Kubánska nezávislosť

Boj o nezávislosť Kuby je tak ako v prípade každej krajiny Severnej a Južnej Ameriky poznačený ekonomickými záujmami a skorumpovanou administratívou materskej vlasti. V kubánskom prípade je tu jeden faktor navyše – rastúce záujmy Spojených štátov v „karib


FOTO – ARCHÍV

skom dvore“. Kuba získala nezávislosť presne pred 100 rokmi – 20. mája 1902, keď sa prezidentom stal prvý Kubánec Tomás Estrada Palma. I tak sa však mnoho historikov zhoduje v tom, že o pravej nezávislosti možno hovoriť až neskôr. Pred sto rokmi išlo skôr o formalitu pri prechode zo španielskej pod americkú správu.

Španielsko prežívalo celé 19. storočie neustály chaos. Je preto logické, že v koloniálnej správe v Madride panovala korupcia, neúčinnosť a obchodná nepružnosť. Platilo staré pravidlo: „Zaplať a vybavíš.“ Perla španielskej koruny – Kuba – bola však spolu s Portorikom a východoázijským Guamom poslednou zámorskou kolóniou Madridu. Jej strata preto nepredstavovala iba ekonomickú, ale aj psychologickú ujmu.

Kubánskych obchodníkov madridské myslenie nezaujímalo, skôr ich vytáčala arogancia, s akou k nim španielska správa pristupovala. Nežiadali pritom veľa – chceli väčšiu autonómiu. Kľúčom k nezávislosti sa stal José Martí. Práve jeho zásluhou sa totiž o nezávislosti nebavili iba v drahých kabaretoch, ale aj v lacných krčmách. Zaslúžil sa o to, že o nezávislosti boli presvedčení aj radoví Kubánci.

Kubánci sa k nezávislosti dopracovali cez dve väčšie a jednu menšiu vojnu. Tá prvá vypukla v roku 1868, skončila sa v roku 1878 a do povedomia sa dostala ako „desaťročná vojna“. Po nej prišla „Guerra Chiquita“ (Malá vojna), alebo lepšie povedané povstanie, ktoré Španieli ľahko potlačili.

Posledná a rozhodujúca vojna vypukla v roku 1895, keď sa Martímu s hŕstkou elitných vojakov podarilo vylodiť na Kube. Už o dva roky mali povstalci pod kontrolou väčšinu ostrova, vyberali dane od každého väčšieho cukrovarníka a španielske konvoje nútili, aby sa presúvali iba v ozbrojenom sprievode. Ich akcie sa tak stali učebnicovým základom modernej gerily.

Predovšetkým intenzívnou prácou kubánskej komunity a amerických médií sa vojna dostala do povedomia širokej verejnosti v Spojených štátoch. Novinári Američanov kŕmili správami o údajnej krutosti španielskych kolonizátorov, historici sa však neskôr zhodli, že španielski oficieri sa správali ako praví džentlmeni.

Svoje však urobili americké médiá. Americké denníky vysielali korešpondentov, aby hľadali španielske zverstvá. Tak sa na Kubu dostali známe novinárske mená ako Stephen Crane či Frederick Remington. Tí, samozrejme, žiadne zverstvá nenašli. „Tu nie je vojna,“ napísal Remington šéfovi a žiadal, aby ho poslal domov. Remingtonovi však nadriadený odpovedal: „Zostaň tam, zoženieš fotky, ja zoženiem vojnu.“

O pár týždňov niekto potopil americkú loď Maine (na snmíke), ktorá mala chrániť amerických občanov. Journal mal „sólokapra“, teda jedinečný dôkaz o španielskom potopení americkej vojnovej lode. Dnes si historici nie sú až tak istí: Doteraz sa nevie, či ju potopili Kubánci, ktorí si neželali americkú vojenskú prítomnosť, alebo to skutočne urobili Španieli. V každom prípade americký Kongres už o pár dní žiadal vojenskú intervenciu. Bola to mediálna vojna.

Americké vojská si s unavenou španielskou armádou ľahko poradili. Madrid podpísal 10. decembra 1898 kapituláciu a tým sa aj skončila vojna, ktorá sa do histórie zapísala ako „vojna džentlmenov“. Posledná v histórii ľudstva. Odvtedy sa nikdy nezaobchádzalo s vojnovými zajatcami tak férovo, ako to bolo počas španielsko-americkej vojny.

Pre Kubáncov však americké víťazstvo znamenalo, že ich ostrov prešiel pod správu silnejšieho suseda, ktorý sa neskôr správal podobne arogantne ako Španieli. Americká správa trvala až do 20. mája 1902, keď sa prezidentom stal prvý Kubánec. Bolo to logické rozhodnutie, keďže Kuba mala iba dve možnosti. Buď sa stane členom americkej únie, alebo pôjde vlastnou cestou, hoci kontrolovanou vo Washingtone.

Kuba sa však nemohla stať členom únie, lebo by vážne narušila hospodárstvo Floridy. Tá by nebola schopná vyspelému kubánskemu poľnohospodárstvu i exotickej turistike konkurovať. Vyhlásenie nezávislosti z 20. mája 1902 preto vítali tak na Kube, ako aj na Floride. Nezávislosť v pravom slova zmysle však zostala ešte dlhých pár rokov iba iluzórnou. Na tú pravú sa po diktátorských a komunistických experimentoch možno ešte stále čaká.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  9. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  10. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  1. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  2. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  3. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  4. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  5. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  9. Rozprávkové tankovanie
  10. AAA Auto zorganizovalo autogramiádu
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 14 976
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 940
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 453
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 274
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 650
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 581
  7. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 7 609
  8. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 919
  9. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 6 667
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 770

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Zuzany Kepplovej

Jeden chodí v noci len, druhý na svitaní

Tandem Pellegrini - Fico nešliape jedným smerom.

ŠPORT

Kozák hovoril o tlaku manažérov zo Žiliny. Bol som nepohodlný, tvrdí

Bolo to nedôstojné, reagoval šéf Žiliny.

Neprehliadnite tiež