ť. Ani keď ju pred 55 rokmi, 2. júla 1947, súd uznal vinnou za jej aktívnu podporu nacizmu.
Nič nenasvedčovalo tomu, že by Winifred mohla Hitlerovi skrížiť cestu. Narodila sa v Anglicku a bola sirota. Jej život zmenili Klindworthovci. Pani Klindworthová bola jej vzdialená príbuzná, jej manžel známy muzikant Karl Klindworth. Bezdetný pár si chcel Winifred vziať na pár týždňov. Nakoniec si ju adoptovali.
Nová rodina formovala malé dievčatko: „Denne som počúvala tóny Wagnerovej hudby,“ spomína na adoptívneho otca, ktorý pre Wagnera komponoval. Od otca počúvala Winifred aj o židoch. „Tá strašná zberba židovských novinárov zase útočí na božského Wagnera,“ rozhorčoval sa Klindworth často.
V lete 1914 odcestovali Klindworthovci na generálku hudobných slávností do bavorského mestečka Bayreuth. „Teším sa ako sviňa,“ napísala vtedy mladá tínedžerka. Tam sa spoznala so Sigfriedom Wagnerom, synom slávneho skladateľa Richarda Wagnera. Po návšteve napísala: „Od tejto chvíle pre mňa existuje len Wagner a bayreuthovský svet.“ Tak aj bolo. O rok neskôr si 18-ročná Winifred vzala za muža o 28 rokov staršieho Sigfrieda a stala sa súčasťou Wagnerovského klanu so všetkým, čo k tomu patrí.
Vďaka Wagnerovi sa spoznala aj s Hitlerom. Bolo to v roku 1923 pri hrobe slávneho skladateľa. Wagner ich spájal. Tak aspoň svoj vzťah po vojne vysvetľovala Winifred americkým jednotkám. Išlo o vzájomnú vážnosť a priateľstvo, ktoré sa zakladalo na obdive k hudobnému géniovi.
Nebolo tajomstvom, že Hitler bol známym skladateľom posadnutý. Považoval ho za národného proroka a sám seba za jeho nasledovníka. „Ktokoľvek, kto chce porozumieť nacionálno-socialistickému Nemecku, musí poznať Wagnera,“ vyhlásil Hitler.
Nebol to len zbožný vzťah k hudobnému géniovi, ktorý oboch spájal. Winifred sa stala Hitlerovou obdivovateľkou a aktívnou členkou jeho nacistickej NSDAP. Bola prvou prominentnou ženou, ktorá ho verejne podporila. Už v 20. rokoch ho uviedla do vyberanej mníchovskej spoločnosti.
Hitler ju často a rád navštevoval. Posielali si vianočné a narodeninové pohľadnice. On ju oslovoval „milá, ctená Wini,“, ona ho volala „strýko Wolf“. Neopustila ho, ani keď sedel vo väzení v Landsbergu. Doniesla mu dokonca papier, na ktorý napísal Mein Kampf.
Keď v roku 1930 zomrel Siegfried Wagner, prevzala čerstvá vdova organizáciu hudobného festivalu. Jeho lesk poslúžil aj nacistom, ktorí si osvojili javisko na vlastné výstupy. Hudba Richarda Wagnera, vyhláseného antisemitu, bola na velebenie nemeckej rasy ideálna.
Po Hitlerovom víťazstve v ríšskych voľbách v marci 1933 zaviala nad sídlom Wagnerových v Bayurethe najväčšia zástava s hákových krížom: mala 2,4 krát 7 metrov. Nielen za to sa Hitler odvďačil, keď ako ríšsky kancelár vykúpil nepredané lístky na hudobný festival.
Mnohí pochybujú, že medzi Winifred a Hitlerom išlo len o platonický vzťah. Vtedajší minister pre zbrojenie Albert Speer hovoril o milostnej afére. Niektorí tvrdia, že Hitler požiadal vdovu Wagnerovú dvakrát o ruku. Historička Brigitte Hamannová chýry o svadbe popiera.
Úzke vzťahy s Hitlerom dostali Winifred Wagnerovú až pred súd. V roku 1947 ju odsúdili za aktívnu podporu nacistickej diktatúry. Dostala 450 dní nútených prác a skonfiškovali jej dve tretiny majetku. Trest bol mierny, pretože súdu predložila niekoľko listov, v ktorých jej ľudia ďakovali za záchranu života.
Druhostupňový súd ju o rok odsúdil na peňažnú pokutu 60-tisíc mariek. Organizáciu hudobných slávností prenechala svojim synom a stiahla sa do súkromia.
Nič ale neotriaslo jej hlbokým vzťahom k Hitlerovi. V päťhodinovom filmovom dokumente, ktorý o Wagnerovej v roku 1975 natočil Hans-Jürgen Syberberg, o vodcovi povedala: „To, čo som na tom mužovi považovala za dobré a ľudské, to si nenechám vziať… Keby dnes vošiel Hitler týmito dverami, bola by som rovnako veselá a šťastná… ako som vždy bola.“
Nacistické zločiny odbila slovami:“… a všetko, čo bolo zlé, a ja viem, že to existovalo, pre mňa vlastne nejestvuje, pretože ja túto časť nepoznám.“
