SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

CIA

Kto by nepoznal skratku CIA, americkej špionážnej agentúry, ktorá vysiela agentov do všetkých končín sveta. Nápad vytvoriť takúto inštitúciu vznikol po japonskom útoku na Pearl Harbor v roku 1941. Dalo sa mu vraj zabrániť, nikto si však informácie neposkl


William J. Donovan.

adal. Preto vznikla špecializovaná agentúra. Tú neskôr nahradila Ústredná spravodajská služba. Oficiálne vznikla CIA pred 55 rokmi, presne 18. septembra 1947.

Jej vznik mal logický začiatok. Súvisel so zásadným vstupom Spojených štátov do svetovej politiky. Amerika mala ale špiónov vždy.

Už v čase, keď ešte ani USA poriadne nejestvovali. Vyznávačom tajných služieb bol slávny generál George Washington! Potreboval vedieť, čo zamýšľajú Briti, od ktorých sa Amerika chcela oslobodiť. Lenže získať špióna v tých časoch nebolo jednoduché. A tak sa prví agenti tajnej služby Georgea Washingtona stávali najmä z ľudí, ktorých poznal osobne. Neskôr potreboval agentov čoraz viac, a tak strácal o nich prehľad. Tak sa postupne vytvárali základy budúcej masívnej tajnej služby.

Tá sa spočiatku nijako nedelila: nebolo teda ani dvoch základných zložiek – domácej a zahraničnej. Až neskôr sa FBI začala zameriavať na bezpečnosť vnútri Spojených štátov a CIA pripadlo robiť tú istú úlohu, ale za hranicami Ameriky.

CIA (Ústredná spravodajská služba) začala vznikať po útoku Japoncov na Pearl Harbor v roku 1941. Jej predchodcom bol Úrad strategických služieb (OSS). Ten vznikol rok po japonskom útoku. Už vtedy sa hľadali ľudia ovládajúci cudzie jazyky. Vítaní boli najmä záujemcovia ovládajúci japončinu. Prvá várka agentov pochádzala zo západného pobrežia Ameriky, najmä z Kalifornie, kde žila silná komunita japonských Američanov.

So vstupom Ameriky do druhej svetovej vojny význam OSS ešte stúpol. Práve počas vojny sa agenti učili operovať v cudzom prostredí. Príklad si brali najmä od britských agentov, ktorí sa v tomto remesle vyznali niekoľkonásobne lepšie.

Prvým šéfom OSS bol generálmajor William J. Donovan. Teda vojak z povolania, čo nebola náhoda. Tak OSS, ako aj neskoršia CIA vznikli v podstate vnútri vojenskej špionáže. Až neskôr sa z nej stala agentúra civilná. Trvalo totiž dosť dlho, kým vojaci začali veriť civilistom.

Ale keďže nemali dostatok vlastných kádrov, museli sa ešte viac obzerať práve po ľuďoch z civilu. A zasa išlo okrem fyzických a psychických predpokladov najmä o znalosť cudzích jazykov.

Po skončení vojny si možno niektorí mysleli, že tajné služby už nebude treba. Veľmi rýchlo sa ukázal opak. Práve v tomto období našla CIA svojho dlhoročného nepriateľa číslo jeden: komunizmus.

V roku 1947, keď CIA oficiálne vznikala, už bolo zrejmé, že vývoj pôjde iným smerom. Začalo sa ťažké obdobie studenej vojny. A v ňom sa odohrávala jedna z najťažších bitiek v dejinách tajných služieb. Kým sovietska KGB svoje nezdary nikdy nezverejňovala, inak tomu bolo v Amerike. Ak sa niečo nepodarilo, na zodpovednosť brali CIA. Či išlo o atentáty na Fidela Castra, o odstránenie ľavicového režimu v Guatemale, či v Čile.

Po konci studenej vojny sa opäť zdalo, že CIA končí. Odborníci už vtedy upozorňovali, že agentúra potrebuje nový Pearl Harbor, aby našla znovu svoj zmysel. Ten prišiel s minuloročným 11. septembrom.

Ani teraz nenechali americké médiá CIA na pokoji. Vraj mala útokom zabrániť. Pritom tajné služby nemôžu niesť za hroznú udalosť plnú zodpovednosť. Tomuto druhu útoku sa zabrániť vlastne nedalo.

CIA si však z tragédie vzala ponaučenie: pochopila, že aj tá najlepšia technológia nemôže nahradiť klasického agenta. Muža či ženu priamo v teréne. Agentov, ktorí sú výborne pripravení a ovládajú jazyk. Preto FBI a CIA verbujú teraz najmä agentov ovládajúcich arabčinu.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 770
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 629
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 856
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 351
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 862
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 143
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 737
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 391
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 309
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 5 205
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Monika Jankovská odchádza z výsluchu na NAKA v Nitre.

Bývalá štátna tajomníčka začala spolupracovať s vyšetrovateľmi koncom októbra.

1 h
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 233-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 894 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

15 h

Poukazovanie na akúsi „kritickú infraštruktúru“ je kastovou verziou rakúsko-uhorského dedičstva.

20. jan

Neprehliadnite tiež