Koniec mandžuskej dynastie

Najprv rýchly vzostup, ktorý po takmer 300 rokoch vystriedal strmý pád. Čína nikdy nemala také dominantné postavenie ako počas vlády mandžuskej dynastie Čching. Na začiatku 20. storočia sa už ale cisársky spôsob vládnutia vyčerpal. Z veľmoci sa stal ...


FOTO – ARCHÍV



Najprv rýchly vzostup, ktorý po takmer 300 rokoch vystriedal strmý pád. Čína nikdy nemala také dominantné postavenie ako počas vlády mandžuskej dynastie Čching. Na začiatku 20. storočia sa už ale cisársky spôsob vládnutia vyčerpal. Z veľmoci sa stal slabučký kolos, ktorému chýbala pevná ruka moderného vládcu. Pred 90 rokmi, 12. februára 1912 abdikoval pod obrovským tlakom neplnoletý cisár Pchu I. Z Číny sa stala republika a s dynastiami a cisármi bol koniec.

Napriek tomu, že mandžuská dynastia nemala čínsky pôvod, dokázali sa cisári pochádzajúci z kočovného kmeňa stať súčasťou Číny a napokon si ju aj podmaniť. Kmeň žijúci na území rozliehajúcom sa severne od Kórey prebral zvyky aj kultúru od Číňanov, ktorí ich naučili stavať pevnosti a obrábať pôdu.

K moci sa mandžuská dynastia dostala v roku 1644 vďaka výraznému mocenskému nadaniu. Vládli prísne, jednoducho a zrozumiteľne – konfucianizmus napríklad zhrnuli do 16 zákonov známych ako Svätý edikt. Poučení pádmi predošlých dynastií obsadili všetky najvyššie posty a vďaka poslušnej armáde dlho úspešne čelili pokusom o rebélie a revolúcie. Malá etnická skupina ovládla veľkú Čínu a pokračovala ďalej.

Pod jej vedením zažila Čína najväčšiu slávu a stala sa skutočnou mocnosťou. Koncom 17. a v 18. storočí postupne ovládla Taiwan, Mongolsko, Tibet a Barmu. Nadanie vládnuť sa ale akoby postupne vytrácalo. Devätnáste storočie už šťastné nebolo.

Pád dynastie spôsobili predovšetkým obrovské zmeny, ktoré prebiehali vo svete a s meškaním dorazili do Číny spolu so západnými veľmocami zaujímajúcimi sa o obchod. Keď čínska armáda vyzbrojená zastaranými zbraňami potupne prehrala dve ópiové vojny s Veľkou Britániou (1839 a 1856), vplyv Západu sa definitívne posilnil.

Začal sa presadzovať kapitalizmus, vrátili sa kresťanskí misionári (konvertovalo len málo ľudí, ale fungovanie misionárskych škôl a nemocníc malo veľký význam). Štruktúra čínskej spoločnosti sa začala zásadne meniť.

Na sklonku 19. storočia európske mocnosti v slabučkej Číne uplatňovali politiku, ktorú nazývali „porciovanie čínskeho melóna“ a s Američanmi si spoločne delili „záujmové sféry“. To platilo najmä potom, ako Čína prehrala vojnu s Japonskom v roku 1895.

V tej chvíli už akoby nevládla cisárovná Chi-si. Regióny ovládli miestni vodcovia a generáli. Tí sa prispôsobovali západnému vplyvu a zvyklostiam.

Jedným z kľúčových faktorov, ktorý priviedol najľudnatejšiu krajinu do podradného postavenia voči ostatným krajinám, bol rigidný konzervativizmus, ktorého sa dlho pridržiavala mandžuská cisárska dynastia.

Snaha o reformy prišla príliš neskoro – Číňania sa na štúdiá do sveta rozbehli až začiatkom 20. storočia. V tej chvíli sa ale zmeny už obrátili proti dynastii Čching, ktorej absolutistické spôsoby už ľudia nechceli akceptovať. V krajine pribúdalo stále viac radikálov, objavovali sa prví marxisti.

V roku 1911 hrozil hladomor a rástla nespokojnosť. V Encyklopédii modernej histórie sa o tomto období píše ako o prebudení Ázie. Revolúcie vo viacerých krajinách sa zamerali proti domácej feudálnej byrokratickej spoločenskej štruktúre a prenikaniu cudzích mocností.

Podnetom na odštartovanie Čínskej revolúcie bolo vytvorenie bankového konzorcia Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka a USA, ktoré malo kontrolovať všetky štátne príjmy a úvery. Toto spoločenstvo rozhodlo aj o vyvlastnení súkromných železníc. To spustilo vlnu ľudových povstaní, prvé bolo v Kantone.

Ďalšia veľká vzbura vo Wu-čchangu podnietila provincie v južnej a strednej Číne, aby vypovedali poslušnosť Pekingu. Vznikla nová organizácia. Spojenecká liga pod vedením Dr. Sunjatsena postavila svoj program na troch bodoch – nacionalizme, demokracii a blahobyte ľudu. Uspela len čiastočne. Posilnila nacionalizmus a podarilo sa jej dosiahnuť abdikáciu mladučkého cisára. Na demokraciu a blahobyt ľudí Čína čaká dodnes.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  2. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  3. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  4. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  5. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  6. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  9. Investment Advisory Guide for Slovakia
  10. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  1. Regionálne servisné centrum PwC
  2. Napredujeme vďaka zmenám
  3. Bezkonkurenčná rozmanitosť
  4. Rozvíjajte svoj potenciál s nami
  5. Staň sa súčasťou sveta pohybu
  6. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  7. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  8. Vypestujte si chutné a voňavé bylinky
  9. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  10. Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 27 078
  2. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 25 600
  3. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 24 183
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 19 525
  5. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 11 922
  6. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 10 289
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 083
  8. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 3 855
  9. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 3 663
  10. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 3 498

Téma: Čína


Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.
Autorská strana Beaty Balogovej

Hovorme ešte o vražde, nie o Ficovej mediálnej tyranii

Odomykáme text, za ktorý šéfredaktorka SME získala nomináciu na prestížnu novinársku cenu.

Robert Fico.
Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež