Tito Josip Broz

Tito robil zahraničnú politiku nezávisle od Moskvy, a preto Stalin Juhosláviu vyhodil zo socialistického blokuVytvoril systém tzv. symetrického federalizmu. Niektorí analytici vravia, že práve ten neskôr prispel k rozpadu JuhoslávieV tých zaostalejších


FOTO – ARCHÍV





Tito robil zahraničnú politiku nezávisle od Moskvy, a preto Stalin Juhosláviu vyhodil zo socialistického bloku. Vytvoril systém tzv. symetrického federalizmu. Niektorí analytici vravia, že práve ten neskôr prispel k rozpadu Juhoslávie. V tých zaostalejších častiach starej Juhoslávie sa dodnes povráva, že najlepšie sa žilo v časoch maršala Josipa Broza Tita. Pri pohľade na biedu, korupciu a etnickú nenávisť, ktorú rozosiala posttitovská generácia politikov, to znie pravdivo. Medzi Titove úspechy patrí to, že sa mu podarilo z Juhoslávie medzi dvoma svetovými blokmi postaviť oázu prosperity a relatívnej slobody. V utorok si pamätníci pripomenuli 110. výročie Titovho narodenia.

Josip Broz sa narodil 7. mája v Kumrovci, ktorý vtedy patril do rakúsko-uhorskej monarchie. Bol v poradí siedme z 15 detí slovinsko-chorvátskej rodiny.

Jeho príležitosť prišla v roku 1913, keď mal možnosť vstúpiť do rakúsko-uhorskej armády. O rok neskôr už trávil čas v zákopoch na ruskom fronte.

Skončil v zajatí a neskôr v ruskej poľnej nemocnici, kde sa naučil základy ruštiny. Prepustili ho až po abdikácii cára Mikuláša II.

Tito, ktorý už v tom čase stál na strane boľševikov, neváhal cestovať do Petrohradu, kde stál po boku Leninových revolucionárov. A hoci aj tam skončil vo väzení, už po komunistickom prevrate v roku 1917 dostal príležitosť zabojovať si na strane „červených“ v ruskej občianskej vojne.

Do rodného Chorvátska sa vrátil až v roku 1920, keď už vzniklo rozhádané kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Infikovaný boľševickým videním sveta vstúpil v roku 1920 do Komunistickej strany Juhoslávie, ktorá však po vražde tamojšieho ministra vnútra skončila mimo zákona. Tito sa zase dostal do basy. Po prepustení často navštevoval Moskvu, pričom si príliš nevšímal nedostatky systému. Niekedy v tom čase zatvárania a prepúšťania si zvykol používať pseudonym Tito.

Koncom 30. rokov sa svet pomaly tlačil do vojny. Tito spočiatku nereagoval na nemeckú inváziu do Juhoslávie. Vedel o tom, že Stalin podpísal s Hitlerom dohodu o neútočení. Zo sna sa prebral až po tom, ako Nemecko napadlo v júni 1941 Sovietsky zväz. Zvolal zasadanie ústredného výboru a vyzval do boja.

Titovi partizáni sa v časoch druhej svetovej vojny ukázali ako veľmi dobre organizovaná skupina. V roku 1943 sa Roosevelt, Churchill a Stalin v Teheráne dohodli, že oficiálne uznajú Titových partizánov. Titovi potom už nič nebránilo, aby na konferencii na Jalte vo februári 1945 skonsolidoval moc a z vlády povyhadzoval všetkých nekomunistov.

Po skončení vojny zorganizoval silnú armádu a tajnú políciu UDBA. Tá metodicky pochytala a popravila veľký počet nacistických kolaborantov, väčšinou Chorvátov. Na šibenici často končili aj tí komunisti, ktorí s Titom nesúhlasili.

V tom čase sa už maršal Tito rozhodoval, že podľa sovietskeho vzoru scentralizuje hospodárstvo. V jednom však neustúpil. Poľnohospodárstvo nikdy neskolektivizoval. To však neznamená, že jeho armáda si nevynucovala, niekedy aj násilím, kontingenty. Stalinovi sa nepozdávali Titove výpadky ani jeho pohľad na socialistické hospodárstvo. Rovnako sa mu čoraz viac nepáčila zahraničná politika, ktorú Belehrad robil nezávisle od Moskvy. Stalin napokon v júni 1948 nechal Juhosláviu vylúčiť z Kominterny, čím ju vyhodil zo socialistického tábora. Zaviedol ekonomické sankcie. Na inváziu sa však nikdy neodvážil.

Vášnivý poľovník Tito neváhal a zo strany povyhadzoval stalinistov. Odštartoval decentralizáciu ekonomiky. Západ do Belehradu poslal pomoc vo forme dolárov a taktickej spolupráce s NATO. Tito sa oplatil otvorením hraníc, čím pomohol ukončiť občiansku vojnu v Grécku.

Aj po Stalinovej smrti belehradský „drug“ pokračoval v západnej orientácii. Snažil sa však aj o zmierenie s Moskvou. Stretol sa s Nikitom Chruščovom, no už o rok neskôr Sovieti tankami zadupali maďarské a neskôr i československé povstanie. Obe invázie Juhoslávia ostro odmietla. Možno to boli hlavné príčiny toho, že Tito paktoval s krajinami, ktoré balansovali medzi oboma blokmi – Egyptom a Indiou. Dohodol stretnutie 25 neutrálnych štátov a vytvoril politiku „nezúčastnených“ krajín. Išlo o alternatívny neutrálny blok, ktorého myšlienky v 60. a 70. rokoch Tito propagoval po celom svete.

Na domácej pôde sa v 70. rokoch začala prejavovať ekonomická kríza a inflácia. Stále sa snažil udržiavať rovnováhu medzi národnosťami, čo mu uľahčovalo kontrolu krajiny. Vytvoril systém tzv. symetrického federalizmu, ktorý umožnil rovnosť medzi šiestimi republikami a autonómnymi provinciami (Kosovom a Vojvodinou). Niektorí analytici vravia, že práve tento systém neskôr prispel k rozpadu. Toho sa však už nemohol dožiť. Zomrel 4. mája 1980 v Ľubľane.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  3. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  6. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  9. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  10. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  1. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  2. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Lídri farmárov? Jeden je spájaný so zločinom. A druhý?
  5. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  8. Tatranská mliekareň prosperuje aj vďaka spolupráci s Tescom
  9. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  10. Noerr advised on WebSupport deal
  1. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 15 275
  2. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 13 539
  3. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 11 713
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 10 496
  5. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 8 637
  6. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 384
  7. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 881
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 489
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 3 839
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 555

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Farmári prišli opäť protestovať do Bratislavy. Čo ich najviac trápi

Premiér dá ministrom domáce úlohy podľa požiadaviek farmárov.

Dobré ráno

Dobré ráno: Fico nikam neodchádza. Zatiaľ, asi, možno

Toto nie sú žiadne tri kroky dopredu.

Komentár Zuzany Kepplovej

Prijatie farmárov dáva zmysel

Smer a SNS sa pokúšali protestujúcich poľnohospodárov odsunúť. Nepodarilo sa.

Neprehliadnite tiež