SME
Streda, 8. júl, 2020 | Meniny má IvanKrížovkyKrížovky

Oppenheimer Julius

Miloval fyziku a nemal rád vojnu. Napriek tomu sa do dejín zapísal ako stvoriteľ najničivejšej zbrane a nie ako vedec. Julius Robert Oppenheimer stál na čele projektu Manhattan. Jeho výsledkom bola prvá atómová bomba. Priniesla mu slávu, ale aj obvinenia,


FOTO – ARCHÍV



že spolupracoval s komunistami. Stal sa hrdinom, ale aj vedcom, čo ukázal, že treba rozmýšľať o následkoch objavu. Pred 35 rokmi - 18. februára 1967 - Oppenheimer zomrel na rakovinu.

Julius Robert Oppenheimer sa narodil v New Yorku v rodine nemeckého imigranta. Výborne sa učil, mal nadanie na jazyky. Vynikal však najmä v chémii a fyzike.

Skončil Harvard, odišiel do Británie a potom na univerzitu v Nemecku. V tom čase už vedel, že sa celý život bude venovať atómu. Lákala ho energia, ktorú v sebe má. Oppenheimer sa narodil do atómovej doby. Vedci sa na začiatku minulého storočia blížili k poznaniu o využití atómovej energie. Do čisto vedeckého súperenia však zasiahla vojna.

Na jej začiatku boli najbližšie k pokoreniu atómu Nemci. Väčšina ich špičkových vedcov utiekla pred Hitlerom a ten opovrhoval „židovskou fyzikou“. Hitlerovo Nemecko sa neskôr výskumu atómovej bomby vzdalo. Práve obavy pred hroznou zbraňou v rukách šialenca však naštartovali Ameriku.

Skryť Vypnúť reklamu

Zvláštnu úlohu v tom zohral list, ktorý prezidentovi Rooseveltovi napísali vedci - aj emigranti z Nemecka a Talianska. Dodnes okolo neho existujú dohady. Nevie sa, kto a ako ho vlastne napísal. V každom prípade v roku 1939 prezidenta oslovili najväčšie kapacity vedy a atómovej fyziky. Možno to bol Albert Einstein, možno Enrico Fermi (urobil prvú reťazovú reakciu pri delení atómu), ktorý Roosevelta varoval pred zničením ľudského pokolenia, ak sa nacistom podarí zostrojiť prvú bombu.

Washington ich slová zobral vážne a vyčlenil na výskum miliardy z federálneho rozpočtu. V Novom Mexiku na juhu Spojených štátov vyrástlo v roku 1943 v púšti laboratórium. V Los Alamos sa začal projekt Manhattan. Od začiatku bol na čele tajného projektu Julius Robert Oppenheimer.

Skryť Vypnúť reklamu

Dostal od vlády dva roky na to, aby zostrojil bombu. Išlo o obrovskú vedeckú výzvu a možnosť zapísať sa do dejín. Bol tu však aj morálny a etický konflikt. Oppenheimer a jeho ľudia si najlepšie vedeli predstaviť, čo môže atómová bomba spôsobiť. Po vojne to povedal aj Einstein: „Keby som bol vedel, že sa Nemcom nepodarí vyrobiť atómovú bombu, nepohol by som ani prstom“.

Oppenheimer mal strach a pochybnosti. V čase vojny však považoval za dôležitejšie pomôcť Amerike a svetu proti Hitlerovmu Nemecku. Nezlomili ho ani jeho spolupracovníci a vedci, ktorí sa zrazu svojho objavu zľakli.

Oppenheimer nakoniec necúvol ani po páde fašistov. Podporil plán Washingtonu zhodiť bombu na posledného nepriateľa - Japonsko. Jeho kolegovia Ameriku vyzývali, nech sa len bombou vyhráža. Atómová komisia na čele s Oppenheimerom však vláde odporučila ísť naostro. „Iste, bolo by najlepšie, keby sa to nestalo. Nemali sme ani potuchy o vojenskej situácii Japoncov. Podvedome sme však boli presvedčení, že je nevyhnutná,“ povedal neskôr Oppenheimer.

Skryť Vypnúť reklamu

Začiatkom augusta 1945 padli bomby na Hirošimu a Nagasaki.

Oppenheimer sa stal hrdinom. On však z tímu v Los Alamos odišiel. Neskôr bol predsedom poradného výboru komisie pre atómovú energiu vlády USA. Keď v roku 1948 vyvinuli svoju vlastnú atómovú bombu Rusi, postavil sa proti americkému plánu na vodíkovú.

Oppenheimer sa trápil. Konal som správne? Trýznila ho otázka. Jeho trápenie vyvrcholilo na začiatku 50. rokov, keď Washington opantal senátor McCarthy, ktorý chcel očistiť Ameriku od komunistických špiónov. Videl ich všade, a preto nemohol uniknúť ani Oppenheimer.

Obvinili ho, že sympatizoval s komunistami a pracoval pre Moskvu. Skutočne k nim mal blízko. Ale len počas Španielskej občianskej vojny v roku 1936. Nikdy však komunistom nebol a neskôr, s novou priateľkou, sa od nich odvrátil. Podľa zverejnených dokumentov Moskve nikdy nevyzradil recept na atómovú bombu.

Skryť Vypnúť reklamu

Stiahol sa do Princetonu. Tam prednášal, ale zaoberal sa hlavne vzťahom vedy a etiky. Do konca života rozmýšľal, čo je povinnosťou vedca. Má okrem bádania aj rozmýšľať nad dôsledkami svojej práce? Nemal by v záujme ľudstva utajiť svoje objavy?

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako si správne vybrať akumulátorovú techniku?
  2. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  3. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  6. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  2. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  3. Garmin pridáva technológiu solárneho dobíjania
  4. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  5. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Nechceli ich pustiť na pozemok
  8. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  9. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  10. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 37 134
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 27 054
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 919
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 17 414
  5. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 281
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 12 937
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 12 438
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 955
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 597
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 726
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Fyzika

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Hygienik Mikas: Ťažko sa mi pracovalo za Pellegriniho aj Matoviča

Ján Mikas vraj netušil, že zo sanitárnych dní v nedeľu vznikne taký politický problém.

Hlavný hygienik SR, Ján Mikas
Dobré ráno

Dobré ráno: Sudca Truban pustil Bödöra, jeho rodina pritom tiež dostala dotáciu

Sudca kandiduje na šéfa Špecializovaného súdu.

Podcast Dobré Ráno.

Koalícia sa na Kollárovi pohádala, extrémisti tlieskali

Za odchod Kollára hlasovalo päť poslancov.

Boris Kollár
Komentár Zuzany Kepplovej

Malý odboj sa ráta

Boris Kollár sa prvýkrát v živote ocitol v prostredí, kde si to nevybaví.

Zuzana Kepplová

Neprehliadnite tiež