Občianska vojna v Salvádore

I keď medzi hlavných aktérov studenej vojny patrili rozlohou i počtom obyvateľov najväčšie krajiny sveta, jeden z najkrvavejších konfliktov medzi Východom a Západom sa 12 rokov ťahal v zapadnutej stredoamerickej krajine veľkej asi ako polovica Slovenska .


FOTO - ARCHÍV



I keď medzi hlavných aktérov studenej vojny patrili rozlohou i počtom obyvateľov najväčšie krajiny sveta, jeden z najkrvavejších konfliktov medzi Východom a Západom sa 12 rokov ťahal v zapadnutej stredoamerickej krajine veľkej asi ako polovica Slovenska - Salvádore. Skončil sa, až keď sa zosypal sovietsky blok. Až po vyčerpaní oboch strán, ktoré presne pred desiatimi rokmi, 16. januára 1992 podpísali mierovú zmluvu.

Občianska vojna v šesťmiliónovom Salvádore nie je dieťaťom náhleho zaiskrenia v hlavách pentagonských a kremeľských vojenských stratégov. Táto vojna je skôr dôsledkom narastajúceho napätia v spoločnosti, v ktorej od jej vzniku existovala úzka vrstva oligarchie, ktorá si nerozumným, niekedy až feudalisticky nadradeným vnímaním svojho postavenia vytvorila obrovskú priepasť medzi bohatými a chudobnými.

V salvádorskej histórii sa odohralo mnoho pokusov, ako tieto priepastné rozdiely zahladiť. Krajina prežila niekoľko prevratov a niekoľko pokusov o znárodnenie. Nikto sa ale nezamýšľal nad tým, prečo sa vzdelávaním detí chudobnej väčšiny nezaoberá štát, ale iba cirkev.

A tak v Salvádore spolunažívala radikalizovaná pravica s radikalizujúcou sa ľavicou, až kým neprišli 70. roky, ktoré sprevádzal vznik viacerých ultraľavicových organizácií. Všetky žiadali ozbrojený boj a verbovali mestskú či vidiecku chudobu. Tieto roky predznamenali príchod konfliktu, ktorého krvavosť mala závisieť od toho, koľko má tá či oná strana peňazí. Bolo ich dosť, teda presne toľko, koľko Washington a Moskva poslali.

Keď sa v októbri 1981 štyri zo spomínaných ultraľavicových skupín zjednotili do Frontu Farabunda Martího za národné oslobodenie (FMLN), prišli do Washingtonu prvé správy o podozrivo vysokej sovietskej prítomnosti v krajine. Bolo ale neskoro, lebo už v januári 1981 FMLN spustil ofenzívu, ktorá sa považuje za iskru začiatku vojny.

Ľavicoví povstalci pritom zvolili stratégiu, ktorá sa až príliš podobala na kubánske poučky „o gerilovom boji“ z dielne Ernesta „Ché“ Guevaru. Partizáni likvidovali hospodárstvo, búrali mosty, plantáže, elektrické stĺpy, zabíjali alebo kradli domáce zvieratá.

Prekvapená salvádorská armáda sa musela podľa inštrukcií amerických poradcov rýchlo preorganizovať. V tom čase už Washington Salvádor chápal ako bojisko studenej vojny a podľa toho sa i správal. Ako príklad stačí odcitovať slová exprezidenta Ronalda Reagana: „Stredná Amerika je jednoducho príliš blízko, aby sme ignorovali nebezpečenstvo tamojších vlád, ktoré by sa napojili na ideologické a vojenské chápadlá Sovietskeho zväzu…“

Z ťažkopádnej a konvenčnej salvádorskej armády vznikla represívna mašinéria postavená na malých ozbrojených a rýchlo nasaditeľných skupinách. Táto taktika sa ale často končila drancovaním vidieckych sídiel, kde vojaci presvedčovaní o spolčovaní sa vidieka s ľavicou neraz vyvražďovali celé dediny.

Najvypuklejší a vo svete najspomínanejší je masaker z El Mozote, kde vojaci bez najmenšieho odporu postrieľali všetkých mužov, ženy a deti.

Stále pritom platilo pravidlo, čím viac úspechov ľavicového FMLN, tým vyššia americká účasť. Dôsledok? Stovky vypálených dedín, viac ako pol milióna utečencov a 75-tisíc mŕtvych.

Až s pomalým rozpadom sovietskeho bloku intenzita bojov poľavovala, hoci do roku 1987 sa nepodarilo ani jednej strane získať prevahu nad druhou. Zlyhalo niekoľko pokusov nájsť zmier. No až v roku 1989 sa v OSN otvorila cesta k hľadaniu mierového riešenia. Mier však stále neprichádzal.

V čase, keď v strednej Európe padal komunizmus, odštartovali ľavicové gerily ďalšiu ofenzívu. Boje sa presunuli takmer do hlavného mesta. Medzinárodné spoločenstvo ale k zakročeniu presvedčila až poprava jezuitov na univerzite. Beštiálnym spôsobom ich zavraždili pravicoví vojaci.

S odstupom času ale diplomati spomínajú, že viac ako vražda nešťastných jezuitov zavážilo to, že vtedajší prezident George Bush zaradil Latinskú Ameriku medzi oblasti druhoradého záujmu. Zastavil vojenskú pomoc, ktorá sa dovtedy vyšplhala na tri miliardy dolárov. Po peniazoch, ktoré do Salvádoru vrazili Sovieti, Kubánci či bývalé Československo, sa zľahla zem.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 37 109
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 24 654
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 20 650
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 13 056
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 248
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 980
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 722
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 579
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 357
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 737

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Cinkota: Čím viac mi bolo dovolené, tým viac som hranice prekračoval

Verím, že som oveľa múdrejší, hovorí prepustený herec Dušan Cinkota.

Komentár Ondreja Podstupku

Pri pustenej klimatizácii by ste sa mali cítiť zle

Klíma nevyrába chlad, len robí z tepla problém niekoho iného.

Neprehliadnite tiež