V čase, keď bolo celosvetové židovské hnutie podriadené jedinej myšlienke - vytvoreniu židovského štátu v Palestíne - vznikla v rámci sionizmu potreba novej organizácie židovstva. Fóra, ktoré by sa stalo hovorcom židovských komunít roztrúsených po svete,
Edgar Bronfman, súčasný prezident WJC. FOTO - ARCHÍV
presadzovalo by ich jednotu a pomáhalo im v rozvoji. Dňa 14. augusta 1936 zástupcovia 32 krajín založili v Ženeve Svetový židovský kongres (WJC). Udalosti v Nemecku a celej Európe však strhli kongres so sebou. Prakticky od svojho založenia tri roky po nástupe Hitlera Svetový židovský kongres zachraňoval namiesto kultúrneho dedičtva a komunít holé životy.
Vzniku WJC predchádzalo založenie celej série regionálnych a medzinárodných židovských spolkov s rôznou politikou a náboženskou orientáciou v medziach judaizmu. Sionizmus už nemohol túto mnohosť hnutí zastrešovať, zvlášť preto, že začiatkom 30. rokov udalosti v Palestíne pohltili celé sionistické úsilie. Okrem európskych odporcov sa muselo toto hnutie vyrovnať už aj s rastúcim arabským nacionalizmom. Kongres svojím charakterom predstavoval oveľa širšie hnutie. So sionizmom zostal spätý - a to aj keď sa cieľ sionistov naplnil a štát Izrael získal medzinárodné uznanie.
Zakladateľ a prvý predseda WJC Stephen Wise, pôvodom z Budapešti, bol prominentným predstaviteľom amerického židovstva, zakladateľom Amerického židovského kongresu a blízkym poradcom prezidenta Theodora Roosevelta. V období od hospodárskej krízy až do vstupu USA do druhej svetovej vojny upozorňoval Washington na nebezpečenstvo, ktorému sú vystavení európski Židia. Kongres počas vojny pomáhal európskym Židom v úteku pred nacizmom. V 1942 varoval svet pred nacistickým tzv. konečným riešením židovskej otázky.
Bezprostredne po vojne boli diplomati z radov kongresu prítomní v zákulisí, keď sa písali mierové zmluvy, keď išlo o prenasledovanie a potrestanie nacistických zločincov a určenie formy odškodného zo strany Nemecka obetiam holokaustu. Jeden z lídrov WJC Nahum Goldmann stál pri zrode historickej dohody medzi medzi Nemeckom a Izraelom, podpísanej v roku 1952.
Židovský kongres vždy chápal silu diplomacie. Keďže bol nezávislou organizáciou a oficiálne nebol spätý s Izraelom, mohol sa angažovať aj v štátoch, kde mali izraelskí diplomati znemožnený prístup. Vďaka tomu mal možnosť udržiavať kontakt napríklad so sefardskými židovskými komunitami v arabských štátoch a pomáhať im v emigrácii do Izraela v čase izraelsko-arabských vojen. Veľakrát zohral úlohu predvoja, ktorý pripravoval pôdu pre budúce vzťahy s izraelskou diplomaciou.
Aktívny ostal aj v krajinách bývalého sovietskeho komunistického bloku, ktoré zrušili diplomatické styky s Izraelom. V 80. rokoch pomáhal Židom emigrovať zo Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade a páde komunizmu stál pri nadviazaní diplomatických vzťahov týchto štátov s Izraelom a pomáhal miestnym komunitám v zápase za reštitúciu židovského majetku. Prítomný bol aj na rokovaniach, ktoré pripravili cestu obnoveniu diplomatických vzťahov medzi Vatikánom a Izraelom v roku 1993.
Dnes je WJC medzinárodnou federáciou, ktorá združuje židovské organizácie a komunity 120 štátov. Jeho hlavné sídlo je od roku 1983 v New Yorku, európska centrála je v Paríži.
Okrem hlavného cieľa - uchovania kultúrneho a náboženského dedičstva židovských komunít v rôznych častiach sveta, ešte aj dnes v činnosti WJC doznievajú následky druhej svetovej vojny. Angažuje sa proti popierateľom holokaustu, protestoval napríklad proti prítomnosti Rádu karmelitiek v Osvienčime a upozorňoval na nacistickú minulosti Kurta Waldheima, bývalého rakúskeho kancelára.
Kongres bol prvý, kto verejne položil otázku, čo sa stalo s kontami, na ktoré si židovské rodiny pred druhou svetovou vojnou uložili peniaze. Aj jeho zásluhou napokon Švajčiarsko priznalo existenciu tzv. spiacich kont a začalo vyplácať odškodné. Nedoriešeným dedičstvom vojny a jednou káuz, v ktorých sa WJC dnes angažuje, sú stále ulúpené židovské majetky a umelecké diela, ktoré sa ocitli vo vlastníctve rôznych svetových múzeí.
