Vojna o Falklandy

V najhoršom možnom politickom, ekonomickom a sociálnom stave si včera v Argentíne pripomenuli 20. výročie vojny o Falklandy alebo po španielsky Malvíny. Pokusy o vojenské dobrodružstvo, ktoré mali zatieniť všeobecný spoločenský svrab spôsobený vtedajšou .


Argentínski vojaci čítajú na obsadenom území Falklandských ostrovov bulvárny denník Crónica. Ten Veľkú Britániu upozorňuje na „riziko“ útoku proti argentínskym jednotkám. FOTO - ARCHÍV



V najhoršom možnom politickom, ekonomickom a sociálnom stave si včera v Argentíne pripomenuli 20. výročie vojny o Falklandy alebo po španielsky Malvíny. Pokusy o vojenské dobrodružstvo, ktoré mali zatieniť všeobecný spoločenský svrab spôsobený vtedajšou vojenskou diktatúrou v Buenos Aires, zahnali krajinu 2. apríla 1982 do konfliktu, ktorý si vyžiadal životy 712 argentínskych a 255 britských vojakov.

Chladné a takmer bezcenné Falklandské ostrovy zaklinené v južnom Atlantiku boli odjakživa súčasťou argentínskej národnej hrdosti. Už v základných školách sa deti učia kľúčovú frázu „Las Malvinas argentinas“, čo sa dá voľne preložiť ako „Malvíny patria do Argentíny“. Dôvod? Hoci sa počtom obyvateľov - 2400 - vyrovnajú väčšej slovenskej dedine, nachádzajú sa iba 480 kilometrov od argentínskych brehov. To bol dôvod, prečo Buenos Aires po Falklandoch odjakživa poškuľovalo.

Polemizovať o tom, kto má historické právo vládnuť zapadnutému súostroviu, sa dá celé hodiny. Nevedia to ani historici. Tí argentínski vravia, že ostrovy objavili v roku 1522 španielski moreplavci. Britskí zase tvrdia, že na ne v roku 1592 narazil anglický moreplavec John Davis. Kolonizovali ich Španieli aj Francúzi, ale zostali tam Briti, ktorým nepriaznivé podmienky neprekážali.

Národnú hrdosť chcel Leopoledo Galtieri - šéf vojenskej diktatúry v Buenos Aires - využiť na zalátanie všeobecnej politickej a ekonomickej krízy, ktorú začiatkom 80. rokov Argentína prežívala. Práve slovami „Malvíny patria do Argentíny“ generál Galtieri z obrazovky 2. apríla 1982 oznámil, že špeciálne jednotky obsadili Falklandské ostrovy. V tom momente inak s vládou nespokojní Argentínčania vyrazili do ulíc, aby oslávili víťazstvo.

Galtieri sa mylne spoliehal na to, že Briti na obsadenie vôbec nezareagujú. Británia na čele s premiérkou Margaret Thatcherovou síce tiež prežívala ekonomickú krízu, no Falklandy v žiadnom prípade nechcela stratiť. Aj v Londýne išlo o národnú hrdosť. Thatcherová získala podporu Spojených štátov, s čím sa v Buenos Aires už vonkoncom nepočítalo, keďže Argentína v tom čase spolu s USA naplno „futrovala“ pravicových povstalcov v občianskej vojne v Nikarague. „Železná lady“ teda nezhrdzavela, ako to veľkolepo tvrdila vojenská junta v Argentíne. Už 3. apríla 1982 získala britská premiérka podporu parlamentu, ktorý prvýkrát od vypuknutia II. svetovej vojny opäť vyhlasoval vojnu. O 74 dní Briti argentínske jednotky zahnali.

Historici sa dnes zhodujú, že Galtieriho motívom bolo zastavenie všeobecného úpadku. Chcel sa zapísať do učebníc ako protagonista vlasteneckej veci. Výsledok bol opačný. Meno diktátora sa už nespomína, naopak, Thatcherová o rok neskôr vyhrala voľby. Vojenská junta v Buenos Aires padla a Galtieri sa odvtedy na verejnosti neukázal. Preto sa hovorí, že súčasná argentínska demokracia je priamou dcérou vojenskej porážky na Falklandských ostrovoch.

Ďalším dôsledkom je však to, že od vojny v južnom Atlantiku prestali byť pre Washington čitateľní všetci diktátori Južnej Ameriky s výnimkou čilského generála Augusta Pinocheta. Práve vzťah Británia - Čile totiž zostáva jednou z neobjasnených kapitol vojny. Iba minulý týždeň sa jeden z členov bývalej vojenskej junty v Čile priznal, že Londýn so Santiagom počas vojny o Falklandy intenzívne spolupracoval. Čiľania za odmenu v Británii nakúpili lacnejšie stíhačky. Objem bol zrejme dosť veľký na to, aby sa generál Pinochet v marci 2000 bez „návštevy“ Španielska, ktoré žiadalo o jeho vydanie za porušovanie ľudských práv, vrátil do vlasti.

Čo sa zmenilo na Falklandoch? Obyvatelia súostrovia - tzv. kelpers - získali v roku 1986 autonómiu a na rybárskom priemysle sa im podarilo vybudovať trikrát vyššiu životnú úroveň ako v materskej Veľkej Británii.

A aké sú dnes vzťahy medzi Argentínou a Veľkou Britániou? Obe krajiny 14. júla 1999 podpísali dohodu, podľa ktorej potrebuje Argentínčan na vstup na ostrovy iba pas bez víz. Háčik je v tom, že v argentínskej ústave je zakotvený voľný pohyb po „juhoatlantických ostrovoch“ bez pasu. Možno aj preto sa na včerajšej spomienkovej slávnosti na vojnu súčasný argentínsky prezident Eduardo Duhalde vrátil k národnej hrdosti a zdôraznil, že „Malvíny budú aj tak raz patriť do Argentíny“. Na rozdiel od Galtieriho však dodal, že Falklandy nezíska vojenskou, ale diplomatickou cestou.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  2. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  3. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  4. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  5. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  6. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  9. Investment Advisory Guide for Slovakia
  10. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  1. Regionálne servisné centrum PwC
  2. Napredujeme vďaka zmenám
  3. Bezkonkurenčná rozmanitosť
  4. Rozvíjajte svoj potenciál s nami
  5. Staň sa súčasťou sveta pohybu
  6. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  7. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  8. Vypestujte si chutné a voňavé bylinky
  9. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  10. Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 27 083
  2. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 25 765
  3. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 24 190
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 19 542
  5. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 11 882
  6. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 10 228
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 084
  8. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 3 852
  9. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 3 648
  10. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 3 480

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.
Autorská strana Beaty Balogovej

Hovorme ešte o vražde, nie o Ficovej mediálnej tyranii

Odomykáme text, za ktorý šéfredaktorka SME získala nomináciu na prestížnu novinársku cenu.

Robert Fico.
Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež