Tragédia posádky Apollo 1

V máji 1961 prezident USA John Fitzgerald Kennedy smelo vyhlásil, že do konca desaťročia pristanú Američania na Mesiaci. Preteky s časom i s konkurentmi zo Sovietskeho zväzu nakoniec Spojené štáty vyhrali a kozmonauti z Apolla 11, ktorí sa ako prví prechá


FOTO – ARCHÍV



dzali v júli 1969 po Mesiaci, sa zapísali nezmazateľne do histórie. Celý projekt Apollo však mohol skončiť už pred 35 rokmi. Posádka Apolla 1 tragicky zahynula 27. januára 1967 v kabíne pri rutinnej kontrolnej procedúre.

Lety do vesmíru boli v období studenej vojny nielen súťažou dvoch veľmocí, teda USA a Sovietskeho zväzu, ale hlavne finančne veľmi náročnou činnosťou a veľkým biznisom, ktorým sú nakoniec až dodnes.

Smrťou Virgila „Gusa“ Grissoma, Edwarda Whitea a Rogera Chaffeeho pred tridsiatimi piatimi rokmi logicky vyústili problémy, ktoré sa okolo projektu Apollo nahromadili. Nech už to boli pochybnosti o čistote prideľovania miliardových zákaziek americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý bol celým projektom poverený, alebo problémy s vývojom Apolla a spory o kvalitu odvedenej práce.

O prototypovej „kabíne smrti“ sa kozmonauti v zákulisí vyjadrovali veľmi hanlivo. „Je to pekný šrot,“ zhrnul vtedy ich názory Gus Grisson. V inkriminovaný deň mala posádka na myse Canaveral rozbehnúť simulovaný štartový odpočet so všetkými systémami v chode, bez toho, aby zapálili motory rakiet.

Po piatich hodinách testu, keď hneď na začiatku zlyhalo rádiové spojenie, začalo v kabíne horieť. Keď sa technici dostali dovnútra kabíny, boli už všetci traja členovia prvej misie Apolla mŕtvi. Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že sa zanedbalo mnoho možných nebezpečenstiev požiaru, vyšli najavo i rôzne spory v pozadí, čo ku katastrofe prispeli.

Smrť troch kozmonautov paradoxne prispela k tomu, že sa projekt Apollo, realizovaný od roku 1964, zásadne pohol dopredu. Na jeseň 1967 sa uskutočnila bezchybná premiéra rakety Saturn 5, počas Vianoc v roku 1968 kozmická loď Apollo 8 po prvý raz obletela Mesiac.

V júli 1969 Neil Armstrong a Edwin Aldrin, členovia posádky Apollo 11, už kráčali po Mesiaci. Pre kozmonauta s českými predkami Eugena Cernana, posledného človeka, ktorý zanechal stopu na povrchu Mesiaca, bolo pristátie na súputníkovi Zeme „pravdepodobne najväčším činom jednotlivca v modernej dobe, možno v celých dejinách ľudstva.“ Práve Cernan v decembri 1972 velil misii lode Apollo 17, ktorá zavŕšila kozmický program Apolla.

Smrť posádky prvého Apolla nebola zďaleka posledná. Za cestu ku hviezdam neskôr zaplatili životom aj ďalší dobyvatelia vesmíru – Američania i Sovieti. Hneď v apríli 1967 neprežil pristátie kozmickej lode Sojuz 1 Vladimir Komarov, ktorý sa tak stal prvým kozmonautom, ktorý zahynul vo vesmíre. Na konci júna 1971 sa zadusili v pristávacom module Sojuzu 11 kozmonauti Georgij Dobrovolskij, Vladislav Volkov a Viktor Pacajev. Podobný tragický osud mohol rok predtým, v apríli 1970, stretnúť i protagonistov letu Apollo 13, ktorý bol neskôr označený ako „najúspešnejší neúspech v histórii kozmonautiky“. Na lodi vybuchol palivový článok a prístroje v riadiacej kabíne sa „zbláznili.“ Osudové hlásenia kozmonauta Johna Swigerta – „Houston, máme tu problém“ – vtedy obletelo svet. Z cesty k Mesiacu nebolo nič, ale trojčlennej expedícii na čele s veliteľom Jamesom Lovellom sa nakoniec podarilo bezpečne pristáť na Zemi.

Menej šťastia mala 28. januára 1986 pri zatiaľ poslednej vesmírnej katastrofe sedemčlenná posádka amerického raketoplánu Challenger. Milióny ľudí v priamom prenose sledovali veľkolepý štartovací manéver najmodernejšieho dopravného prostriedku tej doby, aby potom po 74 sekundách nadšenia prišiel šok, keď Challenger z ničoho nič vybuchol a zmenil sa na množstvo väčších a menších kusov. Kozmonauti asi ešte tri minúty žili a bojovali o svoje životy, než všetkému urobil koniec pád zvyškov orbitálneho lietadla do oceánu.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  2. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  3. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  4. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  5. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  6. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  9. Investment Advisory Guide for Slovakia
  10. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  1. Regionálne servisné centrum PwC
  2. Napredujeme vďaka zmenám
  3. Bezkonkurenčná rozmanitosť
  4. Rozvíjajte svoj potenciál s nami
  5. Staň sa súčasťou sveta pohybu
  6. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  7. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  8. Vypestujte si chutné a voňavé bylinky
  9. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  10. Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 27 078
  2. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 25 600
  3. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 24 183
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 19 525
  5. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 11 922
  6. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 10 289
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 083
  8. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 3 855
  9. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 3 663
  10. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 3 498

Téma: Astronómia


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mesiac, NASA, Vesmír

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.
Autorská strana Beaty Balogovej

Hovorme ešte o vražde, nie o Ficovej mediálnej tyranii

Odomykáme text, za ktorý šéfredaktorka SME získala nomináciu na prestížnu novinársku cenu.

Robert Fico.
Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež