SME
Sobota, 4. júl, 2020 | Meniny má ProkopKrížovkyKrížovky

Jokoi Šoiči

Po prvý raz v dejinách prehovoril japonský cisár v rozhlase 15. augusta 1945. Hirohito svojim poddaným oznámil kapituláciu Japonska. Vzhľadom na tri milióny japonských obetí sa vyjadril veľmi jemne – vojna sa vraj „neobrátila v prospech Japonska“. Šoiči


Vojak Jokoi ako čerstvý regrút a v roku 1972. FOTO – ARCHÍV



Jokoi vojnu prežil. Poslúchol však rozkaz svojich veliteľov: japonský vojak sa nikdy nevzdáva. Seržanta Jokoiho našli pred tridsiatimi rokmi – 24. januára 1972 – poľovníci v džungli na tichomorskom ostrove Guam.

Výjav, ktorý sa dvom poľovníkom v ten januárový deň naskytol, ich zrejme dosť prekvapil. Na brehu rieky Talofofo zazreli vychudnutého muža podivného vzhľadu, ktorý tu chytal ryby. Na sebe mal konopné nohavice a čudnú košeľu – neskôr vysvitlo, že si ju zhotovil z kôry stromov. (Ako bývalý krajčírsky učeň si dokázal poradiť.) Ešte prekvapujúcejšie boli čudákove prvé slová: „Povedzte mi rýchlo, je Roosevelt mŕtvy?“

Keď Jokoiho repatriovali, stal sa okamžite národným hrdinom. „Nám, japonským vojakom, povedali, že máme voliť radšej smrť než potupu zajatia,“ vyhlásil po svojom návrate.

Skryť Vypnúť reklamu

Japonskú okupáciu Guamu a vraždenie miestneho obyvateľstva ukončil príchod americkej armády 21. júla 1945. Jokoiho jednotku vyslali do horskej oblasti na hornom toku rieky Talofofo. Japonci v noci zaútočili v zálive Nimitz. Američania odpovedali protiofenzívou. Jokoi a jeho spolubojovníci museli čoskoro bojovať na život a na smrť. Niektorým sa podarilo uniknúť a spojiť sa s hlavnými silami. Jokoi sa skryl v horách.

Bývalý seržant japonskej armády strávil v džungli 26 rokov. Žil v tuneli podobnom jaskyni v bambusovom háji. Zbraň mu dávno zhrdzavela. Živil sa kokosovými orechmi, chlebovníkom, papajou, slimákmi, úhormi a krysami. Po celý svoj pobyt v džungli mal pojem o čase. Dokonca vedel aj to, že vojna sa skončila – Američania totiž zhadzovali nad džungľou letáky s touto správou pre všetkých stratených bojovníkov. Jokoi sa však dobrovoľne rozhodol pre život v džungli – mal vraj strach zo zajatia. Rozhodol sa radšej počkať na návrat japonskej cisárskej armády.

Skryť Vypnúť reklamu

V Japonsku ho zahrnuli pozornosťou i peniazmi. Dostal dary v hodnote 80-tisíc dolárov, ponúkali mu prácu i sobáš. Kúpil si dom v Nagoji a cez sobášnu kanceláriu si našiel ešte v tom istom roku manželku. Často vystupoval v televíznych besedách ako odborník na prežitie v ťažkých podmienkach. Dokonca (neúspešne) kandidoval do hornej komory japonského parlamentu.

Na Jokoiho adresu však zazneli aj kritické hlasy. Vraj, ako to, že práve tento vojak je uctievaným hrdinom, keď toľko iných padlo hrdinskou smrťou v boji. Alebo dokonca, prečo nespáchal harakiri, ako sa na japonského bojovníka patrí.

Iní sa naopak smiali Jokoiho staromódnej oddanosti japonskému cisárovi. Ani Jokoi však príliš nechápal krajinu, takú málo podobnú Japonsku, ktoré poznal v mladosti. Japonsko 70. a 80. rokov ho frustrovalo. „Krásy prírody, ktoré som poznal, zmizli. Namiesto oblohy máme tú vec nazývanú smog. Autá zabíjajú viac ľudí, než vojna,“ hovoril.

Skryť Vypnúť reklamu

Najviac ho vraj rozčuľovali japonské ženy. „Sú to príšery, ktoré prišli o česť. Škriekajú ako opice,“ tvrdil – kým pred vojnou boli vraj Japonky „cnostné, počúvali príkazy mužov, krásne na pohľad, jemné a nevtieravé“. Mihoko Nataši, ktorú si v roku 1972 vzal za ženu a s ktorou prežil celých 25 rokov svojho života, bola zrejme prototypom klasickej japonskej ženy, neskazenej emancipáciou.

Šoiči Jokoi zomrel v roku 1997 na zlyhanie srdca. Dožil sa úctyhodných 82 rokov. Ešte v roku 1991 ho osobne prijal cisár Akihito. Noviny napísali, že starý vojak sa pritom neubránil prívalu emócií.

Tento príbeh však nebol ojedinelý. Keď Jokoiho našli, začalo sa pátranie po ďalších japonských vojakoch, zabudnutých v Tichomorí. O dva roky neskôr – v roku 1974 – na Filipínach „zajali“ poručíka Hiroa Onodu. Jeho zbraň – na rozdiel od pušky Šoičiho Jokoiho – ešte fungovala. Stihol ňou zastreliť niekoľko filipínskych vidiečanov.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  5. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  8. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  9. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave
  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  3. Štart sezóny F1 je za dverami
  4. Predajne Terno a KRAJ znižujú ceny desiatok produktov
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie
  6. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Hrdinovia bez potlesku
  9. Odvezte sa Ľadovým expresom spoznávať juh Slovenského raja
  10. Herec a dabér Pavel Soukup: můj test autokamery Mio MiVue 798
  1. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 19 600
  2. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 16 999
  3. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 13 400
  4. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 13 199
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 897
  6. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 10 191
  7. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 164
  8. Južný Cyprus: skvelá dovolenka až do skorej jesene 9 806
  9. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 9 425
  10. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 8 873
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež