SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky

Machu Picchu

Keď sa havajský rodák Hiram Bingham spolu so svojím sprievodcom Melchorom Arteagaom predrali cez husto porastené peruánske hory, naskytol sa im nádherný pohľad. Našli viac ako 400 rokov staré stratené mesto Inkov, o ktorom sa náhodou dozvedeli z ústnych .

Keď sa havajský rodák Hiram Bingham spolu so svojím sprievodcom Melchorom Arteagaom predrali cez husto porastené peruánske hory, naskytol sa im nádherný pohľad. Našli viac ako 400 rokov staré stratené mesto Inkov, o ktorom sa náhodou dozvedeli z ústnych legiend starých Indiánov. Bingham mesto nazval kečuánskym jazykom - Machu Picchu (Stará hora). Stalo sa tak 24. júla 1911. Netušili, že ich objav raz UNESCO vyhlási za svetové kultúrne dedičstvo.

machu.jpg

Pôvodný názov Machu Picchu sa už zrejme nikto nedozvie. Zachované rozvaliny nevedia rozprávať. Mesto Inkovia postavili ďaleko od kráľovských ciest „ríše Slnka“ okolo rokov 1460 - 1470. Vtedy prekvitajúca civilizácia Inkov bola najsilnejším štátom predkolumbovských čias. Rozprestierala sa od dnešnej severnej Argentíny a Chile cez Bolíviu a Peru až po Ekvádor.

Skryť Vypnúť reklamu

„Stará hora“ nemala ani administratívnu, vojenskú či obchodnú dôležitosť. Prečo mesto Inkovia postavili, nikto nevie. Historici sa dohadujú, že chceli byť bližšie k svojmu božstvu - Slnku, pričom v meste žili najkrajšie ženy, ktoré sa s ním zosobášili. Dokazuje to i 136 kostier, prevažne žien, ktoré na mieste našli americkí archeológovia. Išlo teda o kráľovské a kultové sídlo, ktoré sa vybudovalo počas vlády Pachacutiho. Archeológovia doteraz obdivujú, ako starí Inkovia mesto vystavali iba s použitím skál, bez akéhokoľvek spojiva 130 kilometrov severozápadne od vtedajšieho hlavného mesta „ríše Slnka“ - Cuzca.

Civilizácia Inkov trvala iba necelé storočie, do vpádu španielskych dobyvateľov (conquistadorov), ktorých viedol Francisco Pizarro. Tí, ktorí Španielom odolávali, sa uchýlili do neprístupnej horskej oblasti Machu Picchu. „Stratené mesto“ Inkom poslúžilo ako úkryt, z ktorého v čase protišpanielskeho povstania v rokoch 1536 až 1572 podnikali ozbrojené výpady proti prvej vlne conquistadorov, zväčša naverbovanej v radoch nevzdelancov a kriminálnikov.

Skryť Vypnúť reklamu

Až vtedy sa mesto stalo strategicky dôležitým. Nachádza sa totiž vo výške 2350 metrov nad morom pri vstupe do údolia Urubamby. Keď sa však posledný odolávajúci Ink - Tupac Amaru - Španielom vzdal, Machu Picchu prestalo byť dôležité.

Ako sa „ríši Slnka“ podarilo ukrývať svoje tajomstvo pred Španielmi? Prečo sa až do roku 1911 o „stratenom meste“ nič nevedelo? Tajomstvo si starí Inkovia odniesli do hrobu a vytvorili tak priestor na špekulácie historikov z celého sveta. Hovorí sa, že mesto sa po dobytí ríše postupne dostalo do zabudnutia preto, že Inkovia nepoznali písmo. Komunikovali iba prostredníctvom diagramov a uzlov. Mali prísne hierarchicky usporiadanú spoločnosť a fakt, že španielski conquistadori nevyhľadávali učencov, ktorí písmu rozumeli, prispel k tomu, že sa na Machu Picchu zabudlo. Po „stratenom meste“ tak zostali iba legendy. Asi tisícka pôvodných obyvateľov „Starej hory“ podľahla epidémiám, zväčša malárii.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď starú indiánsku legendu o „stratenom meste“ začul v Peru Američan Hiram Bingham, vrátil sa do USA. Od National Geographic Society a Yaleovej univerzity získal peniaze. Vrátil sa do džungle a spolu so svojím peruánskym sprievodcom a s celou expedíciou amerických archeológov a antropológov sa dozvedeli, že na „Starej hore“ sa ukrývajú rozvaliny starobylého mesta. Po strmom a zarastenom svahu sa dostali na Machu Picchu, obklopenému terasovitými políčkami a rozdelenému na chrámovú a obytnú štvrť.

V súčasnosti mesto ohrozujú ďalší „conquistadori“ - turisti, aj napriek tomu, že Peru sa snaží počet návštev obmedzovať. Všetci návštevníci po návrate hovoria o magickom mieste našej planéty. Niektorí vyzdvihujú jeho mystiku, iní miesto v histórii. Ďalší, vari oprávnene, hovoria o dokonalom spolužití človeka s prírodou v ríši, ktorá padla na kolená pred „civilizovanými“ votrelcami z Európy.

Skryť Vypnúť reklamu

JURAJ TOMAGA

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  2. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 47 670
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 515
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 397
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 393
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 346
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 854
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 174
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 809
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 766
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 658
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.

Británia zrejme zruší karanténu pre Slovákov, keď ju zaradíme medzi bezpečné krajiny

Počet chorých máme stále lepší ako Česi, či Chorváti, aj tak ich Briti zvýhodnili.

Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak na našliapnuté do pekla.

Sarajevo.

Neprehliadnite tiež