Tragédia posádky Apollo 1

V máji 1961 prezident USA John Fitzgerald Kennedy smelo vyhlásil, že do konca desaťročia pristanú Američania na Mesiaci. Preteky s časom i s konkurentmi zo Sovietskeho zväzu nakoniec Spojené štáty vyhrali a kozmonauti z Apolla 11, ktorí sa ako prví prechá


FOTO – ARCHÍV



dzali v júli 1969 po Mesiaci, sa zapísali nezmazateľne do histórie. Celý projekt Apollo však mohol skončiť už pred 35 rokmi. Posádka Apolla 1 tragicky zahynula 27. januára 1967 v kabíne pri rutinnej kontrolnej procedúre.

Lety do vesmíru boli v období studenej vojny nielen súťažou dvoch veľmocí, teda USA a Sovietskeho zväzu, ale hlavne finančne veľmi náročnou činnosťou a veľkým biznisom, ktorým sú nakoniec až dodnes.

Smrťou Virgila „Gusa“ Grissoma, Edwarda Whitea a Rogera Chaffeeho pred tridsiatimi piatimi rokmi logicky vyústili problémy, ktoré sa okolo projektu Apollo nahromadili. Nech už to boli pochybnosti o čistote prideľovania miliardových zákaziek americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý bol celým projektom poverený, alebo problémy s vývojom Apolla a spory o kvalitu odvedenej práce.

O prototypovej „kabíne smrti“ sa kozmonauti v zákulisí vyjadrovali veľmi hanlivo. „Je to pekný šrot,“ zhrnul vtedy ich názory Gus Grisson. V inkriminovaný deň mala posádka na myse Canaveral rozbehnúť simulovaný štartový odpočet so všetkými systémami v chode, bez toho, aby zapálili motory rakiet.

Po piatich hodinách testu, keď hneď na začiatku zlyhalo rádiové spojenie, začalo v kabíne horieť. Keď sa technici dostali dovnútra kabíny, boli už všetci traja členovia prvej misie Apolla mŕtvi. Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že sa zanedbalo mnoho možných nebezpečenstiev požiaru, vyšli najavo i rôzne spory v pozadí, čo ku katastrofe prispeli.

Smrť troch kozmonautov paradoxne prispela k tomu, že sa projekt Apollo, realizovaný od roku 1964, zásadne pohol dopredu. Na jeseň 1967 sa uskutočnila bezchybná premiéra rakety Saturn 5, počas Vianoc v roku 1968 kozmická loď Apollo 8 po prvý raz obletela Mesiac.

V júli 1969 Neil Armstrong a Edwin Aldrin, členovia posádky Apollo 11, už kráčali po Mesiaci. Pre kozmonauta s českými predkami Eugena Cernana, posledného človeka, ktorý zanechal stopu na povrchu Mesiaca, bolo pristátie na súputníkovi Zeme „pravdepodobne najväčším činom jednotlivca v modernej dobe, možno v celých dejinách ľudstva.“ Práve Cernan v decembri 1972 velil misii lode Apollo 17, ktorá zavŕšila kozmický program Apolla.

Smrť posádky prvého Apolla nebola zďaleka posledná. Za cestu ku hviezdam neskôr zaplatili životom aj ďalší dobyvatelia vesmíru – Američania i Sovieti. Hneď v apríli 1967 neprežil pristátie kozmickej lode Sojuz 1 Vladimir Komarov, ktorý sa tak stal prvým kozmonautom, ktorý zahynul vo vesmíre. Na konci júna 1971 sa zadusili v pristávacom module Sojuzu 11 kozmonauti Georgij Dobrovolskij, Vladislav Volkov a Viktor Pacajev. Podobný tragický osud mohol rok predtým, v apríli 1970, stretnúť i protagonistov letu Apollo 13, ktorý bol neskôr označený ako „najúspešnejší neúspech v histórii kozmonautiky“. Na lodi vybuchol palivový článok a prístroje v riadiacej kabíne sa „zbláznili.“ Osudové hlásenia kozmonauta Johna Swigerta – „Houston, máme tu problém“ – vtedy obletelo svet. Z cesty k Mesiacu nebolo nič, ale trojčlennej expedícii na čele s veliteľom Jamesom Lovellom sa nakoniec podarilo bezpečne pristáť na Zemi.

Menej šťastia mala 28. januára 1986 pri zatiaľ poslednej vesmírnej katastrofe sedemčlenná posádka amerického raketoplánu Challenger. Milióny ľudí v priamom prenose sledovali veľkolepý štartovací manéver najmodernejšieho dopravného prostriedku tej doby, aby potom po 74 sekundách nadšenia prišiel šok, keď Challenger z ničoho nič vybuchol a zmenil sa na množstvo väčších a menších kusov. Kozmonauti asi ešte tri minúty žili a bojovali o svoje životy, než všetkému urobil koniec pád zvyškov orbitálneho lietadla do oceánu.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rok 2019: Začína sa éra informačného osvietenstva
  2. Nový úver na trhu pomôže vášmu biznisu napredovať
  3. Jednoduchý návod, ako mať v roku 2019 viac peňazí
  4. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  5. Jedli ste už ružovú čokoládu?
  6. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom
  7. Dobrým anjelom aj vďaka pár klikom na Instagrame
  8. Odhadovaný výnos 7,5 % ročne
  9. Obrovské zľavy na skladové Volkswageny
  10. Iba dnes: Ročné predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 26 eur
  1. Functional spaces for creative dwellers
  2. Nový úver na trhu pomôže vášmu biznisu napredovať
  3. Jednoduchý návod, ako mať v roku 2019 viac peňazí
  4. Rok 2019: Začína sa éra informačného osvietenstva
  5. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  6. Pozvánka na udeľovanie ceny – ABF Slovakia Bakalár 2018
  7. Jedli ste už ružovú čokoládu?
  8. Deň otvorených dverí Stavebnej fakulty STU
  9. Hlas Schwarzeneggera v autokameře Mio MiVue J85 WiFi vás ochrání
  10. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom
  1. Obrovské zľavy na skladové Volkswageny 19 081
  2. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 15 011
  3. Iba dnes: Ročné predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 26 eur 12 962
  4. Sviatky a voľné dni 2019: Využite ich naplno a oddychujte viac 8 775
  5. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom 8 191
  6. Odhadovaný výnos 7,5 % ročne 5 733
  7. Jedli ste už ružovú čokoládu? 5 578
  8. Maurícius, Maldivy, Thajsko. Plavte sa po Indickom oceáne a Ázii 5 103
  9. Jednoduchý návod, ako mať v roku 2019 viac peňazí 4 869
  10. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Ománe? 3 295

Téma: Astronómia


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mesiac, NASA, Vesmír

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Vyššie pokuty a parkovanie na chodníkoch. Saková navrhuje zmeny v doprave

S novelou prišla ministerka vnútra. Zatiaľ ju dala pripomienkovať.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Trump je alfou a omegou neistoty

Americký prezident je v polčase vládnutia.

Neprehliadnite tiež