Mediálny monopol bol pre Sovietov základným nástrojom ovládania más. Dnes má Rusko zákonom zaručenú slobodu médií, ktorú sa z času na čas novodobí vládcovia pokúšajú obmedziť. Posledným pokusom je návrh zákona o zákaze spravodajstva o udalostiach spojených s protiteroristickými akciami v Rusku. Veža Ostankino, tak ako nostalgia za istotou stále rovnakých pohodlných a neiritujúcich televíznych správ starého režimu, starne pomaly. Dielo architekta Nicolaia V. Nikitina otvorili pred 35 rokmi - 5. novembra 1967.
Koncom augusta pred dvoma rokmi začalo v ruskom Ostankine horieť. Požiar postupne odpojil z vysielania jedenásť z dvanástich televíznych staníc. V éteri sa rozhostilo ticho. Jedna z najvyšších veží Európy dymila ako gigantická fakľa. Úrady nariadili evakuáciu v kilometrovom okruhu. Troch ľudí, ktorým plamene odrezali únikovú cestu, už nezachránili.
Televízne obrazovky v moskovských domácnostiach ukazovali len zrnenie. Skolabovala aj väčšina miestne spravovaných webových stránok.
Počas neskorého popoludnia v deň požiaru sa obvyklé ticho pod vežou zmenilo na hluk zábavného parku. Atmosféra pripomínala víkend osláv Dňa nezávislosti vo Washingtone D. C., spomína si na deň požiaru moskovský novinár Vasilij Strelnikov. Rodinky si prestreli na piknik, deti sa bláznili, púšťali draky a autá nemali kde parkovať. Ľudia z odľahlých častí moskovskej oblasti, vyzbrojení teleskopmi a ďalekohľadmi, sa hrnuli do centra, len aby mohli zazrieť horiacu vežu.
„Pohľad na horiacu vežu bol desivý. Počas 25 rokov, čo žijem v Moskve, som si často našiel pár minút a s bázňou som čumel na tú vec. Nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že budem na vežu hľadieť, ako nemohúco horí. Teraz vidím neživý, vyhorený gigant. Čo sa s ním stane, ak sa nezrúti, nikto nevie,“ napísal Strelnikov.
Na chodníkoch okamžite vyrástli kiosky, pred ktorými sa do hlbokej noci tvorili dlhé rady na vodku, pivo a cigarety. Vrecká si nabalili aj predajcovia satelitného vybavenia. Kanál satelitného vysielania NTV-Plus dostal za jediný deň, nasledujúci po požiari, 7-tisíc žiadostí o inštaláciu zapojenie. Oheň vo veži ukázal masovú závislosť Moskovčanov od obrazovky.
„Veža bude stopercentne opravená a vysielanie bude stopercentne obnovené,“ vyhlásil vtedajší minister pre médiá Michail Lesin. Verejnosť sa ale s bombastickým vyhlásením ministra neuspokojila. Upokojil ich až prezident Putin, ktorý dal rekonštrukčným tímom a televíznym staniciam jasný príkaz: Vysielanie pre 12 miliónov Moskovčanov sa musí obnoviť do týždňa.
Okamžite po uhasení požiaru sa do veže vybrali odborníci, aby preverili poškodené poschodia. K verejnosti prenikali len navzájom si odporujúce správy. Jediné, na čom sa v prvých hodinách dokázali zhodnúť, bolo, že 540-metrová veža ťažká 55-tisíc ton sa po požiari zľahka naklonila nad centrum Moskvy.
Kým technici horúčkovito pracovali, aby splnili vôľu veľkého šéfa, po veži sa začali ponevierať ľudia od tajných služieb. Po Moskve sa pošuškávalo, že požiar poškodil dôležité zariadenia zberu informácií, ktoré mala v Ostankine tajná služba.
Oheň, ktorý pravdepodobne spôsobil skrat z preťaženia prenosového systému, nakoniec uhasili. Veža ostala stáť. Stále z nej možno pozorovať panorámu mohutnej Moskvy, mäkko ponorenú do smogu, či navštíviť reštauráciu zvanú Siedme nebo hneď pod vyhliadkovou plošinou.
Požiar vo veži Ostankino ostal len miestnou katastrofou. Veža už dávno nie je kľúčom k moci. Ruské mestá si stavajú vlastné televízne veže, darí sa satelitným kanálom. Kráľovstvu éteru už jeden požiar ani jeden vládca neublížia. Ostankino medzitým chradne a hrozí mu pád. V máji tohto roku dal preto štát vežu poistiť na 114 miliónov dolárov.
