SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky

Karlov most

Praha magická. Prečo ľudia tak radi chodia do tohto mesta? Určite aj preto, že sú tam krásne miesta s jedinečnou atmosférou. Spojnica ponad pokojnou hladinou Vltavy je pre mnohých miestom najmagickejším. Karlov most so sochami svätcov, stánkarmi predávajú

cimi nemožné, džezovou kapelou, čajkami chytajúcimi v letku suché pečivo a turistami s natiahnutými hlavami. Medzi nimi sa predierajú aj Pražania. Ak mal v minulosti most nejakých nepriateľov, tak to boli prírodné živly a vojaci. Od jednej z najhorších povodní, ktorá zrútila most, uplynulo práve 570 rokov. Kronikárske správy informujú, že voda vtedy pretrhla most na troch miestach a ťažko poškodila päť pilierov.

Vltava v minulosti nebola krotkým tokom. Povodne most opakovane ohrozovali - už počas stavby v roku 1367 zničila veľká voda pilier rozostavaného diela. Ako to na stredovekej Vltave vyzeralo, opísal František Pražský vo svojej kronike, kde píše o zničení predchodcu Karlovho mosta - Juditinom.

„I v pražskom meste vody široko ďaleko rozliate preveľmi zničili v pivniciach rôzne nápoje, pripravené k potrebe ľudí, a spôsobili mnoho škôd… A pretože táto povodeň nastala nečakane a náhle, bolo vidieť plávať domy s ľuďmi a nemluvňatá v kolíske, ktorým matky, nesmierne nešťastné, nemohli pomôcť. Bolo tiež vidieť, ako sú odnášané rozličné domáce zvieratá a rôzne náradia. Tu až ľudia pochopili, aké veľké dobro stratili, lebo keď sa stratí nevyhnutná vec, až tu sa pozná jej cena. Akoby spadla koruna kráľovstva, keď sa zrútil onen známy most, a nastali veľké ťažkosti a nebezpečenstvo pri prevážaní a zármutok chudákov nemajúcich na prevoz.“

Skryť Vypnúť reklamu

Základný kameň mosta položil v roku 1357 Karol IV. a na jeho stavbu vybral najlepších z najlepších. Vystavali ho z pieskovcových kvádrov a mal 16 oblúkov. O tom, akú dôležitosť tejto stavbe pripisovali, svedčí, že staromestská obec založila zvláštny Úrad mostu pražského, ktorý pracoval až do konca 18. storočia. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia získal postupne osobitú podobu so súvislou alejou sôch, ktorých je 28.

V starých rukopisoch sa o moste dlhom 520 metrov a širokom 10 píše ako „vzácnom a vysoko prospešnom klenote Prahy“. Veľmi dlho bol jediným v celom meste, až do polovice 19. storočia.

Meno Karlov nesie podľa niektorých zdrojov vďaka Karlovi Havlíčkovi Borovskému od roku 1848, iné letopisy uvádzajú, že sa tak volá až od roku 1870.

Skryť Vypnúť reklamu

K stavbe sa viaže ešte jedna pôvabná legenda - milovníci filmu Noc na Karlštejne ju iste poznajú. Do malty vraj miešali surové vajcia a víno, aby bol most pevný a odolný. A pretože v Prahe toľko vajec nebolo, kráľ Karol IV. nariadil pozvážať ich zo všetkých českých miest. Hanbu utrpeli obyvatelia Velvarov, ktorí namiesto surových vajec poslali uvarené natvrdo. Ľudia z Unhoště zasa poslali s vajciami aj tvaroh a ‚syrečky‘, aby sa krehké škrupiny po ceste nerozbili.

Hneď po dokončení sa stal most dopravnou tepnou. Obchodovalo sa tu, prechádzali tam korunovačné a iné slávnostné či smútočné sprievody, organizovali sa tu rytierske turnaje. Technický pokrok mu pomohol pri opravách po povodniach, ale aj uškodil. Najprv tadiaľ v 19. storočí prevážali nové železničné vagóny, potom po ňom bezohľadne viedli ťažkú mestskú dopravu, najprv konskú železnicu a potom celé desaťročie aj električky.

Skryť Vypnúť reklamu

Najväčšou pohromou boli pre most povodne. Tá najhoršia prišla v roku 1890. Voda vtedy veľmi rýchlo stúpla a obrovská hŕba naplaveného dreva ako baranidlo roztĺkla dva piliere pričom sa zrútili tri oblúky. S piatym pilierom od staromestskej strany sa zrútili do rieky aj dve najcennejšie súsošia, svätého Ignáca z Loyoly a svätého Františka Xaverského od F. M. Brokoffa.

Most zažil aj ľúte boje. Prehnali sa po ňom husitské vojská, švédska delostreľba na záver tridsaťročnej vojny v roku 1648 spôsobila nenahraditeľné škody na gotickej sochárskej výzdobe mostného priečelia Staromestskej veže. Barikáda tam vyrástla aj v posledných dňoch II. svetovej vojny.

Dnes už mostu nebezpečenstvo na regulovanej Vltave nehrozí a nič nenasvedčuje, že by sa tam malo v dohľadnom čase bojovať či naháňať (výnimkou bolo natáčanie amerického filmu Mission Impossible s Tomom Cruisom). Napätie vzbudzuje len plánovaná rekonštrukcia. Na jej spôsobe sa zatiaľ mesto a odborníci nedohodli.

Skryť Vypnúť reklamu

Zatiaľ teda stále platí to, čo napísal František Langer v rozprávkovej knihe Pražské legendy - „každé zo šiestich storočí pridalo mostu nejakú krásu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  5. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 742
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 498
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 455
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 375
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 291
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 828
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 138
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 770
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 744
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 638
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.
Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.

Neprehliadnite tiež