SME
Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky

Parksová Rosa

Amerika - vysnívaná krajina slobody. Ešte v polovici minulého storočia to však neplatilo pre všetkých. Čierni a bieli žili oddelene. Začiatkom 50. rokov sa nespokojnosť Afroameričanov stupňovala a prerástla do hnutia za občianske práva. Na jeho čele ...


Rosa Parksová v autobuse po tom, ako Najvyšší súd USA rozhodol, že rasová segregácia v mestskej doprave je protiústavná. FOTO- ARCHÍV



Amerika - vysnívaná krajina slobody. Ešte v polovici minulého storočia to však neplatilo pre všetkých. Čierni a bieli žili oddelene. Začiatkom 50. rokov sa nespokojnosť Afroameričanov stupňovala a prerástla do hnutia za občianske práva. Na jeho čele stál mladý pastor Martin Luther King. Jednou z veľkých hrdiniek bola aj Rosa Parksová. Jej občiansky protest viedol k rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA. Pred 45 rokmi - 13. novembra 1956 - súd vyriekol, že rasová segregácia v autobusoch je protiústavná. Diskriminácia sa však ani zďaleka neskončila. Bol to len začiatok.

Spojené štáty mali byť podľa ústavy krajinou rovnakých šancí a príležitostí pre všetkých občanov, bez ohľadu na rasu. Zaručiť to mal 14. a 15. ústavný dodatok. Prijali ich v roku 1868 a 1869. Trvalo však dlhých sto rokov, kým sa tak stalo aj v skutočnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Základom segregácie bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 1896 vo veci Plessy verzus Fergusson. Súd vtedy rozhodol, že občania USA sú si rovní, to však neznamená, že musia žiť v jednej spoločnosti. Výrok „oddelení, ale sebe rovní“, umožnil miestnym samosprávam oddeliť bielych od čiernych. Černosi tak najmä na juhu nemohli vôbec vstúpiť na niektoré verejné priestranstvá, do reštaurácií, autobusov. Školy boli striktne oddelené.

Prvý zlom nastal v roku 1954. Najvyšší súd vtedy v prípade Brown verzus školská správa mesta Topeco označil segregáciu na školách za protiústavnú. Juh sa však vzoprel. Jednotlivé štáty hľadali najrôznejšie spôsoby, ako sa súdnemu rozhodnutiu vyhnúť. Na papieri rasová segregácia neexistovala, v skutočnosti bola spoločnosť naďalej čierno-biela.

Skryť Vypnúť reklamu

V takejto situácii išla 1. decembra 1955 domov z práce krajčírka Rosa Parksová. Po dlhom pracovnom dni bola unavená. V autobuse sa preto rozhodla, že neuvoľní miesto bielemu mužovi. Nebolo za tým len vyčerpanie zo šitia. Mala už dosť ponižovania a diskriminácie. „To, ako s nami zaobchádzali, jednoducho nebolo správne a bola som z toho unavená,“ napísala Parksová v autobiografickej knihe. Polícia ju okamžite zatkla. Rosu Parksovú potrestali. Bol to však silný symbol pre Afroameričanov - vzniklo obrovské hnutie proti rasovej diskriminácii.

Cesta autobusom nebola pred jej činom pre černochov vôbec jednoduchá. Najskôr museli zaplatiť za lístok šoférovi, potom museli opäť vystúpiť a nastúpiť zadnými dverami. Niekedy preto šofér odišiel aj bez čiernych cestujúcich, ktorí už zaplatili. Ak bola biela časť autobusu plná a nastúpil ďalší beloch, černoch sa vo svojej časti vozidla musel postaviť a uvoľniť miesto.

Skryť Vypnúť reklamu

Miestne černošské komunity v alabamskom Montgomery sa odvážili ako prvé vyhlásiť „bojkot autobusov“. Trval viac ako rok. Počas neho sa na čelo Afroameričanov postavil Martin Luther King. Spor, ktorý sa mohol od začiatku zvrhnúť na krvavý boj, dokázal zvládnuť a hnev udržať v medziach nenásilného hnutia. „Musíme používať zbrane lásky,“ povedal mladý - len 26-ročný pastor ovplyvnený Gándhím.

Bojkot autobusov vyvolal nezvyčajnú solidaritu. Černosi sa namiesto autobusmi vozili do práce navzájom autami, chodili stopom alebo jednoducho pešo.

Prípad Rosy Parksovej sa dostal až pred Najvyšší súd. Ten koncom roka 1956 rozhodol, že formulka „oddelení, ale sebe rovní“, už nemôže byť považovaná za správny výklad zákona. Rosa Parksová tak vybojovala pre černochov miesta v autobusoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Jej bratia však museli ešte vybojovať množstvo bitiek. Trvalo ďalších desať rokov, kým sa čierni skutočne stali rovnoprávnymi. Mohli začať voliť, chodiť do škôl a univerzít. Vstúpili do politiky.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  2. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  4. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  5. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  6. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  7. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  9. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  10. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  1. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  2. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  3. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  4. Nechceli ich pustiť na pozemok
  5. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  6. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  7. V Poprade pribudnú byty, Barbora už rastie
  8. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  9. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  10. Štart sezóny F1 je za dverami
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 28 466
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 26 804
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 21 237
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 16 712
  5. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 15 324
  6. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 317
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 669
  8. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 984
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 693
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 857
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minúta po minúte: Kollára budú odvolávať, návrh podal on sám

Sme rodina avizuje, že v prípade odvolania Kollára odíde z vlády.

Predseda Národnej rady Boris Kollár.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kollárovi prešlo všetko, nechápe prečo by nemal aj plagiát

Koná ako najhoršia politická sorta.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
PÍŠE PATRIK MÁJOVSKÝ

Manipulátor, plagiátor a kardiológ

Kollár si odkopíroval aj reči o rodine a srdci.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár počas brífingu ohľadom svojej diplomovej práce.

Koronavírus: Ochorením Covid-19 údajne trpí aj Bolsonaro (minúta po minúte)

V pondelok otestovali na Slovensku 873 vzoriek, dve s pozitívnym výsledkom.

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro od začiatku ochorenie Covid-19 zľahčoval.
Cynická obluda

Krajčího dvojitá galiba

Fanatizmus a proputinovská užitočná idiocia sú ako sopel a kašeľ - takmer vždy sa u nositeľa vyskytujú zároveň.

Neprehliadnite tiež