FOTO – ARCHÍV
Thomas Alva Edison sa v anketách o najvýznamnejšie osobnosti v svetových dejinách pravidelne objavuje na prvých miestach. Jeho vynálezy zmenili svet. Najslávnejšia je žiarovka, ktorá priniesla ľuďom svetlo. Mnohým sa dovtedy zdala elektrická energia úplne zbytočná. Práve on jej dal zmysel. Viac ako polovica z jeho objavov sa v určitej forme využíva dodnes. Edison sa narodil 11. 2. 1847 - pred 155 rokmi.
Keď bol Edison na sklonku svojho života, americké veľkomestá už mali svoju typickú žiaru. Pre muža, ktorého prezývali spolupracovníci „muž s veľkou hlavou“, to musel byť príjemný pocit. Mal za sebou neuveriteľnú kariéru - 1093 patentov.
Najradšej zo svojich vynálezov mal fonograf, ktorý vynašiel náhodou pri zlepšovaní telegrafu v roku 1877. Ľudí prístroj, ktorý nahral aj reprodukoval zvuk, fascinoval. Do Menla, kde ho predviedol, museli vypravovať zvláštne vlaky. Zvedavci si na mieste z „hovoriaceho stroja“ vypočuli riekanku „Marry má malé jahniatko“.
Novátorom bol aj v tom, ako objavoval. Ako prvý postavil akúsi továreň na objavy. S partnermi tam vymýšľal, zostavoval, skúšal a napokon aj vyrábal. Súčasné hi-tech spoločnosti fungujú rovnako.
Paradoxom je, že najväčší americký vynálezca strávil v školských laviciach len tri mesiace a vôbec mu nešla matematika. Sedemročné chlapča učiteľa znervózňovalo neustálymi otázkami a keď ho označil za hlúpeho, radšej ho učili doma.
Milujúca matka a despotický otec Edisona pobláznili do čítania. Mal rád Charlesa Dickensa aj Shakespeara, najradšej však knihy o vede. Keď mu matka doniesla jednu o chemických pokusoch, všetky si ich doma vyskúšal a postavil si prvé laboratórium.
Od 15 rokov mal veľké problémy so sluchom. Odmietol operáciu. „Nedoslýchavosť mi pomáha lepšie sa sústrediť,“ tvrdil. V tomto veku sa na železnici dostal k prvému telegrafu a rýchlo sa ho naučil používať.
V Toronte spravil ako telegrafista prvý zlepšovák - nechcelo sa mu každú hodinu vysielať ten istý signál, tak to telegraf naučil robiť automaticky. Šéf ho našiel spať a skoro ho vyhodili (bola to iste náhoda, pretože o Edisonovi sa vedelo, že spával najviac päť hodín denne).
Prvým objavom bol prístroj zaznamenávajúci hlas, kupcov naň však nenašiel. Bez peňazí sa presťahoval v roku 1869 do New Yorku. Keď opravil obratne prístroj, ktorý poskytoval informácie o dianí na burze, prišla jeho chvíľa.
Dostal ponuku na zostavenie modernejšieho burzového telegrafu. „Povedzte, koľko by ste za to dali,“ vyzval Edison nesmelo prezidenta Gold and Stock Telegraf Company. Odpoveď ho ohromila: „Čo by ste povedali na 40-tisíc dolárov?“ Čakal najviac 4-tisíc. Postavil podnik v Newarku, odkiaľ sa presídlil do Menla v štáte New Jersey. Tam spravil najslávnejšie objavy.
Sľúbil, že každých desať dní spraví malý objav a na veľký bude potrebovať pol roka. Veľmi rýchlo pracoval so 60 kolegami na 40 projektoch zároveň. Na praktických aj bláznivých. Za rok vtedy dokázal podať 400 žiadostí o patent.
Obrovský úspech prišiel, keď sa 21. októbra 1879 rozsvietila žiarovka so zuhoľnateným vláknom. Hľadaniu spôsobu využitia elektriny obetoval takmer rok. Prvé žiarovky sa vyrábali ručne a svietili 13,5 hodiny, pričom dávali svetlo ako tri plynové lampy. Bol to vtedy veľmi drahý a luxusný výrobok. Jeho akcie na Wall Street stúpli z 20 až na 7500 dolárov. Z opravára burzových strojov sa stal zámožný muž.
Medzi jeho ďalšie vynálezy patrí uhlíkový mikrofón (1877), elektrónka (1879) či kinetoskop - filmová premietačka, ktorá využívala celuloidový zvitkový film (1891). Veľmi dôležité bolo aj priemyselné dynamo. Dnes sa už takmer zabudlo, že jeho výmyslom je aj elektrické kreslo.
Vo fyzike je vďaka nemu zaužívaný termín Edisonov jav: v roku 1883 Edison spozoroval, že rozžiarené vlákno v žiarovke vysiela do okolia záporné častice. Pre súčasnú vyspelú elektroniku to bolo kľúčové poznanie.
Čím bol Edison výnimočný? Jeho schopnosťou vybrať správne nápady a premeniť ich na praktické výsledky. „Génius, to je jedno percento inšpirácie a 99 percent tvrdej práce,“ tvrdil. Spomínal, že len raz mohol radostne zvolať: „Heuréka!“ - keď objavil jeho milovaný fonograf.
Zomrel na prahu veľkej hospodárskej krízy v roku 1931. Zostal po ňom svet, ktorý už viac nezhasol.
