Somálsko bolo pred desiatimi rokmi uprostred občianskej vojny. K bojom sa pridal nebývalý hladomor. Vtedajší americký prezident George Bush senior sa to rozhodol riešiť. Na sklonku funkčného obdobia, keď prehral s demokratom Billom Clintonom, podpísal ešte posledný vojenský rozkaz a vyslal do Somálska kontingent vojakov. Keď nastupovali do prepravných lietadiel, všetci si verili. Veď do afrického štátu išla zasiahnuť v podstate menšia armáda. Presne dvadsaťosemtisíc po zuby ozbrojených a tvrdo trénovaných mužov. Našli sa dokonca takí, čo vyhlasovali, že pôjde o hračku. Túto nádej, ktorá sa neskôr ukázala ako planá, podporoval aj prezident Bush. „Tretine obyvateľstva hrozí smrť od hladu, musíme konať,“ povedal novinárom a 4. decembra 1992 podpísal rozkaz. O päť dní neskôr sa prví príslušníci námornej pechoty dotkli horúcej somálskej pôdy.
Pre demokratickú krajinu nie je nikdy jednoduché vyslať vojenské sily do iného štátu. Lenže Somálsko sa ocitlo na pokraji svojho osudu. Veľkého afrického štátu, ktorý vo svojej novšej histórii poškuľoval dokonca aj po marxizme, sa zmocnili vojenskí diktátori. Najmocnejší z nich, generál Muhammad Farrah Aidid kontroloval najväčšiu časť územia vrátane hlavného mesta Mogadiša. Neexistovala žiadna ústredná vláda, ktorá by štát riadila. Jednotlivé klany územie rozporcovali a ich bossovia sa snažili zaberať čo najväčšie regióny pre seba.
K politickej tragédii sa pridalo veľké sucho, ktoré vyvolalo hladomor. Musela zasiahnuť OSN so svojím humanitárnym programom. Do krajiny sa loďami a lietadlami dostávali tisíce ton potravín. Mierové sily pod hlavičkou OSN mali dbať na presné distribuovanie pomoci. Lenže ozbrojené bandy jednotlivých klanov začali vojakov OSN napádať a zmocňovať sa potravinovej pomoci. Tá sa ocitla na čiernom trhu a diktátori si mastili vrecká.
V ťažkej kríze sa americký prezident rozhodol zasiahnuť a pomôcť umierajúcemu obyvateľstvu.
Spravodajské centrály upozorňovali, že napokon nemusí ísť o hračku. Preto v skladbe amerických vojsk nechýbali ani muži zo špeciálnych jednotiek, akými sú Delta Force a U. S. Rangers. Záležitosť sa považovala prakticky za vyriešenú.
Bush v televízii Američanom sľuboval, že akcia nepotrvá nijako dlho: „Naši vojaci nezostanú v Somálsku ani o deň dlhšie, ako bude treba.“ Mnohí si mysleli, že pôjde dokonca iba o pár týždňov. Málokto pripúšťal, že by šlo o mesiace. Lenže niečo sa zadrhlo.
Situácia na mieste činu sa ukázala oveľa zložitejšia, než vyzerala na stoloch stratégov. Vojaci museli zostať nadlhšie. Prezident Bush sa odsťahoval z Bieleho domu a v januári 1993 nastúpil Bill Clinton. Operácia Obnovená nádej, ako sa celá akcia nazývala, sa postupne stávala jeho čiernou morou.
V máji sa rozhodol stiahnuť podstatnú časť vojakov domov. Zožal veľa potlesku. Čoskoro sa však ukázalo, že urobil zásadnú chybu. Vyše štyritisíc vojakov, ktorých v Somálsku ponechal, situáciu už vonkoncom zvládnuť nemohlo. Distribúcia potravín naďalej viazla.
Generál Muhammad Farrah Aidid vycítil svoj čas. Nebál sa vojakov OSN a už ani amerických. V júni, keď pakistanskí vojaci v modrých prilbách OSN kontrolovali sklad zbraní, stali sa terčom veľkého útoku. Viacerí prišli o život. Američania okamžite odpovedali. Keďže vedeli, že za prepadom stojí práve generál Aidid, rozhodli sa ho zatknúť. Od júna do októbra sa im to však nepodarilo.
Museli zasiahnuť špeciálne sily. Okolo štyristo mužov z Delta Force a Rangers priletelo na vrtuľníkoch Black Hawk (Čierny jastrab). Generál sa mal ukrývať v samom srdci Mogadiša, v hoteli Olympia neďaleko hlavného trhoviska.
To, čo americkí vojaci zažili, však nemalo od vietnamskej vojny obdobu. Ocitli sa pod nepredstaviteľnou paľbou ťažko vyzbrojených a nadrogovaných bánd. Bojovalo sa vyše sedemdesiat hodín a na konci súboja stratili Američania osemnásť mužov a vyše osemdesiat bolo ťažko ranených.
Straty na druhej strane boli oveľa vyššie, padlo až tisíc Somálčanov. Obávaný generál však medzi nimi nebol.
Amerika bola zdesená. Na televíznych obrazovkách po čase znovu uvidela svoj veľký vojenský neúspech. Prezident Clinton nariadil stiahnutie vojakov a v Somálsku mali dohliadať na poriadok už iba vojaci OSN.
Somálsko však nie je spacifikované do dnešných dní. Aj keď vojenskí diktátori už nemajú takú silu ako pred desiatimi rokmi.
