedci sa na začiatku minulého storočia blížili k poznaniu o využití atómovej energie. Do čisto vedeckého súperenia však zasiahla vojna.

Na jej začiatku boli najbližšie k pokoreniu atómu Nemci. Väčšina ich špičkových vedcov utiekla pred Hitlerom a ten opovrhoval „židovskou fyzikou“. Hitlerovo Nemecko sa neskôr výskumu atómovej bomby vzdalo. Práve obavy pred hroznou zbraňou v rukách šialenca však naštartovali Ameriku.

Skryť Vypnúť reklamu

Zvláštnu úlohu v tom zohral list, ktorý prezidentovi Rooseveltovi napísali vedci - aj emigranti z Nemecka a Talianska. Dodnes okolo neho existujú dohady. Nevie sa, kto a ako ho vlastne napísal. V každom prípade v roku 1939 prezidenta oslovili najväčšie kapacity vedy a atómovej fyziky. Možno to bol Albert Einstein, možno Enrico Fermi (urobil prvú reťazovú reakciu pri delení atómu), ktorý Roosevelta varoval pred zničením ľudského pokolenia, ak sa nacistom podarí zostrojiť prvú bombu.

Washington ich slová zobral vážne a vyčlenil na výskum miliardy z federálneho rozpočtu. V Novom Mexiku na juhu Spojených štátov vyrástlo v roku 1943 v púšti laboratórium. V Los Alamos sa začal projekt Manhattan. Od začiatku bol na čele tajného projektu Julius Robert Oppenheimer.

Skryť Vypnúť reklamu

Dostal od vlády dva roky na to, aby zostrojil bombu. Išlo o obrovskú vedeckú výzvu a možnosť zapísať sa do dejín. Bol tu však aj morálny a etický konflikt. Oppenheimer a jeho ľudia si najlepšie vedeli predstaviť, čo môže atómová bomba spôsobiť. Po vojne to povedal aj Einstein: „Keby som bol vedel, že sa Nemcom nepodarí vyrobiť atómovú bombu, nepohol by som ani prstom“.

Oppenheimer mal strach a pochybnosti. V čase vojny však považoval za dôležitejšie pomôcť Amerike a svetu proti Hitlerovmu Nemecku. Nezlomili ho ani jeho spolupracovníci a vedci, ktorí sa zrazu svojho objavu zľakli.

Oppenheimer nakoniec necúvol ani po páde fašistov. Podporil plán Washingtonu zhodiť bombu na posledného nepriateľa - Japonsko. Jeho kolegovia Ameriku vyzývali, nech sa len bombou vyhráža. Atómová komisia na čele s Oppenheimerom však vláde odporučila ísť naostro. „Iste, bolo by najlepšie, keby sa to nestalo. Nemali sme ani potuchy o vojenskej situácii Japoncov. Podvedome sme však boli presvedčení, že je nevyhnutná,“ povedal neskôr Oppenheimer.

Skryť Vypnúť reklamu

Začiatkom augusta 1945 padli bomby na Hirošimu a Nagasaki.

Oppenheimer sa stal hrdinom. On však z tímu v Los Alamos odišiel. Neskôr bol predsedom poradného výboru komisie pre atómovú energiu vlády USA. Keď v roku 1948 vyvinuli svoju vlastnú atómovú bombu Rusi, postavil sa proti americkému plánu na vodíkovú.

Oppenheimer sa trápil. Konal som správne? Trýznila ho otázka. Jeho trápenie vyvrcholilo na začiatku 50. rokov, keď Washington opantal senátor McCarthy, ktorý chcel očistiť Ameriku od komunistických špiónov. Videl ich všade, a preto nemohol uniknúť ani Oppenheimer.

Obvinili ho, že sympatizoval s komunistami a pracoval pre Moskvu. Skutočne k nim mal blízko. Ale len počas Španielskej občianskej vojny v roku 1936. Nikdy však komunistom nebol a neskôr, s novou priateľkou, sa od nich odvrátil. Podľa zverejnených dokumentov Moskve nikdy nevyzradil recept na atómovú bombu.

Skryť Vypnúť reklamu

Stiahol sa do Princetonu. Tam prednášal, ale zaoberal sa hlavne vzťahom vedy a etiky. Do konca života rozmýšľal, čo je povinnosťou vedca. Má okrem bádania aj rozmýšľať nad dôsledkami svojej práce? Nemal by v záujme ľudstva utajiť svoje objavy?

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 264
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 184
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 290
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 552
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 188
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 254
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 754
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 452
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 384
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 350
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Fyzika

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 233-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 894 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

10 h
Petra Vlhová.

V zjazde obhájila svoj najlepší výsledok.

28m
Peter Pellegrini prichádza na tlačovú konferenciu po online sneme strany.

Životnosť pravdy momentálne neprekračuje horizont niekoľkých dní.

6 h

Máme síce neveľmi priekazné testy, ale kompenzujeme to tým, že ich aspoň úplne zle používame.

Neprehliadnite tiež