Občianska vojna v Salvádore

I keď medzi hlavných aktérov studenej vojny patrili rozlohou i počtom obyvateľov najväčšie krajiny sveta, jeden z najkrvavejších konfliktov medzi Východom a Západom sa 12 rokov ťahal v zapadnutej stredoamerickej krajine veľkej asi ako polovica Slovenska .


FOTO - ARCHÍV



I keď medzi hlavných aktérov studenej vojny patrili rozlohou i počtom obyvateľov najväčšie krajiny sveta, jeden z najkrvavejších konfliktov medzi Východom a Západom sa 12 rokov ťahal v zapadnutej stredoamerickej krajine veľkej asi ako polovica Slovenska - Salvádore. Skončil sa, až keď sa zosypal sovietsky blok. Až po vyčerpaní oboch strán, ktoré presne pred desiatimi rokmi, 16. januára 1992 podpísali mierovú zmluvu.

Občianska vojna v šesťmiliónovom Salvádore nie je dieťaťom náhleho zaiskrenia v hlavách pentagonských a kremeľských vojenských stratégov. Táto vojna je skôr dôsledkom narastajúceho napätia v spoločnosti, v ktorej od jej vzniku existovala úzka vrstva oligarchie, ktorá si nerozumným, niekedy až feudalisticky nadradeným vnímaním svojho postavenia vytvorila obrovskú priepasť medzi bohatými a chudobnými.

V salvádorskej histórii sa odohralo mnoho pokusov, ako tieto priepastné rozdiely zahladiť. Krajina prežila niekoľko prevratov a niekoľko pokusov o znárodnenie. Nikto sa ale nezamýšľal nad tým, prečo sa vzdelávaním detí chudobnej väčšiny nezaoberá štát, ale iba cirkev.

A tak v Salvádore spolunažívala radikalizovaná pravica s radikalizujúcou sa ľavicou, až kým neprišli 70. roky, ktoré sprevádzal vznik viacerých ultraľavicových organizácií. Všetky žiadali ozbrojený boj a verbovali mestskú či vidiecku chudobu. Tieto roky predznamenali príchod konfliktu, ktorého krvavosť mala závisieť od toho, koľko má tá či oná strana peňazí. Bolo ich dosť, teda presne toľko, koľko Washington a Moskva poslali.

Keď sa v októbri 1981 štyri zo spomínaných ultraľavicových skupín zjednotili do Frontu Farabunda Martího za národné oslobodenie (FMLN), prišli do Washingtonu prvé správy o podozrivo vysokej sovietskej prítomnosti v krajine. Bolo ale neskoro, lebo už v januári 1981 FMLN spustil ofenzívu, ktorá sa považuje za iskru začiatku vojny.

Ľavicoví povstalci pritom zvolili stratégiu, ktorá sa až príliš podobala na kubánske poučky „o gerilovom boji“ z dielne Ernesta „Ché“ Guevaru. Partizáni likvidovali hospodárstvo, búrali mosty, plantáže, elektrické stĺpy, zabíjali alebo kradli domáce zvieratá.

Prekvapená salvádorská armáda sa musela podľa inštrukcií amerických poradcov rýchlo preorganizovať. V tom čase už Washington Salvádor chápal ako bojisko studenej vojny a podľa toho sa i správal. Ako príklad stačí odcitovať slová exprezidenta Ronalda Reagana: „Stredná Amerika je jednoducho príliš blízko, aby sme ignorovali nebezpečenstvo tamojších vlád, ktoré by sa napojili na ideologické a vojenské chápadlá Sovietskeho zväzu…“

Z ťažkopádnej a konvenčnej salvádorskej armády vznikla represívna mašinéria postavená na malých ozbrojených a rýchlo nasaditeľných skupinách. Táto taktika sa ale často končila drancovaním vidieckych sídiel, kde vojaci presvedčovaní o spolčovaní sa vidieka s ľavicou neraz vyvražďovali celé dediny.

Najvypuklejší a vo svete najspomínanejší je masaker z El Mozote, kde vojaci bez najmenšieho odporu postrieľali všetkých mužov, ženy a deti.

Stále pritom platilo pravidlo, čím viac úspechov ľavicového FMLN, tým vyššia americká účasť. Dôsledok? Stovky vypálených dedín, viac ako pol milióna utečencov a 75-tisíc mŕtvych.

Až s pomalým rozpadom sovietskeho bloku intenzita bojov poľavovala, hoci do roku 1987 sa nepodarilo ani jednej strane získať prevahu nad druhou. Zlyhalo niekoľko pokusov nájsť zmier. No až v roku 1989 sa v OSN otvorila cesta k hľadaniu mierového riešenia. Mier však stále neprichádzal.

V čase, keď v strednej Európe padal komunizmus, odštartovali ľavicové gerily ďalšiu ofenzívu. Boje sa presunuli takmer do hlavného mesta. Medzinárodné spoločenstvo ale k zakročeniu presvedčila až poprava jezuitov na univerzite. Beštiálnym spôsobom ich zavraždili pravicoví vojaci.

S odstupom času ale diplomati spomínajú, že viac ako vražda nešťastných jezuitov zavážilo to, že vtedajší prezident George Bush zaradil Latinskú Ameriku medzi oblasti druhoradého záujmu. Zastavil vojenskú pomoc, ktorá sa dovtedy vyšplhala na tri miliardy dolárov. Po peniazoch, ktoré do Salvádoru vrazili Sovieti, Kubánci či bývalé Československo, sa zľahla zem.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  2. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  3. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  4. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  5. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  6. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  9. Investment Advisory Guide for Slovakia
  10. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  1. Regionálne servisné centrum PwC
  2. Napredujeme vďaka zmenám
  3. Bezkonkurenčná rozmanitosť
  4. Rozvíjajte svoj potenciál s nami
  5. Staň sa súčasťou sveta pohybu
  6. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  7. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  8. Vypestujte si chutné a voňavé bylinky
  9. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  10. Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 27 083
  2. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 25 765
  3. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 24 190
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 19 542
  5. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 11 882
  6. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 10 228
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 084
  8. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 3 852
  9. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 3 648
  10. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 3 480

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.
Autorská strana Beaty Balogovej

Hovorme ešte o vražde, nie o Ficovej mediálnej tyranii

Odomykáme text, za ktorý šéfredaktorka SME získala nomináciu na prestížnu novinársku cenu.

Robert Fico.
Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež