Chrám Krista Spasiteľa

Mohutná štvorhranná stavba z bieleho mramoru bola jednou z dominánt Moskvy. Zmienku o nej možno nájsť v románe Borisa Pasternaka Doktor Živago - hlavná postava sa po vojnových útrapách vracia do Moskvy a prvým pozdravom milého mesta sú zlaté kupoly Chrámu


FOTO - ARCHÍV



Krista Spasiteľa. „Je to jedovatý hríb na tvári Moskvy,“ písala o ňom sovietska tlač. Kostol na pamiatku víťazstva nad Napoleonom stavali a zdobili viac než 40 rokov, aby ho Stalin zničil za jediný deň - 5. decembra 1931.

Na počiatku bol dekrét imperátora Alexandra I. z 25. decembra 1812. V tento deň opustila Rusko noha posledného zo 600-tisíc vojakov dobyvačnej Napoleonovej armády. Chrám mal byť vyjadrením „vďaky zázračnej Prozreteľnosti, ktorá zachránila Rusko“. Išlo o veľkolepý, dlho a dôkladne zvažovaný projekt. Miesto na brehu rieky Moskvy vybral osobne cár Mikuláš I. Základný kameň položili v roku 1839, hlavná kupola bola hotová o desať rokov neskôr. Dielo architekta K. A. Tona zvnútra skrášili uznávaní umelci tej doby, členovia ruskej akadémie umení. Unikátne fresky maľovali dvanásť rokov. Boli na nich zobrazení svätí ochrancovia Rusi, vodcovia, ktorí upevňovali a šírili kresťanstvo, a hrdinovia, ktorí zomreli za slobodu a integritu štátu.

Chrám vysvätili v máji 1883. Ešte i dnes sa ozývajú hlasy, že veľkolepá neobyzantská budova s krížovým pôdorysom je skôr gýčom než architektonickým skvostom. Osud, ktorý ju po necelom polstoročí od vysvätenia postihol, však posunul problém do celkom inej roviny.

Po boľševickom prevrate usporiadali noví vládcovia trestnú výpravu proti pravoslávnej cirkvi. Mnohé kostoly zrušili a urobili v nich sklady, knižnice a múzeá. Máloktorý však hneď zbúrali. Chrám Krista Spasiteľa bol skúšobným kameňom. Stál na strategickom mieste a vyčnieval svojimi blýskavými strechami predsa len až príliš drzo. Stalina to inšpirovalo. Rozhodol sa na tomto mieste postaviť Palác sovietov. Grandiózna stavba vysoká 400 metrov mala byť najvyššia na svete - o osem metrov vyššia než Empire State Building. Vojvodiť jej mala 100-metrová socha Lenina - väčšia než Socha slobody. A červené reflektory v obrovských Leninových očiach by ukazovali proletárom cestu vpred, do krajšej budúcnosti…

Presne na poludnie 5. decembra 1931 sa namiesto hlaholu zvonov ozvala mohutná detonácia. Pýchu pravoslávnej cirkvi zničili zvnútra náložou. Ikonostas posiaty drahokamami daroval jeden zo sovietskych predákov Mikojan v 30. rokoch manželke amerického prezidenta Eleanor Rooseveltovej a tá ho odovzdala Vatikánu. Až v 90. rokoch sa zistilo, kam zmizli mramorové platne s menami padlých vo vojne s Napoleonom - urobili z nich nové schody do Treťjakovskej galérie.

Stalinov šialený plán nakoniec zostal na polceste. Ukázalo sa, že podložie riečneho brehu je príliš nepevné na to, aby udržalo takú mohutnú stavbu. Potom vypukla druhá svetová vojna a Stalin už mal až do smrti iné starosti. Moskovčanom zostala na pamiatku obrovská prázdna diera.

Zmenil to až Nikita Chruščov. Miesto sovietskej Empire State Building nechal na mieste Chrámu Krista Spasiteľa postaviť najväčší vyhrievaný bazén pod šírym nebom v ZSSR. Fungoval až do roku 1993.

Po páde komunizmu v Rusku sa začali učebnice dejepisu písať odznova. Nastala éra horúčkovitej obnovy koreňov a tradícií ruského národa. Obnova Chrámu Krista Spasiteľa bola súčasťou novej veľkoruskej politiky, ktorú viedol Boris Jeľcin a starosta Moskvy Jurij Lužkov. Chrám postavili za jediný rok znova a v pôvodnej podobe - i napriek kritickým hlasom, že schudobnené Rusko potrebuje peniaze na úplne iné veci. „Namiesto stavby pamätníka zničenia viery… podpísali dokument vyhlasujúci obnovu toho, čo nemožno obnoviť,“ napísala Nezavisimaja gazeta.

Nový Chrám Krista Spasiteľa stál údajne takmer 500 miliónov amerických dolárov. Z veľkej väčšiny malo ísť o dary veriacich a sponzorov, i zahraničných - napríklad argentínsky prezident Carlos Menem, doma väznený pre podozrenie z nelegálneho obchodu so zbraňami, prispel sumou 50-tisíc dolárov.

Stavbu dokončili v roku 1997 a vysvätili vlani. Hlasy, podľa ktorých išlo o veľkú práčku peňazí, medzičasom utíchli. Je však nad slnko jasné, že dnešné Rusko nie je Ruskom cára Alexandra I. a vďačných modlitieb za spásu národa. „Na tomto kostole nie je nič pôsobivé - nemá dušu,“ povedala v ankete anglojazyčného Russian Journal devätnásťročná Moskovčanka Kaťa.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  7. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 12 313
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 9 553
  3. Najkrajšie americké národné parky 9 191
  4. Vizuálny smog je problém 3 251
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 2 970
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 895
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 368
  8. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 2 124
  9. Keď Slováci krotia morský vietor 2 061
  10. Križovatka si vyžiada rozsiahlu odstávku teplej úžitkovej vody 1 341

Hlavné správy zo Sme.sk

DNES PÍŠE MATIA LENICKÁ

Nedráždite bieleho muža

Vyrúbali mu višňový sad.

PLUS

Ľahšie je prestať brať drogy ako normálne začať žiť

V rodnom Šamoríne sa ho báli. Dnes prednáša väzňom.

Neprehliadnite tiež