SME
Utorok, 21. september, 2021 | Meniny má MatúšKrížovkyKrížovky

Tragédia posádky Apollo 1

V máji 1961 prezident USA John Fitzgerald Kennedy smelo vyhlásil, že do konca desaťročia pristanú Američania na Mesiaci. Preteky s časom i s konkurentmi zo Sovietskeho zväzu nakoniec Spojené štáty vyhrali a kozmonauti z Apolla 11, ktorí sa ako prví prechá


FOTO – ARCHÍV



dzali v júli 1969 po Mesiaci, sa zapísali nezmazateľne do histórie. Celý projekt Apollo však mohol skončiť už pred 35 rokmi. Posádka Apolla 1 tragicky zahynula 27. januára 1967 v kabíne pri rutinnej kontrolnej procedúre.

Lety do vesmíru boli v období studenej vojny nielen súťažou dvoch veľmocí, teda USA a Sovietskeho zväzu, ale hlavne finančne veľmi náročnou činnosťou a veľkým biznisom, ktorým sú nakoniec až dodnes.

Smrťou Virgila „Gusa“ Grissoma, Edwarda Whitea a Rogera Chaffeeho pred tridsiatimi piatimi rokmi logicky vyústili problémy, ktoré sa okolo projektu Apollo nahromadili. Nech už to boli pochybnosti o čistote prideľovania miliardových zákaziek americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý bol celým projektom poverený, alebo problémy s vývojom Apolla a spory o kvalitu odvedenej práce.

Skryť Vypnúť reklamu

O prototypovej „kabíne smrti“ sa kozmonauti v zákulisí vyjadrovali veľmi hanlivo. „Je to pekný šrot,“ zhrnul vtedy ich názory Gus Grisson. V inkriminovaný deň mala posádka na myse Canaveral rozbehnúť simulovaný štartový odpočet so všetkými systémami v chode, bez toho, aby zapálili motory rakiet.

Po piatich hodinách testu, keď hneď na začiatku zlyhalo rádiové spojenie, začalo v kabíne horieť. Keď sa technici dostali dovnútra kabíny, boli už všetci traja členovia prvej misie Apolla mŕtvi. Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že sa zanedbalo mnoho možných nebezpečenstiev požiaru, vyšli najavo i rôzne spory v pozadí, čo ku katastrofe prispeli.

Smrť troch kozmonautov paradoxne prispela k tomu, že sa projekt Apollo, realizovaný od roku 1964, zásadne pohol dopredu. Na jeseň 1967 sa uskutočnila bezchybná premiéra rakety Saturn 5, počas Vianoc v roku 1968 kozmická loď Apollo 8 po prvý raz obletela Mesiac.

Skryť Vypnúť reklamu

V júli 1969 Neil Armstrong a Edwin Aldrin, členovia posádky Apollo 11, už kráčali po Mesiaci. Pre kozmonauta s českými predkami Eugena Cernana, posledného človeka, ktorý zanechal stopu na povrchu Mesiaca, bolo pristátie na súputníkovi Zeme „pravdepodobne najväčším činom jednotlivca v modernej dobe, možno v celých dejinách ľudstva.“ Práve Cernan v decembri 1972 velil misii lode Apollo 17, ktorá zavŕšila kozmický program Apolla.

Smrť posádky prvého Apolla nebola zďaleka posledná. Za cestu ku hviezdam neskôr zaplatili životom aj ďalší dobyvatelia vesmíru – Američania i Sovieti. Hneď v apríli 1967 neprežil pristátie kozmickej lode Sojuz 1 Vladimir Komarov, ktorý sa tak stal prvým kozmonautom, ktorý zahynul vo vesmíre. Na konci júna 1971 sa zadusili v pristávacom module Sojuzu 11 kozmonauti Georgij Dobrovolskij, Vladislav Volkov a Viktor Pacajev. Podobný tragický osud mohol rok predtým, v apríli 1970, stretnúť i protagonistov letu Apollo 13, ktorý bol neskôr označený ako „najúspešnejší neúspech v histórii kozmonautiky“. Na lodi vybuchol palivový článok a prístroje v riadiacej kabíne sa „zbláznili.“ Osudové hlásenia kozmonauta Johna Swigerta – „Houston, máme tu problém“ – vtedy obletelo svet. Z cesty k Mesiacu nebolo nič, ale trojčlennej expedícii na čele s veliteľom Jamesom Lovellom sa nakoniec podarilo bezpečne pristáť na Zemi.

Skryť Vypnúť reklamu

Menej šťastia mala 28. januára 1986 pri zatiaľ poslednej vesmírnej katastrofe sedemčlenná posádka amerického raketoplánu Challenger. Milióny ľudí v priamom prenose sledovali veľkolepý štartovací manéver najmodernejšieho dopravného prostriedku tej doby, aby potom po 74 sekundách nadšenia prišiel šok, keď Challenger z ničoho nič vybuchol a zmenil sa na množstvo väčších a menších kusov. Kozmonauti asi ešte tri minúty žili a bojovali o svoje životy, než všetkému urobil koniec pád zvyškov orbitálneho lietadla do oceánu.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  2. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  3. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  4. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  5. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  6. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  10. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  1. Projekt KRAJa na podporu včelárov priniesol svoju úrodu
  2. Prečo čakať, keď teraz je najvyšší čas vykurovať eko-vedome?
  3. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  4. Škola ich učí pracovať v tíme a pod tlakom
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  6. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  7. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  8. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  9. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  10. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 9 718
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 8 286
  3. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 3 718
  4. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 651
  5. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 3 390
  6. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 164
  7. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 3 060
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 725
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 2 103
  10. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte 1 879
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto

Diplomovka za 600 eur na splátky. Prezentácia na obhajobu grátis.


a 1 ďalší 13 h

Neprehliadnite tiež

Skryť Zatvoriť reklamu