Telefónne vedenie

Pätnásť rokov po objavení telefónu Alexandrom Grahamom Bellom (1876) v celej Amerike fungovalo okolo päť miliónov prístrojov. Išlo väčšinou o lokálne telefónne siete pozostávajúce z niekoľkých liniek. Spojenie nepresahovalo niekoľko kilometrov.


KRESBA - Archív

Už okolo roku 1880 sa dalo telefonovať na väčšie vzdialenosti. Spočiatku však spojenie zabezpečovalo niekoľko operátorov, ktorí sa navzájom prepájali. Budovať a prevádzkovať telefónne spojenie na veľké vzdialenosti bolo možné, až keď sa kapitál spojil s technologickými objavmi. Obe sa vhodne spájali v Americkej telefónnej a telegrafnej spoločnosti (AT&T), filiálka monopolnej Bellovej telefónnej spoločnosti, ktorá začala v roku 1892 prevádzkovať prvýkrát komerčnú diaľkovú medzimestskú linku medzi New Yorkom, kde mala sídlo, a Chicagom.

Po skonštruovaní prvého telefónu prenášajúceho zvuk medzi dvomi navzájom vzdialenými miestnosťami akoby sa technologické objavy začali sypať z vreca. Telefonovať sa dalo čoraz ďalej, zvuk bol čoraz čistejší a prístroje ľahšie ovládateľné. Telefón bol vynálezom, ktorý okamžite našiel komerčné využitie. Budovali sa telefónne linky a ústredne, aj keď spočiatku bol telefón ešte luxusnou záležitosťou.

Už v roku 1877 telefónna linka spojila Boston a štyri a pol kilometra vzdialený Sommervill, čo sa považuje za prvé medzimestské spojenie. Prvá telefónna ústredňa v New Havene mala jedného operátora a osem liniek s 21 telefónmi. Prvý telefónny zoznam z roku 1878 bol štíhly - jeden hárok papiera s 50 menami. V roku 1878 si aj prezident Rutheford B. Hayes nainštaloval telefón v Bielom dome a prvý hovor od neho smeroval k vynálezcovi - Bellovi. V tom istom roku sa začal používať tzv. Butterstampov telefón, v podobe s dnešným slúchadlom. V tom istom roku bol zaregistrovaný aj patent na zvonenie. V roku 1879 sa začali stanice identifikovať číslami, dovtedy to boli mená. Keď telefónne uzly rýchlo pribúdali, operátori začali strácať prehľad nad dlhým zoznamom mien.

Úspechu svojho vynálezu spočiatku neveril ani sám vynálezca. Bellova telefónna spoločnosť, ktorá mala jediná patent na telefón, v prvom roku založenia 1877 investovala 100-tisíc dolárov a nič sa jej z toho nevrátilo. Za prvý mesiac nainštalovala len šesť a do konca roka iba 3000 telefónov.

Ignorujúc úrad pre patenty vzniklo v Spojených štátoch v prvých 17 rokoch po registrácii telefónu 1730 nezávislých telefónnych spoločností. Bellova spoločnosť spočiatku dokonca zaostávala za Západnou úniou, ktorá mala oproti nej obrovský náskok, aj keď nevlastnila patent: vlastnila totiž 350-tisíc kilometrov telegrafných drôtov. Situácia sa však zmenila, keď prehrala spor o Bellov patent.

V roku 1880 Bellova spoločnosť, ktorá pohltila Západnú úniu, vlastnila 130-tisíc prístrojov po celej Amerike a začala prvýkrát budovať diaľkové spojenie. Komerčná diaľková telefónna služba bola spočiatku veľmi drahá a málokto si ju mohol dovoliť.

Model spoločnosti, tzv. Bellov systém, prežil asi sto rokov: vznikali regionálne spoločnosti zabezpečujúce miestne hovory a jedna pre diaľkové hovory, a zároveň aj továreň s laboratóriami na výrobu a inováciu technológií. Systém v roku 1918 zabezpečoval spojenie medzi desiatimi miliónmi telefónov.

Aby sa vytvorili podmienky na budovanie diaľkového spojenia, boli potrebné ďalšie fúzie. Bellova spoločnosť sa najskôr obrátila na konkurenciu, Western Electric, ktorej akcie postupne skúpila, až v roku 1885 vznikla samostatná spoločnosť na diaľkové linky podriadená Bellovej spoločnosti. Tým si spoločnosť na dlhé roky zaručila monopol a diaľkové spojenie sa budovalo len medzi mestami, ktorých lokálne filiálky vlastnila. Prvýkrát medzi New Yorkom a Chicagom. Na prvú transatlantickú linku bolo treba čakať ešte do roku 1915.

Na prelome storočia však Bellova spoločnosť začala zaostávať. Mamutia spoločnosť už nedokázala v praxi držať krok s vedou. Z toho profitovali malé spoločnosti. Prvý telefón na mince v roku 1890 inštalovali v Hartforde. Ľudských operátorov postupne vystriedali stroje a telefonujúci si mohli čísla vytáčať sami. V roku 1892 bolo automatické vytáčanie patentované v Kansas City a v tom istom roku vznikla prvá automatická ústredňa v La Porte. Vďaka trojici vynálezcov A. E. Keithovi, J. Ericsonovi a C. J. Ericsonovi dostáva telefón v roku 1892 súčasnú podobu s ciferníkom, na ktorom sa čísla vytáčajú prstami.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  7. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 13 641
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 650
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 7 019
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 252
  5. Vizuálny smog je problém 2 997
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 775
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 703
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 385
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 631
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 387

Hlavné správy zo Sme.sk

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Je leto, v koalícii si nevedia prísť na meno

Ako sa vyvíjali vzťahy medzi SNS a Most-Híd.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Aj Rusi boli okupovaní, už si to len priznať

Patrili k najväčším obetiam boľševickej diktatúry.

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Tých, ktorí odišli, svet prijal s otvorenou náručou

Aké by to bolo, len tak sa zbaliť?

Neprehliadnite tiež