FOTO – ARCHÍV
Meno toho muža pozná asi každý, kto chodil do školy. Volá sa po ňom najvyššia hora na svete – Mount Everest. Chlapík z Walesu, ktorý sa narodil v mestečku Crickhowell, sa vydal na začiatku 19. storočia do sveta za veľkými dobrodružstvami. Pripojil sa k Indickej zemepisnej službe a z juhu sa dostal až k najvyššiemu pohoriu na svete, k Himalájam. Nikdy nebol slávny. Jeho spolupracovníci pri náročných triangulačných meraniach ale veľmi dobre vedeli, prečo po ňom nazvali najvyšší vrch. Od smrti Georgea Everesta uplynie 1. decembra 135 rokov.
Možno to boli vrchy okolo jeho domu vo Walese, ktoré ho inšpirovali na veľké veci. Narodil sa v roku 1790. Doma dlho nevydržal. Do Indie, ktorá bola britskou kolóniou, odišiel, keď mal ešte len šestnásť. Na vojenskej škole objavil vášeň k technike, a tak vstúpil do služieb Východoindickej spoločnosti.
Ocitol sa na správnom mieste v správnom čase. V roku 1806 sa v Indii začal veľký prieskum – Briti chceli, aby bol tento subkontinent presne zmapovaný. A to bola práca, na ktorú sa Everest skvele hodil. Presnými údajmi bol úplne posadnutý. Navyše to nebol žiadny vyhranený špecialista, skôr všetko v jednom: zememerač, astronóm, technik, jazykovedec aj filozof.
Už v roku 1823 sa stal šéfom celého prieskumu. Zdedil hŕbu problémov. Merania neboli presné. Zariadenia už dosluhovali a potrebovali generálnu opravu. Prístroje boli veľmi ťažké, čo komplikovalo prácu v náročnom teréne. Niektoré z nich vážili aj pol tony. Všetko sa komplikovalo a nakoniec Everestovi odmietlo slúžiť aj zdravie.
Riešením bol v roku 1825 návrat do Anglicka. Strávil tam päť rokov a vylepšoval technické parametre prístrojov. Do Indie sa vrátil o päť rokov. Prvý rok takmer vôbec nebol v teréne, pripravoval všetky novinky, ktoré doviezol z domoviny. Boli to napríklad približne 15 metrov vysoké veže, na ktoré umiestnil nové, presnejšie teodolity (prístroje na meranie vodorovných a zvislých uhlov) a pomocou nich dokázal veľmi presne určiť nadmorskú výšku.
Everest bol výborným bádateľom aj organizátorom. Stačí si predstaviť, že len na presune jeho zememeračskej výpravy sa podieľali štyri slony, tridsať koní, vyše 40 tiav a asi 700 robotníkov muselo ísť pešo. Pri zdolávaní cieľov bol Everest neúnavný. Preňho sa práca sa nikdy nekončila – preto ho jeho spolupracovníci prezývali Neverrest (nikdy neodpočívajúci).
Najvyšší vrch na svete pomenoval v roku 1852 Andrew Waugh, ktorý sa stal vedúcim zememeračov po Everestovi. Vtedy dostal neosobný názov Peak XV a namerali mu 8840 metrov, o desať menej ako pri poslednom oficiálnom meraní. Prví horolezci Edmund Hillary a Tenzing Norgay ho zdolali až po viac ako storočí – v roku 1953.
Na záver indickej kariéry sa George Everest najviac zaujímal o astronomické pozorovania. Zdravie ho ale opäť zradilo. Musel sa vrátiť späť do vlasti. Indiu však opúšťal už ako takmer úplne zmapovanú a prebádanú krajinu.
Andrew Waugh svojho predchodcu napokon do učebníc dostal. Bol to on, kto v roku 1856 navrhol, aby Peak XV niesol meno Georgea Everesta. Chcel si tak uctiť svojho predchodcu – muža, ktorý sa najviac zaslúžil o geografický prieskum Indie.
Najvyšší vrch sveta nesie oficiálne meno po Everestovi od roku 1865. V tom istom roku ho povýšili šľachtického stavu – zostával mu vtedy ešte rok života. Údajne sa mu ale príliš nepozdávalo, že vrch má niesť jeho meno. Argumentoval, že sa nedá zrozumiteľne preložiť do jazyka obyvateľov žijúcich v Himalájach a nebudú ho vedieť ani vysloviť. Dnešný Mount Everest ľudia z Tibetu a Nepálu nazývali Čomolungma (Bohyňa matky zeme) alebo Sagarmatha (Hlava nebies). A tak to zostalo dodnes – Mount Everest pozná celý svet a miestni si ho stále volajú po svojom.
